Hoci patril k absolútnej svetovej špičke, v tréningovej skupine chodeckého „mága“ Juraja Benčíka v banskobystrickej Dukle bol dlho v tieni – sprvu v Pribilincovom, potom Mrázkovom. Keď však olympijský a európsky šampión zavŕšil kariéru, prišla dva roky po tridsiatke aj jeho slávna chvíľa. Pavol Blažek konečne vyšiel z tieňa a zažiaril naplno. Dvadsiateho ôsmeho augusta 1990 na majstrovstvách Európy v Splite od 6. kilometra udával tón chodeckej dvadsiatky a osem rokov po aténskom bronze získal zlato, historicky posledný, šestnásty titul československej atletiky na ME.
Tridsiate výročie úspechu, akých slovenská atletika nemá veľa, si pripomíname článkom „Konečne sa naštval“ z 2. čísla magazínu Slovenská atletika 2015 od renomovaného atletického novinára Mariána Šimu:
Posledný augustový utorok 1990 mal byť na európskom šampionáte v Splite veľký deň Jana Železného. Strieborný oštepár soulskej olympiády, neskorší víťaz ďalších troch, sa však po spackanej kvalifikácii na finále pozeral len z hľadiska. V tom čase sa československá atletika mohla absolútne spoľahnúť iba na banskobystrických chodcov. V Stuttgarte 1986 zachránil jej renomé triumfom na 20 km Jozef Pribilinec a o štyri roky zasa Pavol Blažek.
Splitský denník Slobodna Dalmacja na druhý deň vyrukoval s titulkom: Blažek pomstil Železného. Našinec sa pri predstave Paľa so zorrovskou maskou pomstiteľa všetkých nespravodlivostí musel pousmiať – Blažek totiž pomstil najmä seba, svoju minulosť skvelého, ale trochu utiahnutého chodca. „Konečne sa naštval!“ tešil sa tréner Juraj Benčík. „Za trinásť rokov spolupráce ho všetkým dávam za vzor a vyčítam mu jediné: že prejavuje málo odvahy. Dnes ma odzbrojil.“
Blažek bol v Benčíkovej partii „večne druhý“: sprvu Pribilincov tieň a po tom, čo olympijský šampión po Soule 1988 prvý raz skončil kariéru, zasa Mrázekov. „Nikdy som nebol jednotkou. Všetko som si musel oddrieť a trpezlivo odčakať. Bral som to ako údel,“ tvrdí Paľo, ktorého v Zelenči ako šiestaka zbláznil do chôdze miestny učiteľ a neskôr riaditeľ školy Ľudovít Žambokréthy. S tým „nikdy“ to nie je celkom pravda, získal československé tituly aj v dorasteneckom a juniorskom veku, ale fakt je, že najlepší bol len medzi rovesníkmi – kým sa na štart nepostavil o dva roky mladší Pribilinec. Na európskom šampionáte dospelých stáli premiérovo na piedestále v roku 1982: Pribilinec skončil druhý, Blažek tretí.
