Niečo naznačilo už tretie miesto na Atlétovi roka 2019 v kategórii mládeže. O rok neskôr sa posunula na druhé, ale meno Forster začalo viac rezonovať vo svete atletiky až v sezóne 2021. Na juniorských majstrovstvách sveta v Nairobi sa Viktória prebojovala do dvoch finále. Na 100 m prekážok ju po nešťastnej kolízii diskvalifikovali, na stovke finišovala senzačne šiesta. Po Eve Gleskovej-Lehockej, ktorá na OH 1972 v Mníchove skončila 8., bola len druhá Slovenka vo finále tejto disciplíny na globálnom celosvetovom podujatí. Vtedy ešte netušila, že Gleskovú-Lehockú raz vystrieda na čele slovenských historických tabuliek. Stala sa objavom roku 2021 a sledovala korunováciu svojej klubovej kolegyne zo ŠOG Nitra Emmy Zapletalovej za atletickú kráľovnú. „Keď Emma pred dvomi rokmi vyhrala v ankete, vravela som si, aké je to super a aké by to bolo krásne raz takto zvíťaziť,“ priznala 21-ročná rodáčka z Brezna, keď sa dozvedela, že hlavnou postavou tohtoročného galavečera Slovenského atletického zväzu bude tentoraz ona. V ankete uspela pred trojnásobným Atlétom roka, šprintérom Jánom Volkom, a osemstovkárkou Gabrielou Gajanovou.
„Ocenenie na konci sezóny je odmena za všetku drinu, ktorú sme v celom roku podstúpili. Má pre mňa naozaj veľkú hodnotu, veľmi si ho vážim,“ reagovala zverenka Kataríny Adlerovej.
Vo svojej zatiaľ životnej sezóne bola už tradične najusilovnejšou zberateľkou národných rekordov. V hale posunula národné maximá na 60 m prekážok trikrát v kategórii žien do 23 rokov a raz aj v kategórii žien, keď o stotinu prekonala čas 8,04 Miriam Bobkovej z Karlsruhe 2008, a nezastavila sa ani v lete: utvorila dovedna 9 historických maxím, štyri ženské a päť do 23 rokov. Keď na ostravskej Zlatej tretre zabehla stovku prekážok za 12,82, v eufórii vyhlásila, že sa konečne s prekážkami skamarátila. Ďalší vývoj sezóny však potvrdil, aká zradná dokáže byť táto disciplína. Na galavečere jej to pripomenula aj trénerka Adlerová: „Tento rok Viki síce povedala, že prekážky sú už jej kamarátky, ale bohužiaľ ich má na trati desať a desať kamarátok, to nikdy nefunguje. Na majstrovstvách Európy do 23 rokov ju zradila ôsma kamarátka a na svetovom šampionáte v Budapešti už tá prvá. Preto som vďačná, že aspoň na univerziáde zostalo stáť všetkých desať, a to v troch behoch.“ Ako to teda je s tým kamarátstvom? „Myslela som si, že sme si už našli k sebe cestu. Uvidíme, ako sa budú ku mne správať budúci rok,“ povedala Viktória.
