Do Birminghamu išiel ako zvyčajne: skromne, žiadne veľkohubé vyhlásenia. „Chcem postúpiť do semifinále, na iné zatiaľ nemyslím. Pôjdem ako vždy – krok za krokom,“ vravel slovenský šprintérsky zázrak Ján Volko pred odletom do dejiska halových MS. A – v Birminghame opäť príjemne prekvapil. Zo semifinále bolo napokon finále a v ňom výborné šieste miesto. Z Európanov skončil najvyššie. Na atletických majstrovstvách sveta či už vonku alebo v hale sa doposiaľ nijaký Slovák nedostal až do záverečného súboja o medaily. Až Ján Volko.
O finále ste nahlas nerozprávali, no v debate pred odletom do Birminghamu ste pripustili, že aj takáto myšlienka vám preletela hlavou, ale hneď ste ju odtiaľ vytesnili. Sen, na ktorý ste radšej nechceli ani len pomyslieť, sa však stal skutočnosťou…
„Je úžasné, že som šiesty najlepší na svete. Som nesmierne šťastný a zároveň ďakujem všetkým, čo k tomuto úspechu prispeli – či už tam hore nad nami alebo dolu na Zemi. Tých, čo mi pomohli a podporovali ma, je toľko, že ich nemôžem všetkých vymenovať, lebo by to bol dlhočizný zoznam. Zo šiesteho miesta sa veľmi teším, ale účasť vo finále nie je len moja zásluha. Veľký podiel na úspechu má celý môj tím, moji najbližší a tiež Boh, ktorý ma obdaroval talentom a dal mi možnosť behať rýchlo.“
Taktika postupných krokov, keď vždy myslíte len na najbližší beh, vám, zdá sa, perfektne vychádza. Mienite v nej pokračovať aj v letnej sezóne?
„Nevidím dôvod niečo meniť. Napriek všetkým úspechom a rýchlym časom ostávam nohami stále pevne na zemi. Jedine, ak by sa uskutočnilo niekde priamo finále, čo sa však na veľkých šampionátoch asi nestane, len vtedy budem myslieť od začiatku už priamo naň.“ (smiech)
Vo finále ste už nemali čo stratiť, keďže predšampionátový cieľ ste nielenže splnili, ale výrazne ste ho prekročili. Na čo ste si trúfali v rozhodujúcom medailovom behu?
„Tajne som dúfal, že neskončím posledný a to sa mi podarilo – predbehol som Turka Barnesa aj Safa-Antwiho z Ghany. Vo finále som zo seba vyžmýkal ešte posledné sily, dal som do toho úplne všetko. Škoda len, že som spravil nejaké chyby. Najväčšiu v tom, že som sa približne po 40 metroch začal zbytočne nakláňať dopredu, čím som sa zrejme pripravil o lepší čas. Chýbala mi dynamika a možno i viac skúseností z takýchto behov. V kútiku duše som veril, že sa mi podarí zlepšiť osobný rekord 6,57. Žiaľ, nevyšlo to, ale čas 6,59 zodpovedá tomu, na čo som v danej chvíli mal. Som však spokojný, lebo v Birmingahme som zabehol tri vyrovnané výkony – v rozbehu 6,66, v semifinále 6,58 a vo finále 6,59.“
V celej halovej sezóne ste sa borili so štartmi. Ako vám vyšli tri birminghamské?
„Ak nepočítam rozbeh na mítingu v Linzi – neviem, či sa mi taký štart ešte niekedy podarí – tak štarty v rozbehu a vo finále v Birminghame boli najlepšie v celej sezóne.“
Po semifinále, v ktorom ste súboj o druhé priame postupové miesto prehrali o stotinku, ste priznali, že ste sa obávali, či sa dostanete do finále aspoň s časom. Posťažovali ste sa na slabší štart. Čo sa stalo?