„Aténsky bronz bola moja prvá veľká medaila, ale nevychutnal som si ju tak, ako by sa patrilo,“ konštatuje s odstupom rokov. „Československá atletika získala na tých majstrovstvách až deväť medailí, takže tretie miesta sa síce pochválili, no nijako zvlášť nevyzdvihovali – najmä nie v disciplíne, v ktorej stáli na stupňoch až dvaja našinci. Veril som, že sa čoskoro aj ja dočkám väčšej slávy, no nie a nie to prísť…“
Prvú vrcholnú formu v kariére mal v ére 1982 – 1984. Na premiérovom svetovom šampionáte v Helsinkách 1983 však Blažekovi medaila ušla (skončil šiesty) a olympiádu 1984 v Los Angeles takmer celý vtedajší východný blok bojkotoval. Na stuttgartských majstrovstvách Európy 1986 skončil na 20 km šiesty, ale na rímskych svetových 1987 aj na soulských OH 1988 dopochodoval z našich až tretí, nielen za Pribilincom, ale aj za Romanom Mrázekom…
„Mal som tridsať rokov, dve deti a začal som uvažovať, či drina, ktorú podstupujem, stojí za to, či ma ešte niekam posunie. Tréner aj rodina ma však prehovárali, aby som to skúsil. Tak reku dobre, ale po olympijskej sezóne si trochu odfrknem. Zvolil som voľnejší rok s minimom sústredení aj pretekov – a to mi úžasne pomohlo. Aj psychológova rada, aby som v tréningu nedrel nasilu, ale usiloval sa o pohodu.“
V nasledujúcom, deväťdesiatom sa Blažek postupne prepracoval až na svetovú chodeckú jednotku. Na jar najskôr vyhral Európsky chodecký okruh (Sesto San Giovanni, Barcelona, La Coruňa) a potom v nórskej Fane neďaleko Bergenu, v tom čase chodeckej mekke, ako prvý čs. reprezentant zapochodoval 20 km na dráhe pod 1:20 h. Jeho čas 1:19:54,0 je dodnes slovenský rekord.
„V tejto forme máte na európskom šampionáte v Splite reálnu šancu na medailu,“ utrúsil som, keď sa Blažek vrátil z Nórska. „To radšej nepíšte, dobre?“ zareagoval. Blažek naberal sebadôveru, ale kontroloval ju zmyslom pre realitu a vrodenou skromnosťou. Uvedomoval si, že sľubný úvod mal aj v predošlých sezónach, a predsa mu vrcholné podujatia nevyšli tak, ako si predstavoval. A tiež fakt, že líder prvej „postpribilincovskej“ sezóny Roman Mrázek mal začiatkom roku 1990 dlhý tréningový výpadok.
Šéftréner Juraj Benčík bol pred majstrovstvami Európy v Splite opatrný. Tvrdil, že „získať medailu bude ťažšie než kedykoľvek dosiaľ“, a že „výslovne nespokojný“ bude len v prípade, „keby sa nikto neumiestil v prvej desiatke“. Na otázku, či Blažek potvrdí, že je to jeho rok, kľučkoval: „Na konte má lepší čas, ako bol víťazný Pribilincov na predošlých ME, no v redukovaných tabuľkách je až šiesty. Okrem toho je iný typ pretekára ako Pribilinec. Veľa bude záležať na tom, ako sa zorientuje v pretekoch a či bude mať svoj deň. Ak ho trafí, môže nadviazať na medailovú tradíciu.“
Na poslednom tréningu došlo k hlasnejšej výmene názorov medzi Blažekom a koučom: prvý sa riadil pocitmi, druhý plánom. Znalci pomerov a Pavlovej povahy dvihli obrvy. Bol to super dôkaz o náraste jeho sebavedomia. Ešte rukolapnejší však poskytol priebeh dvadsiatky na splitskom šampionáte.
Tréner tipoval, že do 12. kilometra pôjdu najlepší pokope a o všetkom sa rozhodne v ďalších piatich, takže zverencom nakázal v prvej polovici šetriť sily. Blažek však nechal vyblázniť sa sovietske trio, ktoré v dusne nasadilo pekelné tempo, a len čo poschytávalo od rozhodcov karty a pribrzdilo, vyrazil na čelo. Na šiestom kilometri! Odvtedy mu všetci videli len chrbát.
