Víkendové majstrovstvá Slovenska, ktoré sa uskutočnia 25 a 26. júna v Trnave prinesú okrem iného aj niekoľko návratov. Tým najočakávanejším bude samozrejme štart najrýchlejšieho Slováka. Ján Volko. Sezónu 2022 začal dobre, veď 26. mája bežal v rakúskom St. Pöltene stovku za 10.28 (pri nedovolenom vetre +2,1 m/s dokonca 10.27) ibaže to bolo nateraz jeho posledné zakľaknutie do súťažných blokov. Svalové zranenie ho totiž nepustilo ani na dobre bodovanú Zlatú tretru a aj na domácom mítingu P-T-S bol iba v úlohe diváka.
„Nepovedal by som, že to je úplne mesačný výpadok. Je to iba mesiac od môjho posledného štartu,“ poznamenal Ján Volko. Vo svojej kariére už jeho tím riešim niekoľko podobných situácii, no táto bola predsa len trochu iná. „V podstate už po štyroch dňoch som už nejakým spôsobom trénoval. Po zhruba desiatich som už aj behal a robil veci, ktoré som si doteraz pri zraneniach ani len nedokázal predstaviť, že by som robil. Takže ono ten výpadok nebol a nie je až taký veľký,“ vysvetlil Ján Volko. Pravdou síce je, že viac ako dva týždne neobul tretry, no to nemusí byť ten najrozhodujúcejší faktor. „Netvrdí, že sa idem pokúsiť o zázrak a bežať nejaký hviezdy čas, ale verím, že to bude určite stačiť na to, aby som sa udržal v rankingu na majstrovstvá Európy,“ poznamenal Volko, ktorého rýchlejší návrat do plnohodnotného tréningu ovplyvnilo niekoľko faktorov. „Všetko to odštartoval workshop, ktorý robil Roman Švantner vo FitFactory a na ktorom sa predstavil Henk Kraaijehof. Tento známy holandský tréner viedol nielen mnoho holandských hviezd, ale aj svetových. A aj mojich trénerov to nejako nakoplo. Naďa Bendová sa s ním rozpráva o mnohých veciach a prešla s ním mnohé témy a aj tie, ako fungovať v časoch, keď sa doliečujú napríklad aj svalové zranenia. Bol tam aj Tomáš Mihálik s ktorým už tiež spolupracujeme. A aj on má veľa skúseností práve z prípravy športovcov, ktorí mali najrôznejšie svalové zranenia. Poprosili sme ho o pomoc, vypracoval plán a fungovalo to naozaj veľmi dobre. Lekár Vladimír Neuschl. Ktorý mi robil aj MR a aj rádiologické vyšetrenie tak povedal, že ešte nevidel aby sa takáto rana zahojila takto rýchlo. Samozrejme k tomu v Prahe prispela aj lekárka Karolína Velebová a všetkých ďalších fyzioterapeutov, ktorý okolo mňa pracujú. Osobne si myslím, že všetko zlé je niekedy aj na niečo dobré. Pretože nám to v istom pohľade otvorilo oči, čo sa týka napríklad cvičení na zadné stehenné svaly. Ktoré nie že by sme nerobili, respektíve nie, že by sme ich nepoznali, len to nemalo tú štruktúru ako to malo mať a zrejme toho nebolo tak veľa ako bolo treba a tie svaly neboli pripravené na takú záťaž. Vďaka tomu sa cítim dobre a som rád, že sme sa dali aj touto cestou,“ poznamenal Ján Volko.
