Predvečer jubilea trávil v atletickej hale Elán na tréningu so šestnásťročnou Simonou Tichou, lanskou dorasteneckou halovou majsterkou Slovenska v skoku do výšky. Bratislavský rodák Viliam Lendel, oddnes osemdesiatnik, je vo vernosti atletike a zodpovednosti voči zverencom kópia legendárneho trénera a životného vzoru Jaromíra Šimoneka.
„Verím, že Simonka skočí 176 cm a splní limit na júlové majstrovstvá Európy do 18 rokov v talianskom Rieti,“ nádejá sa nestor Mladej Gardy, dovedna už štyri desaťročia šéftréner Slávie SVŠT (STU) a od roku 2017 člen Siene slávy slovenskej atletiky.
Syn zo športovej rodiny (otec futbalový brankár, mama tenistka) v štrnástich skočil na školskom dvore 154 cm a zaľúbil sa do výšky – prvú sezónu ho viedol Anton Hajmássy, od roku 1958 až do predčasného konca kariéry v roku 1966 počas vojenskej služby v Banskej Bystrici po natrhnutí úponu štvorhlavého svalu na odrazovej nohe Jaromír Šimonek. Predtým ako tretí Slovák po Vladimírovi Savčinskom a Milanovi Rožánkovi preskočil dva metre, štyri sezóny bol slovenskou jednotkou (1960, 1961, 1964, 1965) a v rokoch 1964 a 1965 dvihol národný rekord na 202 a 203 cm.
Čerstvo vyštudovaný pedagóg začal po zranení trénerskú kariéru krátkym pôsobením v Slávii Trnava, neskôr ako telocvikár základnej školy na Jelačičovej ulici založil skokanskú liaheň a spolu s kolegami bratislavskú atletickú ligu školských družstiev. Združil silnú tréningovú partiu (5-násobná majsterka Slovenska Marta Jeseňáková, neskôr Rehorovská a Padrtová, Marián Páleník a i.), základ jeho prvej skupiny v Slávii SVŠT (STU). Na jeseň 1973 do nej pribudla Mária Mračnová, na mexických OH 1968 šiesta a na aténskych ME 1969 bronzová, ktorá sa po materstve rozhodla zmeniť trénera – po Šimonkovi si vybrala Lendela, vtedy už kolegu-pedagóga SVŠT.
V období 1974 – 1983 bol predseda komisie mládeže Čs. atletického zväzu a 1976 – 1980 šéftréner čs. ženskej výšky. Mračnová sa uňho po päťročnej stagnácii zlepšila na 187 cm, na ME 1974 bola ôsma, a keď ju nahovoril na oblúkový, „flopistický“ rozbeh, skočila 190. Na OH 1976 na výške 191 cm atakovala medailu, napokon skončila štvrtá (189). O mesiac získala piaty čs. titul výkonom 192, ktorý z listiny slovenských rekordov vymazala až o 14 rokov Jana Brenkusová.
Lendel v rokoch 1994 – 1998 pôsobil v Rakúsku a k rovnakému výkonu doviedol Moniku Gollnerovú a Lindu Horvathovú, juniorskú majsterku Európy 1997. „Nebyť zdravotných problémov, skočila by 190 aj Jeseňáková,“ tvrdí.
V šesťdesiatke sa vzdal postu predsedu Bratislavského atletického zväzu (bol ním od r. 1983), ale pokračuje ako tréner – viedol o. i. Ľuboša Benka (osobný rekord 225, účastník ME a halových ME 2002, ako tréner v Katare viedol aj hviezdneho Baršima), Dianu Lázničkovú-Malejčíkovú (192, halové ME 2002 a 2005) a Ivetu Srnkovú (185, ME 2007 do 23 r.). O jeho nadštandardných vzťahoch so zverencami svedčí stránka Vili Team, ktorú mu založili na facebooku, ale aj dve vydania knižky Skok do výšky na Slovensku, ktorú nositeľ Bronzových kruhov SOV (2009) na želanie Šimonkových a jeho skokanov poskladal nielen z ich spomienok, ale aj z príspevkov skokanov, skokaniek a trénerov mimo Bratislavy.
Jubilantovi v mene celej atletickej rodiny srdečne gratulujeme, želáme pevné zdravie a naďalej veľa entuziazmu v práci s výškarskými talentmi.
MARIÁN ŠIMO
Text k foto:
Viliam Lendel so svojou aktuálne najlepšou zverenkou Simonou Tichou.
FOTO GABRIEL BOGDÁNYI