V polovici trate mal 25-sekundový náskok. „Nepreháňa to? Kázali ste im šetriť sily,“ podpichli sme Benčíka. Vynašiel sa: „Povedal som im, aby šliapali s pocitom, že si šetria sily – a to je rozdiel. Paľo šliape s rezervou, veď to vidíte.“
V poslednom okruhu kopcovitej trate, už za dažďa, mal stometrový náskok pred Španielom Danielom Plazom. Barcelončan sa dočkal triumfu až o dva roky na domácej olympiáde. Tento splitský vlhký podvečer patril Blažekovi! Aj keď, na chvíľu nás oblial studený pot. Približne vtedy, keď uveličený trnavský rodák novinárom vykladal, že prvé dažďové kvapky vnímal ako stekanie vlastného potu, na štadióne na svetelnej tabuli naskočili výsledky bez jeho mena a s Plazom na prvom mieste. Víťaz Blažek bol diskvalifi kovaný, usúdil hlásateľ. Len čo to povedal do mikrofónu, vtedajší generálny sekretár federálneho zväzu Jan Kinda strčil svojmu šéfovi Karlovi Pilnému do ruky päťdesiat dolárov, aby mohol zaplatiť poplatok za podanie protestu.
„To je omyl, to sa vysvetlí, nedostal som v celých pretekoch ani jednu červenú kartu,“ upokojoval všetkých Blažek. A fakt, o chvíľu ho už volali na slávnostný ceremoniál…
Jedného z trojice čs. reprezentantov v závere dvadsiatky naozaj diskvalifikovali, ale nešlo o Blažeka, lež o Romana Mrázeka, ktorý sa v poslednom kole zo štvrtej pozície rozhodol stíhať spomaľujúceho tretieho Francúza Toutaina. V eufórii však podcenil to, že má už dve červené – a že rozhodcovskému zboru šéfuje Francúz… Mimochodom, tretím dvadsiatkárom bol ďalší člen banskobystrickej Dukly, rodený Záhorák Ján Záhončík, ktorý desiatym miestom dosiahol svoj životný úspech.
„Blažek šiel najtechnickejšie zo všetkých, jeho štýlom sme sa riadili pri nasadzovaní prísnosti kurzu,“ potvrdil neskôr Ladislav Moc, československý rozhodca v splitskom zbore.
Ak si Blažek po aténskom šampionáte 1982 veľa slávy neužil, lebo bol jedným z deviatich medailistov výpravy, po splitskom sa na jej núdzu nemohol sťažovať – k jeho zlatu už nikto z Čechov či Slovákov nijaký kov nepripojil. Zlízal smotanu len raz, ale dokonale. Vtedy ešte nikto netušil, že jeho európsky titul nebude len šestnásty, ale aj posledný v histórii československej atletiky…
Deň po triumfe sedel na balkóne hotela Split, a kým iní si naň pripíjali koňakom, on sŕkal kávu: „Víťazstvo ma veľmi teší aj preto, že sú to asi moje posledné majstrovstvá Európy. Dvadsať rokov súťažím, ale prvý raz som šiel na veľké podujatie ako naša jednotka – a som rád, že som túto úlohu zvládol.“
Vtedy sa priznal, že pred odchodom upokojoval manželku slovami: „Neboj sa, horšie ako v Soule to nebude.“ Po návrate jej nadšene zvestoval: „Čoskoro sa do Splitu vyberieme spolu, lebo európski šampióni bývajúci v hoteli s mestom v názve dostali ako odmenu týždňový pobyt v ňom pre dve osoby zdarma.“
Ako to vlastne s tou dovolenkou dopadlo? pýtam sa Blažeka po štvrťstoročí. „Prepadla,“ odvetí. „V tom roku to už nevyšlo, veď majstrovstvá sa skončili prvého septembra, a v ďalšom sa na Balkáne začala občianska vojna. Cestovné kancelárie nám neodporúčali vybrať sa tam a napokon sme certifikát hodili do koša… Blízkosť toho nešťastného a dlhého konfliktu sa dala vytušiť už z atmosféry na šampionáte, najmä z piskotu viacerých Chorvátov počas juhoslovanskej hymny na slávnostnom otvorení…“
Toľko teda spomienka novinára Mariána Šimu na Blažekovo splitské zlato spred tridsiatich rokov.
Rok 1990 patril vo svetovej chôdzi naozaj najmä Blažekovi: 19 dní po európskom zlate zapochodoval v nemeckom Hildesheime svetový rekord na 20 km 1:18:13 h, stal sa svetovou chodeckou jednotkou 1990 a aj slovenským športovcom roka.