„V médiách sa síce objavila informácia, že som prišiel o majstrovstvá sveta. Pravda je však taká, že som stratil iba možnosť kvalifikovať sa tam. Pretože nič nebolo isté a áno, ak by som mal možnosť súťažiť na Zlatej tretre a na P-T-S a podal by som tam kvalitné výkony, prípadne ak by pribudli aj ďalšie štarty tak si myslím, že by som dostal na majstrovstvá sveta. Možno s odretými ušami, ale dostal. To je už teraz aj tak jedno, pretože tá cesta je už takmer zarúbaná. Ale majstrovstvá Európy sú stále otvorené a aj preto štartujem na majstrovstvách Slovenska. Pretože ak by nebol tento rankingový systém, tak by sme mali už dávno splnené minimálne tie európske limity a mohli sme sa pokojne pripravovať na vrchol sezóny a podať najlepší výkon práve tam a nič neurýchľovať,“ doplnil Ján Volko.
Jeho hlavnou disciplínou v sezóne 2022 zostáva dvojstovka. „Tak sme sa dohodli aj s trénermi, že stovka bude povedal by som rozbehová. Aby som sa do toho dostal a aby som predviedol najlepší výkon práve na tej dvojstovke,“ dodal Ján Volko.
O štarte na svetovom šampionáte uvažoval pred začiatkom sezóny aj Šimon Bujna. Svoju štvorstovkovú sezónu nezačal zle. No jeho výkony neraz aj vplyvom viacerých okolností nepriniesli želané výkony na ktoré podľa tréningových ukazovateľov mal a aké mu mali zabezpečiť potrebné body do svetového rankingu. „Možnosť štartu na svetovom šampionáte som z môjho pohľadu začal strácať na ostravskej Zlatej tretre, kde som nevyužil porciu bodov zlatého mítingu. A tesné je to už aj z pohľadu postupu na európsky šampionát, takže na majstrovstvách Slovenska budem musieť zabehnúť naozaj kvalitný čas a to je aj v pláne. Idem si po prvé miesto bez ohľadu na to, kto a v akej forme sa postaví na štart. Je to navyše posledný ostrý štart v tejto prvej časti letnej sezóny, takže nemám sa prečo šetriť,“ povedal Šimon Bujna. Naháňať ho určite bude napríklad aj Miroslav Marček, ktorý si v záverečnej fáze prípravy zabehol v stredu pred slovenským šampionátom osobný rekord na menej tradičnej trojstovke. „Formu sme časovali presne na tieto dni. Osobný rekord 34,15s nás veľmi teší. Teraz už len zregenerujeme, natonizujeme a verím, že v Trnave podáme kvalitný výkon,“ tešil sa Marčekov tréner Adrián Pavelka.
TOP 10 slovenských behov na 300m
32,81 Štefan Balošák 1997
32,87 Ján Volko 2020
33,13 Šimon Bujna 2021
33,67 Peter Žňava 2009
33,67h Oliver Murcko 2021
33,99 Juraj Mokráš 2010
34,01 Matúš Mentel 2010
34,04 Martin Kučera 2020
34,15 Miroslav Marček 2022
34,17h Marcel Lopuchovský 2001
Do konečného poradia na štvorstovke, ktorá sa pobeží v nedeľu, chcú prehovoriť Matej Baluch a Patrik Dömötör. Obaja však budú mať zo soboty v nohách nielen rozbeh ale aj prekážkovú štvorstovku na ktorej budú naháňať nielen Martina Kučeru, ale aj body do rankingu, keďže sú obaja v hre o európsky Mníchov. Na štart sa postaví aj Oliver Murcko, ktorý sa po prvom roku na americkej Harvardskej univerzite. Po návrate na Slovensko bol súčasťou štafety 4×400, ktorá v Košiciach prepísala slovenský rekord a výrazne sa posunula smerom k účasti na majstrovstvá Európy. No v individuálnych štartoch nebo Oliver zo svojimi výkonmi spokojný. „Ani sám nevie, kde bol ten najväčší problém,“ skonštatoval Oliver Murcko. Po štarte na mítingu P-T-S si dal kratšie voľno a tréning nastavil jeho tréner Štefan Bielik trochu inak. „Vrátili sme sa k takým základom. Či už z pohľadu behu, alebo aj mentálneho nastavenia. A aj do Trnavy idem s tým, že nemám konkrétne ambície z pohľadu dosiahnutia nejakého času. No nevravím, že si nechcem zabehnúť sezónne maximum,“ dodal Murcko. Už v stredu po slovenskom šampionáte totiž čaká na reprezentačnú štafetu ďalší pokus o kvalitný čas, ktorý potrebujú na postup do Mníchova. A miestenky do konečnej nominácie sa budú rozdávať na základe najlepších sezónnych časov. Do tohto poradia navyše môže stále prehovoriť aj niekoľko juniorov, ktorí už v sezóne dokázali, že aj oni vedia bežať rýchlo.
