Bude mať Slovensko žrdkára, ktorý prekoná latku aj vo výške absolútnej svetovej extratriedy 600 cm? Nuž, čo sa teraz zdá ako utópia, keďže najlepší Slováci skáču sotva päť metrov, môže byť o niekoľko mesiacov skutočnosť. Úradujúci vicemajster Európy z Berlína 2018 a druhý muž aktuálneho svetového rebríčka Timur Morgunov totiž uvažuje, že vzhľadom na dištanc ruskej atletiky na medzinárodnom fóre a obrovské problémy v jej vedení bude reprezentovať inú krajinu. Informoval o tom atletický spravodajský servis EME News s odvolaním sa na ruský športový portál sports.ru.
Morgunovova manažérka Oľga Nazarovová priznala, že hľadá možnosti, ako by mohol jej klient súťažiť na medzinárodnej scéne, pričom jedna z možností je zmena občianstva.
„Áno, zaoberáme sa možnosťou zmeny Timurovho ruského občianstva, pričom zisťujeme, či bude potrebné dodržať trojročnú pauzu medzi reprezentovaním dvoch rôznych krajín. Bude jeho novou vlasťou Bielorusko? Priznávam, je v zozname štátov, o ktorých uvažujeme. Podobne ako Kazachstan a Slovensko. Timur sa rozhodne až vtedy, keď bude jasné, ako rýchlo by mohol súťažiť za novú krajinu,“ objasnila manažérka Nazarovová.
Pravidlá Svetovej atletiky (World Athletics) totiž jasne hovoria, že získanie občianstva v inej krajine ešte negarantuje právo reprezentovať ju okamžite. Negarantuje ju dokonca ani súhlas atlétovho pôvodného zväzu. Ten iba umožňuje skrátiť regulami WA predpísanú lehotu medzi reprezentovaním dvoch krajín z troch rokov na jeden.
Aj 23-ročný vicemajster Európy Timur Morgunov pre sports.ru potvrdil, že ak Rusko ostane naďalej dištancované, a naskytne sa šanca obliekať dres inej krajiny, túto možnosť využije.
„Už väčšina našich popredných atlétov uvažuje o tom, že tak urobí. Čo iné nám v tejto situácii ostáva? Hneváme sa na našu národnú atletickú federáciu. Ak by som aj zmenil občianstvo, atletiku a ani moju rodnú krajinu či rodisko Čeľabinsk nebudem mať rád o nič menej ako teraz. Lenže iná možnosť nám už neostala a ja vravím otvorene: ak bude jediná možnosť štartovať na vrcholných podujatiach len v prípade, ak budem reprezentovať inú krajinu, využijem ju,“ prízvukoval žrdkár s osobným rekordom rovných šesť metrov, ktorý dosiahol vo finále berlínskych ME 2018.
Slovenské žrdkárske rekordy sú oveľa slabšie. Pod holým nebom patrí národné maximum Rudolfovi Haraksimovi, ktorý 23. augusta 2003 prekonal vo švajčiarskom Fribourgu 541 cm, v listine halových rekordov SR figuruje meno Jána Zmoraya, 16. januára 2016 dosiahol 532 cm.
„Rusi sú v zložitej situácii. Nemôžu štartovať na šampionátoch, preto mnohí talentovaní atléti predčasne končia kariéru, iní hľadajú východisko v zmene občianstva. To všetko vnímame, ale nemáme ambíciu lanáriť ich na Slovensko. Ak sa však ktorýkoľvek atlét na Slovensko presťahuje, bude u nás žiť a trénovať, môžeme jeho adaptácii do našej športovej komunity pomôcť,“ vraví prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok. „V prípade, že nejaká žiadosť – napríklad aj od Morgunova – príde, budeme sa s ňou zaoberať. Každý prípad je však odlišný, rovnako aj motivácia zmeniť občianstvo.“
Ak by sa ruský žrdkár Morgunov rozhodol reprezentovať Slovensko a celý, podotýkame nie jednoduchý proces, by sa podarilo dotiahnuť do konca, bol by už tretí špičkový atlét, ktorý by posilnil slovenskú atletiku. V roku 1996 získala slovenské občianstvo ruská diaľkarka (v tejto disciplíne je stále svetová rekordérka) a trojskokanka Galina Čisťjaková, ktorá svoju novú krajinu reprezentovala na OH 1996 v Atlante.
Ďalší atletický „import“ z bývalého Sovietskeho zväzu bol bieloruský trojskokan Dmitrij Vaľukevič. Rodák z Petrozavodska získal naše občianstvo v decembri 2004, predtým však od jari 2001 žil a trénoval na Slovensku pod vedením kouča Alexandra Beskrovného, manžela a trénera Galiny Čisťjakovej. Majster Európy do 23 rokov z roku 2003 si v slovenskom drese vybojoval 5. (2008) a 7. miesto (2010) na halových MS, po ME 2010 v Barcelone, kde skončil siedmy, sa však z atletickej scény i zo Slovenska vytratil.
Pre poriadok: žrdkár Timur Morgunov, víťaz mítingov prestížnej Diamantovej ligy 2018 v Zürichu a Bruseli, však nie je jediný zo špičkových ruských atlétov, kto uvažuje o zmene dresu. Hoci to dlho odmietala, po posledných udalostiach v ruskej atletike a následnej tvrdej kritike jej vedenia, pripustila zmenu občianstva aj najlepšia svetová výškarka Maria Lasickiené.
GABRIEL BOGDÁNYI
POHĽAD ŠÉFTRÉNERA SAZ MARTINA PUPIŠA
„Záujem reprezentovať Slovensko riešime niekoľkokrát do roka. A nie je to len z Afriky a krajín na východ od nás, ale napríklad aj teraz máme záujemcu z USA. Viackrát som, najmä pri bežcoch, prezentoval názor, že chceme ťažiť najmä z domácej základne, nie využívať afrických bežcov, ktorí hľadajú ´azyl´ v Európe. Na druhej strane však aj my vnímame, že na ME družstiev súťažíme so súpermi, ktorí takmer bez výnimky majú vo svojom tíme ´naturalizovaných´ reprezentantov. Aj my si vieme spočítať, že dvaja-traja takíto atléti by nás posunuli zo súčasnej pozície v II. európskej lige minimálne o úroveň vyššie. Osobne, aj napriek možným pocitom výhody, nebudem nikdy iniciátor toho, aby sme zháňali cudzincov do našej reprezentácie. Ak však nejaký zahraničný atlét bude žiť na Slovensku a bude mať naše občianstvo, viem si predstaviť, že sa stotožníme s tým, aby reprezentoval Slovensko. Podobne, ako sa takmer celý národ stotožnil s tým, že Nasťa Kuzminová je naša. Viem si predstaviť i situáciu, že by nás chcel reprezentovať cudzinec, ktorý má slovenských predkov. V žiadnom prípade však nebudem zástanca náboru atlétov z iných krajín do našej reprezentácia len preto, aby sme sa mohli tváriť, že sme lepší, ako v skutočnosti sme. V prípade Morgunova, ak by u nás žil a súťažil za nás, mohlo by to pomôcť skoku o žrdi, keďže je to historicky jedna z našich najslabších disciplín.“
Text k foto:
Timur Morgunov na ME 2018 v Berlíne, kde si skočil osobný rekord 600 cm a vybojoval si striebro.
FOTO SITA/AP