„Asi som sa príliš orientoval na vedľa mňa bežiaceho Američana Bakera, ktorý z blokov vyletel ako strela. Moja reakcia bola 0,149 sekundy, čo na mňa vôbec nie je zlé, lenže moje prvé kroky po štarte boli asi trochu pomalšie. Učím sa na každom podujatí, beriem si ponaučenie z každého behu. S trénerkou Naďou Bendovou vždy pozorne sledujeme, čo a ako robia najlepší, čo môžeme zlepšiť. Azda ešte prídeme na nejaký nový spôsob štartu, vďaka ktorému sa zlepším.“
Trénerka Bendová nám krátko pred finále napísala, že sa cítite unavený a ani obvyklý kontrolný beh pred štartom nebol najrýchlejší. To vás tak veľmi vyčerpalo semifinále?
„Nie, nie! Išlo o celkovú únavu, veď od rána do večera som bol na nohách, mal som nabitý program. Priamo počas finálového behu som už únavu necítil, telo ju v tej chvíli nevníma. Ocitnete sa v takej eufórii, že všetko, aj únava, ustúpi do úzadia. Keby som bežal dvojstovku, asi by to bolo lepšie, keďže som mal stále ľahké nohy. Na šesťdesiatke mi už chýbala potrebná dynamika. Bol to náročný deň, v ktorom som absolvoval tri nielen fyzicky, ale aj psychicky vyčerpávajúce behy.“
Postup zo semifinále ste si vybojovali o 19.25 h miestneho času, vo finále ste bežali o jeden a trištvrte hodiny neskôr o 21.09 h. Ako ste strávili tie necelé dve hodinky čakania?
„Snažil som sa pozviechať sa, preto som si doprial najmä veľa oddychu. Využil som aj prístroj Veinoplus Sport na uvoľnenie lýtok, potom som urobil zopár rýchlych štartov, prešprintoval som rovinku. Pre pocit únavy sme to už nesilili. Ostatní moji súperi sa v rozcvičke išli priam roztrhať, ja som len zbieral posledné zvyšky síl.“
Keď ste vlani získali senzačne striebro na halových ME v Belehrade, víťazný Brit Richard Kilty vám vystrúhal poklonu a predpovedal vám veľkú budúcnosť („Big future!“). Zaznel podobný kompliment aj teraz?
„Nie, moji súperi ani len netušia, kto vlastne som. V živote ma asi nevideli a zrejme sa čudovali, že s nimi beží taký biely človek ako ja. Všetci však boli priateľskí, nik sa nesprával arogantne.“ (smiech)
Na čo sa po šampionáte najviac tešíte?
„Na oddych, na rodičov, kamarátov. Budem si vychutnávať 6. miesto a dúfam, že mi postupne dôjde, čo sa vlastne v Birminghame stalo.“
Na šampionáte ste poskytli viacero rozhovorov v angličtine, počuli sme vás hovoriť pre Radio IAAF. Zvykáte si aj na debaty s novinármi mimo Slovenska?
„Počas niekoľkých dní v Birminghame som sa už celkom dobre rozhovoril. Som rád, že mi angličtina ide, aj keď občas musím hľadať správne slovíčka. No zvykám si a postupne sa to zlepšuje.“
Po návrate na Slovensko vás pravdepodobne čaká podobný kolotoč rôznych spoločenských povinností ako pred rokom po príchode zo strieborného Belehradu. Ste s tým zmierený?
