Na šampionát nastúpi so štartovým číslom so svojím priezviskom na zlatom podklade. Takýchto atlétov bude v Toruni iba pätnásť. Presne toľkí budú totiž obhajovať svoj európsky halový titul spred dvoch rokov z Glasgowa. Jeden z nich 24-ročný je slovenský šprintér na 60 metrov Ján Volko.
● Kde ste ladili formu na halové ME po slovenskom šampionáte, ktorý bol pre vás generálkou na Toruň?
„Vzhľadom na situáciu sme zostali v Bratislave, neoplatilo sa nám ísť na osvedčenú chatu mojej trénerky do Osrblia, kde sme sa chceli odizolovať. Záverečná príprava dopadla dobre, cítim sa fajn a verím, že v Toruni sa predstavím v ešte lepšej forme ako na majstrovstvách Slovenska. Zdá sa, že som na tom lepšie ako pred dvoma rokmi o tomto čase.“
● Halové ME sa v dôsledku koronavírusovej pandémie uskutočnia za prísnych hygienických a bezpečnostných opatrení, povinné sú testy všetkých účastníkov, a do Torune ste cestovali tiež netradične – autom. Ako to všetko vnímate vy?
„Nie je to štandardná situácia a veru, nie je ani príjemná. Opatrenia sú značne obmedzujúce, ale v každom prípade som rád, že sa európsky šampionát bude vôbec konať a budeme mať po ročnej pauze možnosť súťažiť na vrcholnom podujatí. Síce bez divákov, ale nemáme inú možnosť. Veci súvisiace s pandémiou neovplyvníme, a preto nemám zmysel sa s tým zaoberať.“
● V tohtoročnej halovej sezóne ste sa na dlhý čas na šesťdesiatke „zasekli“ na úrovni 6,67 – 6,69. Nie a nie stlačiť výkon nižšie. Neboli ste z toho trochu nervózny?
„Pravdu povediac, bol som sám na seba nahnevaný, že mi to nejde lepšie. Ja jedných pretekoch mi vyšlo prvých 30 metrov, na iných záver, ale nikdy sa to nespojilo úplne dokonale dokopy. Áno, bol som z toho, priznám sa, trochu nervózny.“
● Po finálovom čase 6,61 na domácom halovom šampionáte v Eláne ste sa však asi upokojili…
„S takým výkonom som maximálne spokojný. Celý časom však veril mojim trénerom, že všetko nastavia tak, aby forma prišla na halových ME. Možno ma ovplyvnili minuloročné súťaže a výkony, ibaže to bol úplne iný rok. Formu sme uvoľnili oveľa skôr, výkony vyleteli hneď a nešlo to postupne. Keď porovnám súčasnú sezónu s belehradskou pred štyrmi rokmi, som zhruba v rovnakej situácii.“
● Na šesťdesiatku sa prihlásilo až 69 šprintérov – pred dvoma rokmi v Glasgowe štartovalo 46 a v Belehrade 2017 dokonca len 26. Prekvapil vás veľký záujem i množstvo limitárov?
„Súperi behajú v globále o kúštik rýchlejšie ako pred dvoma rokmi. Napriek ´korone´ sa šprintérom darí, výkony sú na vysokej úrovni. Som rád, že sa konkurencia rozrastá. Už sa teším na torunské súboje. Súperov však nebudem sledovať, sústredím sa na seba. Ovplyvniť viem len to, čo viem sám urobiť.“
● Ste obhajca titulu z Glasgowa, ale do Torune ste cestovali až ako európske tabuľková desiatka. Je to takto lepšie, že nie ste na očiach ako hlavný favorit a môžete útočiť na popredné umiestenie z druhej línie?
„Takáto pozícia mi vyhovuje, lebo takto môžem len prekvapiť. Vo finále šprintuje osem pretekárov, takže podľa tohtoročných tabuliek som mimo finále. Vôbec mi to neprekáža a je to stále lepšie, ako keby som pociťoval tlak v dôsledku toho, že som tabuľkový líder. Celkovo si však ani z toho, že som obhajca, nerobím ťažkú hlavu. Zlato z Glasgowa je už minulosť, bolo to dávno a momentálne je situácia iná. Ideme si šampionát užiť, dosiahnuť čo najlepší výkon a zabojovať o čo najlepšie umiestnenie.“
● Pred dvoma rokmi ste na šampionát do Glasgowa cestovali s tým, že nebolo isté, či vôbec nastúpite na štart. V takejto situácii ste zjavne necítili pokoj a pohodu. Teraz je však situácia úplne iná…
„Určite som pokojnejší ako pred dvoma rokmi. Paradoxne, v Glasgowe som bol v našom tíme práve ja ten, čo komplikovanú a neistú situáciu zvládal najpokojnejšie. (úsmev) Nijaký tlak, stres z očakávaní, mohol som len prekvapiť. A moje víťazstvo bolo naozaj prekvapenie. Teraz, keďže som tabuľkovo až desiaty, som naladený podobne. Mentálne som na tom lepšie, som skúsenejší. Nie som vôbec nervózny, niet dôvod.“
● Koho považujete za najväčších kandidátov na medailu?