Jeho hildesheimský čas vydržal na čele historických tabuliek štyri roky, prekonal ho až v roku 1994 v Pekingu o 9 sekúnd Číňan Bo Ling-tang. Oficiálne ho však z listiny svetových rekordov vytlačil až Guatemalčan Julio Martínez v roku 1999. Slovenským rekordom je Paľov skvelý výkon dodnes.
Tridsiate výročie získania titulu majstra Európy v Splite si Pavol Blažek pripomenie v kruhu priateľov z chodeckej a atletickej komunity 4. septembra na spomienkovom stretnutí v Banskej Bystrici.
KTO JE PAVOL BLAŽEK
Devätnásť účastí na vrcholných podujatiach – štyri olympiády (1980: na 20 km 14. za 1:35:30,8, na 50 km 10., 4:27:39, 1988: 15. – 1:22:39, 12. – 3:47:31, 1992: 17. – 1:29:23, 29. – 4:22:33, 1996: 20 km, 46. – 1:29:41), päť svetových (1983: 6. – 1:21:54, 17. – 4:06:49, 1987: 11. – 1:24:37, 18. – 3:58:43, 1991: na 20 km 17. – 1:22:34, 1993: 20 km 15. – 1:25:31, 1995: 50 km 17. – 4:03:45) i európskych šampionátov (na 20 km 1978: 14. – 1:27:49,3, 1982: 3. – 1:26:13, 1986: 6. – 1:23:26, 1990: 1. – 1:22:05, 1994: na 50 km: 9. – 3:49:44), jedny halové MS (na 5000 m 1989 6. – 18:41,34) a štyri halové ME (1988: 9. – 19:03,82, 1989: 4. – 18:55,76, 1990: 4. – 19:15,78, 1994: 6. – 19:14,00). Zlato a bronz z majstrovstiev Európy , takmer deväť rokov svetový rekordér. Úctyhodná bilancia! Len málokto zo slovenských atlétov sa môže pochváliť vizitkou, akú má pri svojom mene Pavol Blažek.
Rodák (9. 7. 1958) zo Zelenča neďaleko Trnavy patrí k najväčším postavám v histórii slovenskej chôdze. Osemnásť rokov – od premiéry na ME 1978 v Prahe až po derniéru na OH 1996 v Atlante, nechýbal na žiadnom významnom podujatí. Výnimkou boli len OH 1984 v Los Angeles, kam Blažek necestoval nie z vlastnej viny, ale doplatil na bojkot hier zo strany takmer celého vtedajšieho socialistického bloku.
Vrchol Blažekovej kariéry, ktorý bol jeden z pilierov mimoriadne úspešnej tréningovej skupiny kouča Juraja Benčíka, bola víťazná dvadsiatka na ME 1990 v Splite. Pár dní po nich, 16. septembra 1990, sa ocitol v centre pozornosti médií (aj svetových) znova. V nemeckom Hildesheime zlepšil svetový rekord v chôdzi na 20 km časom 1:18:13 h.
Pavol Blažek začal svoju športovú kariéru v roku 1972 v mládežníckej chodeckej skupine trénera Ľudovíta Žambokréthyho v Lokomotíve Trnava. Po príchode na vojenčinu do Dukly Banská Bystrica k trénerovi Ladislavovi Mocovi na jeseň v roku 1977 si už po necelom roku účinkovania v seniorskej kategórii vybojoval nomináciu na ME v Prahe. Prvý veľký úspech dosiahol na ďalších ME v Aténach 1982, keď na 20 km skončil tretí za víťazným Španielom José Marínom a strieborným krajanom Jozefom Pribilincom, neskorším olympijským víťazom na dvadsiatke zo Soulu 1988, hlavnou hviezdou Benčíkovej skvelej chodeckej partie z 80. rokov minulého storočia.