Do poslednej chvíle sa čakalo, či sa v Trnave na prekážkovej štvorstovke ukáže aj jediná slovenská atlétka, ktorá splnila ostrý limit na majstrovstvá sveta v Eugene. Kontrola síce dopadla dobre a Emma Zapletalová dostala konečne od lekárov zelenú, no zatiaľ to platí len pre plnohodnotné tréningové zaťaženie. „Máme ešte dva týždne na doliečenie a potom začneme s prípravou na augustové ME v Mníchove. Sme aj s Emmou optimisti, mali by sme mať dostatok času na kvalitnú prípravu na európsky šampionát,” informoval tréner Peter Žňava. Na svetovom šampionáte tak bude Emma chýbať, no Slovensko zástupcu na najvýznamnejšom podujatí roka v tejto disciplíne prísť nemusí. „Daniela Ledecká je aktuálne na postupovom 34. mieste. Na majstrovstvá sveta sa kvalifikuje 40 pretekárok a ak sa jej v Trnave podarí zabehnúť čas podobným jej najlepším sezónnym výkonom, prípadne lepší bude mať zrejme postupovú istotu,“ vysvetlil šéftréner SAZ Martin Pupiš.
MS Eugene 2022 – splnený limit
Emma Zapletalová – 400 m prek. (necestuje)
Stav rakingu Road to Eugene
Chôdza 35 km / ukončená kvalifikácia
Kvalifikovaní: Miroslav Úradník, Michal Morvay (pre zranenie necestuje, Dominik Černý), Hana Burzalová, Ema Hačundová
Pokračujúca kvalifikácia Road to Eugene
Daniela Ledecká: 400 m prek. (na postupovom 34. mieste / postupuje 40)
Gabriela Gajanová: 800 m (54./48)
Veronika Kaňuchová: kladivo (37./32)
Miroslav Úradník: chôdza 20 km (58./60)
Dominik Černý: chôdza 20 km (61./60)
Kučera 400 m prek. (54./40)
Stav rakingu Road to Munich 2022
Viktória Foster: 100 m (27./36) a 100 m prek. (36./36)
Monika Weigertová: 100 m (38./36)
Gabriela Gajanová: 800 m (31./32)
Daniela Ledecká: 400 m prek. (22./36)
Emma Zapletalová: 400 m prek. limit
Veronika Kaňuchová: kladivo (23./26)
Hana Burzalová: chôdza 35 km (23./35)
Ema Hačundová: chôdza 35 km (31./35)
Ján Volko: 100 m (26./36) a 200 m (28./36)
Šimon Bujna: 400 m (33./36)
Martin Kučera: 400 m prek. (25./36)
Matej Baluch: 400 m prek. (29./36)
Patrik Dömötör: 400 m prek.(35./36)
Maximilian Slezák: oštep (26./26)
Miroslav Úradník: chôdza 20 km (28./36) a chôdza 35 km limit
Michal Morvay: chôdza na 35 km (limit)
Dominik Černý: chôdza 20 km (29./36) a chôdza 35 km (35./35)
Tesne pod čiarou:
štafety 4×400 m Muži: (17./16) a 4×400 m Ženy: (19./16)
Hana Burzalová: chôdza na 20 km (42./35)
Ema Hačundová: chôdza na 20 km (44./35)
Lukáš Beer: výška (34./26)
(SAZ) (foto NB)