Falošné priateľky ju zradili na dvoch letných vrcholoch a oba nezdary prežívala veľmi emotívne. Ktorý z nich bolel viac? „Asi Budapešť, ešte teraz, keď si na to spomeniem, ma to veľmi mrzí. Asi preto, lebo doteraz nechápem, čo sa tam stalo, prečo som urobila takú veľkú chybu. Samozrejme, veľmi ma trápi aj Espoo, pretože som tam išla s veľkou motiváciou urobiť tam dobrý výsledok. Nevyšlo to, nezvládla som to.“
Famózne výkony na banskobystrickej P-T-S a na Svetovej univerziáde v Čcheng-tu potvrdili, že sa dokáže z neúspechu otriasť a vrátiť sa ešte silnejšia. „Také veci sa jednoducho stávajú. Prekážky musím behať naplno a zdolávať ich čo najtesnejšie, zakopnutiu sa pretekár niekedy jednoducho nevyhne. Že sa mi to stalo hneď v rozbehu, ktorý mal byť na istotu, to som nezvládla ja. Nevadí, poučila som sa z toho a idem ďalej.“
Odmena za celoročnú drinu prišla najskôr celkom nečakane na Štiavničkách. Pár dní po oplakanom rozbehu v Espoo jej na P-T-S neodolal 55-ročný slovenský rekord Evy Gleskovej-Lehockej na 100 m 11,29. Viktória ho prekonala o 3 stotiny a priaznivá vlna ju potom na Svetovej univerziáde v Čcheng-tu vyniesla až k vytúženým dvom medailám – striebru na hladkej a zlatu na prekážkovej stovke v novom národnom maxime 12,72, ktorý jej zároveň otvoril cestu do olympijského Paríža. „Univerziáda bola pre mňa neskutočná, splnilo sa mi na nej niekoľko snov. Predovšetkým som si z nej priniesla dva cenné kovy. Teraz si však čoraz viac cením splnenie prísneho limitu na olympijské hry. Vnímam to ako satisfakciu za všetky tie nezdary.“
Prvé cenné kovy z medzinárodného fóra majú pre ňu takú hodnotu, že by ich nevymenila ani za možnosť reparátu v Espoo či Budapešti. „Určite nie. Myslím si, že všetko v tejto sezóne malo svoj účel, stalo sa to tak, ako sa to malo stať. Verím, že aj všetko, čo sa nepodarilo, ma posunie vpred. Nič by som nemenila.“
Viktória Forster sa ako prvá slovenská atlétka mohla tešiť z istoty účasti na olympijských hrách v Paríži. Začiatkom septembra sa k nej pridala Gabriela Gajanová. „Z olympijských hier sa najviac teším na samotné súťaže. Som pretekársky typ, pravda, niekedy chcem až veľmi a stáva sa, že mi to nevyjde. Veľmi sa teším na každé jedny preteky v sezóne, či už to budú olympijské hry, majstrovstvá Európy alebo mítingy. Predtým však treba ešte zvládnuť prípravu a zostať zdravá,“ uvedomuje si dvojnásobná laureátka výročného oceňovania – zvíťazila aj v kategórii mládeže pred objavom roka Robertom Ruffínim ml.
Ani uplynulá sezóna nedala odpoveď na otázku, či bude Viktória v budúcnosti viac prekážkarka alebo šprintérka. Naopak, situáciu možno ešte viac zamotal osobný rekord na 200 m 23,70 z finále atletickej ligy v Banskej Bystrici, ktorým sa dostala na 7. miesto v historických tabuľkách SR. „S trénerkou sme stále nastavené tak, že budem naďalej behať hladkú stovku aj prekážky. Vedeli sme, že aj dvojstovka môže byť dobrá, na tréningoch som behala rýchle testy. Mrzí ma len, že som nemala šancu bežať túto disciplínu v silnejšej konkurencii. Môj osobný rekord mohol byť ešte kvalitnejší.“ Talentovaná atlétka si zo svojej „obojakosti“ ťažkú hlavu nerobí: „Kým ma nepostavíte na štart niečoho dlhšieho, ako je 200 m, tak s tým nemám žiaden problém.“
Piata ženská víťazka ankety v ére samostatnosti svojimi disciplínami v niečom nadväzuje na oboch svojich predchodcov – po Emme Zapletalovej zdedila prekážky, po Jánovi Volkovi šprint. „Viki to samozrejme doprajem a verím, že to nebolo posledný raz,“ galantne uvoľnil trón najrýchlejší Slovák. Žeby tým Ján Volko predpovedal začiatok „viktoriánskej“ éry?
(JM)
Na spoločných snímkach Viktória Forster s prezidentom SAZ Petrom Korčokom a so svojimi rodičmi.
FOTO SAUŠ/ROMAN BENICKÝ, JÁN SÚKUP