Blažek ostal športu i banskobystrickej Dukle, v ktorej farbách dosiahol najväčšie úspechy, verný aj po skončení kariéry. Najskôr pracoval tri roky ako tréner (synovi Michalovi pomohol k striebru na MEJ 2003), neskôr ako organizačný pracovník na marketingovom oddelení a na tomto poste vydržal až doteraz. V otcových chodeckých šľapajach sa vydala aj dcéra Zuzana. Na OH v Sydney 2000 bola jediná žena v atletickej časti slovenskej výpravy.
Exmajster Európy 1990 nezaháľa na v šesťdesiatke. Stále športuje. Na chvíľu sa ako veterán ešte vrátil k chôdzi – v roku 2004 si vybojoval európske veteránske zlato na 10 km v kategórii 45 až 49-ročných – no jeho koníček je beh. Zvládol už 39 maratónov, najrýchlejší za 3:08:20 v roku 2008.
Pavol Blažek je držiteľ ocenenia fair play, ktoré mu v roku 1992 v Prahe osobne odovzdal vtedajší prezident Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch. Takisto získal aj Bronzové kruhy SOV (2008) a Medailu SOV (2017), od roku 2014 je členom Siene slávy slovenskej atletiky.
RTVS NA JESEŇ ODVYSIELA DOKUMENT O BLAŽEKOVOM SPLITSKOM ZLATE
Zabudnuté zlato – tak sa bude volať dokument, ktorý RTVS chystá k 30. výročiu triumfu Pavla Blažeka v chôdzi na 20 km na majstrovstvách Európy 1990 v Splite. Na televíznych obrazovkách sa objaví koncom októbra.
„Prečo názov Zabudnuté zlato? Nuž, hoci to bola jediná zlatá medaila československej výpravy na splitskom šampionáte, v revolučných časoch plných zmien akosi zapadla do úzadia. A navyše, Paľo bol stále akosi v Pribilincovom tieni,“ vysvetľuje reportér RTVS Ivan Janko, ktorý chcel pôvodne k výročiu Blažekovho triumfu natočiť „len“ medailón európskeho šampióna.
„Ibaže od Paľa som získal unikátnu VHS kazetu, na ktorú niekdajší výborný maratónec Karel David zdokumentoval priamo v Splite Balžekovu cestu k zlatu. Sú na nej zábery, ktoré verejnosť nevidela, dokonca aj s autentickými Davidovými komentármi počas pretekov,“ dodáva Ivan Janko.
V dokumente sa objavia mnohí ľudia spojení s Blažekovou úspešnou kariérou – jeho prvý tréner Ľudovít Žambokréthy, kouč Juraj Benčík, Paľovi kolegovia z čs. reprezentácie, chodci Jozef Pribilinec, Roman Mrázek, maratónec Karel David, olympijský víťaz z Ria Matej Tóth i ďalšie osobnosti slovenskej chôdze Peter Korčok, Martin Pupiš, Matej Spišiak či Roman Benčík.
„Dĺžka dokumentu bude 26 minút, ale zaujímavého materiálu máme oveľa viac,“ dodáva s úsmevom Ivan Janko.
Pripravili MARIÁN ŠIMO a GABRIEL BOGDÁNYI
Texty k foto:
Eufória radosti – Pavol Blažek sa stáva v Splite 1990 majstrom Európy v chôdzi na 20 km.
Posledné metre zlatého Blažekovho sóla na ME 1990.
Splitskí medailisti dvadsiatky: strieborný Španiel Daniel Plaza, zlatý Slovák Pavol Blažek a bronzový Francúz Thierry Toutain.
Takto vítali európskeho šampióna v Zelenči – s ním vtedy ani nie päťročný syn Miško.
Po skončení chodeckej kariéry presedlal na maratón, čaká na jubilejný štyridsiaty.
A takto sa pripravuje dokument Zabudnuté zlato.
FOTO ŠTARTFOTO/JÁN SÚKUP, ARCHÍV PAVLA BLAŽEKA a IVANA JANKA