„Fíha! Na to som veru ešte nepomyslel. Teraz si potrebujem predovšetkým oddýchnuť, nemám najmenšiu chuť na nič podobné. Keď únava opadne a všetko sa mi v hlave rozleží, budem sa na veci dívať s väčším nadhľadom a určite sa vynasnažím vyhovieť čo najväčšiemu počtu požiadaviek – ale v rámci mojich možností.“
GABRIEL BOGDÁNYI
VIZITKA JÁNA VOLKA
DÁTUM NARODENIA: 2. 11. 1996
MIESTO NARODENIA: Bratislava
VÝŠKA/HMOTNOSŤ: 178 cm/81 kg
KLUB: BK HNTN Bratislava
VRCHOLOVÉ STREDISKO: Národné športové centrum (NŠC) Bratislav
TRÉNERI: Naďa Bendová (1975) a Róbert Kresťanko (1972)
OSOBNÝ REKORD NA 60 M V HALE: 6,57 (15. 2. 2018 Toruň)
60 M V ROKU 2018: 6,77 Ostrava (6. 1.) – 1r, 6,73 Ostrava (6. 1.) – 1f, 6,65 Ostrava/Czech Indoor Gala (25. 1.) – 2r, 6,63 Ostrava/Czech Indoor Gala (25. 1.) – 3f, 6,68 Karlsruhe/IAAF WIT (3. 2.) – 5r, 6,73 Düsseldorf/IAAF WIT (6. 2.) – 6r, 6,64 Linz (10. 2.) – 1r, 6,63 Linz (10. 2.) – 2f, 6,62 Toruň/IAAF WIT (15. 2.) – 1r, 6,57 Toruň/IAAF WIT (15. 2.) – 1f, 6,70 Bratislava/HM-SR (17. 2.) – 1r, 6,65 Bratislava/ HM-SR (17. 2.) – 1f, 6,66 Birmingham/HMS (3. 3.) – 1r, 6,58 Birmingham/HMS (3. 3.) – 3sf, 6,59 Birmingham/HMS (3. 3.) – 6f
ĎALŠIE OSOBNÉ REKORDY V HALE: 200 m: 21,11 – rekord SR (2017), 300 m: 33,93 – najlepší slovenský výkon histórie (2018)
OSOBNÉ REKORDY VONKU: 100 m: 10,15 – rekord SR (2017), 150 m: 15,33 – najlepší slovenský výkon histórie (2017), 200 m: 20,33 – rekord SR (2017)
VÝKONNOSTNÝ VÝVOJ NA 60 M V HALE: 2012 – 7,26, 2013 – 7,12, 2015 – 6,85, 2016 – 6,70, 2017 – 6,58, 2018 – 6,57
ÚČASŤ NA HMS: 2016 Portland: celkovo 35. (6r1 – 6,80), 2018 Birmingham: 6. vo finále 6,59 (1. v rozbehu 6,66, 3. v semifinále 6,58)
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 2. na halových ME 2017 na 60 m, 1. na 200 a 2. na 100 m na ME 2017 do 23 rokov, semifinalista (15.) na MS 2017 na 200 m, 3. na Svetovej univerziáde 2017 na 200 m, 6. na halových MS 2018 na 60 m
POVOLANIE: študent – Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
VZOR: Wayde van Niekerk (JAR)
ZÁĽUBY: informačné technológie, pozeranie filmov, čítanie, oddych a relax vo vysokohorskom prostredí
VOLKOVO TOP ČASY na 60 METROV
6,57 Toruň 2018 (IAAF World Indoor Tour – finále)
6,58 Belehrad 2017 (HME – finále)
6,58 Birmingham 2018 (HMS – semifinále)
6,59 Birmingham 2018 (HMS – finále)
6,62 Belehrad 2017 (HME – semifinále)
6,62 Toruň 2018 (IAAF World Indoor Tour – rozbehy)
6,63 Ostrava 2018 (Czech Indoor Gala – finále)
6,63 Linz 2018 (Gugl – finále)
6,64 Linz 2018 (Gugl – rozbehy)
6,65 Ostrava 2018 (Czech Indoor Gala – rozbehy)
6,65 Bratislava 2018 (HM-SR – finále)
VOLKO NA HALOVÝCH MS 2018 V BIRMINGHAME
ROZBEHY: 1. v III. behu 6,66 (2. Taftian /Irán/ 6,74, 3. Záleský /ČR/ 6,74)
SEMIFINÁLE: 3. V III. behu 6,58 (1. Baker /USA/ 6,52, 2. Taftian /Irán/ 6,57)
FINÁLE: 6. miesto (1. Coleman /USA/ 6,37, 2. Ping-tchien Su /Čína/ 6,42, 3. Baker /USA/ 6,44, 4. Čen jie Sie /Čína/ 6,52, 5. Taftian /Irán/ 6,53)
Texty k foto:
Volkovo enormné úsilie v záverečných metroch finálovej šesťdesiatky.
FOTO PAVOL UHRIN, Birmingham
Najlepší Európan Ján Volko gratuluje striebru ázijskému rekordérovi Ping-tchien Su z Číny.
FOTO PAVOL UHRIN, Birmingham
Z Volkovho úspechu sa tešili aj šéf slovenskej výpravy Marcel Lopuchovský, jeho zverenka Iveta Putalová i Jankova trénerka Naďa Bendová.
FOTO PAVOL UHRIN, Birmingham