„Talian Jacobs behal v celej sezóne štandardne veľmi dobre, dosahoval vyrovnané, kvalitné časy pod 6,60. Myslím si, že je to jeden z hlavných adeptov na zlato. K medailovým kandidátom patrí aj líder tabuliek Nemec Kranz, avšak jeho výkonnosť je kolísavá a na vrcholnom podujatí mu to doposiaľ veľmi nevychádzalo. Takisto silnú pozíciu bude mať môj dobrý kamarát Joris van Gool z Holandska, v pred dvoma tokmi v Glasgowe bronzový. V sezóne si zlepšil osobný rekord a je adept nielen na finále , ale možno znovu aj na medailu.“
● Skúste si natipovať, aké časy budú v Toruni nutné na postup do semifinále, finále a prípadne aj na medailu?
„Na postup z rozbehov bude potrebný výkon pod 6,70, na postup do finále blízko k 6,60 a na medailu možno aj pod túto hranicu. Na aký čas sa cítim, neprezradím, ale som kvalitne pripravený a cítim sa dobre.“
● Európsky šampionát sa uskutoční bez divákov. Budú vám veľmi chýbať?
„Z absencie fanúšikov som smutný, pretože neoddeliteľne patria k športu. Bez nich to nie je ono. Budú mi veľmi chýbať. Organizátori síce vymysleli nejakú elektronické náhradu diváckej kulisy, ale to nie je autentické.“
ZAMYSLENIE SA VOLKOVEJ TRÉNERKY NADE BENDOVEJ
„Trénerská robote je aj o plánovaní, no teraz sa nedá nič plánovať už dlhodobo. Človek si zvykne, prestane riešiť, čo bude, a žije pre aktuálny okamih. Neriešime, čo bude, a žijeme tu a teraz. Je to zvláštne a náročné, ale zatiaľ sme z toho vykorčuľovali so cťou a najlepšie, ako sme vedeli. Verím, že to bude stačiť, aby sme boli v Toruni nakoniec spokojní. Pre mňa časy na šampionáte nikdy neboli podstatné. Z hľadiska výkonu je takmer úplne jedno, ako rýchlo pobeží Janko či jeho súperi, dôležité budú najmä umiestnenia. Odo mňa dostal úlohu skončiť do 2. miesta v rozbehu, potom aj v semifinále. Čo bude ďalej, uvidíme… Finále už nechám na neho. Všetci vidíme, že šprintérska Európa je úplne niekde inde ako v minulých rokoch, pretekári sú extrémne dobre pripravení. Je zvláštne, že práve v tejto zložitej covidovej dobe a neviem si to vysvetliť. Myslím si, že na postup do finále bude potrebný čas blízko 6,60 a výkon 6,67 – 6,68 by mal znamenať jasný postup do semifinále. Verím, že Janko tieto dva spomenuté čas v prvých dvoch súťažných častiach šesťdesiatky dosiahne.“
VOLKOVE TOP ČASY NA 60 METROV
6, 55 Madrid 2020 (World Athletics Indoor Tour – finále)
6,57 Toruň 2018 (IAAF World Indoor Tour – finále)
6,57 Düsseldorf 2020 (World Athletics Indoor Tour – finále)
6,57 Liévin 2020 (World Athletics Indoor Tour – finále)
6,57 Madrid 2020 (World Athletics Indoor Tour – rozbehy)
6,58 Belehrad 2017 (HME – finále)
6,58 Birmingham 2018 (HMS – semifinále)
6,58 Madrid 2019 (IAAF World Indoor Tour – finále)
6,58 Toruň 2020 (IAAF World Indoor Tour – finále)
6,59 Birmingham 2018 (HMS – finále)
(10)
6,60 Glasgow 2019 (HME – finále)
6,60 Erfurt 2020 (Erfurt indoor – finále)
6,60 Düsseldorf 2020 (World Athletics Indoor Tour – rozbehy)
6,60 Liévin 2020 (World Athletics Indoor Tour – rozbehy)
6,61 Glasgow 2019 (HME – semifinále)
6,61 Bratislava 2021 (HM-SR – finále)
6,62 Belehrad 2017 (HME – semifinále)
6,62 Toruň 2018 (IAAF World Indoor Tour – rozbehy)
6,62 Bratislava 2019 (HM-SR – finále)
VOLKOVE SENIORSKÉ HALOVÉ REKORDY SR NA 60 METROV
6,62 Belehrad 2017 (HME – semifinále)
6,58 Belehrad 2017 (HME – finále)
6,57 Toruň 2018 (IAAF World Indoor Tour – finále)
6,57 Düsseldorf 2020 (World Athletics Indoor Tour – finále)/vyrovnaný
6, 57 Liévin 2020 (World Athletics Indoor Tour – finále)/vyrovnaný
6, 57 Madrid 2020 (World Athletics Indoor Tour – rozbehy)/vyrovnaný
6, 55 Madrid 2020 (World Athletics Indoor Tour – finále)
Texty k foto:
Ján Volko na tréningu s českými šprintérmi Zdeňkom Stromšíkom (vľavo) a Janom velebom.
Zlaté číslo obhajcu titulu mal okrem Ján Volka v histórii už len jediný slovenský atlét: kladivár Libor Charfreitag na ME 2012 v Helsinkách, kde obhajoval zlato z Barcelony 2010.
Šprintérsky šampión s trénerkou Naďou Bendovou pred tvárami Andreja Bendu (trénerkin manžel) a Jakuba Bendu (trénerkin syn), ktorí sa ocitli vo virtuálnom hľadisku.
FOTO NAĎA BENDOVÁ
