Športový arbitrážny súd (CAS) vo švajčiarskom Lausanne nedávno rozhodol, že pravidlo Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) o zavedení limitov prirodzenej hladiny mužských hormónov v tele žien-atlétok, ktoré vstúpilo do platnosti 8. mája, je síce diskriminujúce, ale je potrebné k zaisteniu spravodlivejších súťaží.
“Podobne ako mnoho ďalších verdiktov CAS z minulosti, aj tento vnímam ako kontroverzný. Ako už odznelo aj v samotnom príhovore, verdikt je nedokonalý. Nesúhlasím s tým, pretože pravidlá by mali byť nastavené spravodlivo. Atletika to nerieši komplexne ako celoatletický prípad, ale rieši iba vzniknutú situáciu. Už keď sa takéto pravidlo nastaví, malo by platiť pre všetkých,” uviedol pre agentúru SITA šéftréner Slovenského atletického zväzu (SAZ) Martin Pupiš.
Podľa neho bolo rozhodnutie IAAF “šité na mieru” na osobu Juhoafričanky Caster Semenyovej. Tá trpí hyperandrogenémiou, čo znamená, že má v organizme prebytok mužských hormónov.
“Spúšťač tejto záležitosti je jasný. Keď sa všetci na Caster pozrieme, tak vidíme, že nejaký problém tam je, ale riešenie, s ktorým prišli, je zlé. Nie som stotožnený s tým, ako vyzerá a súťaží, ale na druhej strane, všetci geniálni športovci majú nejakú odchýlku, že sú v niečom výnimoční. Kto má predpoklady na vytrvalosť, má vyššiu koncentráciu hemoglobínu, lepšiu väzobnú kapacitu a ďalšie veci. Kto je predurčený na rýchlostno-silový výkon, má takúto dominantu v podobe testosterónu. Každý šampión má nejakú genetickú výhodu, a preto je lepší ako ostatní,” doplnil Pupiš.
Štyridsaťročný Banskobystričan si myslí, že spomenutý rozsudok má aj “druhú stranu mince” a do budúcnosti to môže byť veľký precedens. “Pragmatický dôvod chápem. Tiež nie som stotožnený, že by sa mala Caster pretekať so ženami. Podľa mňa je to precedens a už keď sa urobí takýto veľký zásah, mal by sa približovať k dokonalosti. Už rozsudok však začínal myšlienkou, že nejde o dokonalý verdikt. Je to možno už trochu zásah do ľudských práv,” podotkol.
Tento krok v praxi znamená, že atlétky s vrodenou prirodzene vyššou hladinou mužských hormónov, ktoré sa venujú behom od 400 m až po 1 míľu, nebudú môcť súťažiť dovtedy, kým si hormonálnou liečbou neznížia množstvo testosterónu v tele pod hranicu 5 nanomolov na liter krvi po dobu šiestich mesiacov bez prerušenia pred štartom.
“Normálna hladina testosterónu u žien je na úrovni dvoch nanomolov. Stanovili hranicu piatich nanomolov. Postavili to teda do roviny, že ak má niekto 4,99, tak je žena, a keď má niekto 5,01, tak je muž… Pritom tento parameter sa nezriedka v priebehu dňa môže zmeniť z hodnoty 6 na 4. V tom vidím veľký problém. Ani sám si neviem odpovedať na to, kde by mala byť postavená tá správna hranica. Neviem si predstaviť, že by v mojom veku za mnou niekto prišiel a povedal, že z hľadiska nejakých pravidiel nie som chlapec, ale dievča. S antidopingovou interpretáciou som sa mal možnosť oboznámiť už v prípade Mateja Tótha. Presvedčil som sa, že tá interpretácia nie je úplne dokonalá. V prípade testosterónu je to nedokonalé v tom, že je to mimoriadne variabilný parameter. Hodnota testosterónu v priebehu dňa kolíše, smerom k večeru sa znižuje na polovicu, je tam veľká sezónna oscilácia či veľký vekový výkyv, keďže s pribúdajúcim vekom testosterón klesá. Keď som si pozeral metodiku, nebolo v nej striktne uvedené, kedy a v akom čase budú testosterón merať,” vysvetľoval Pupiš.“Liečba je podobná, ako keď niekto podstúpi operáciu na zmenu pohlavia. Keď to celošportovo zovšeobecním, tak je paradox, že na Novom Zélande je vzpieračka, ktorá bola muž (Laurel Hubbardová, predtým Gavin Hubbard – pozn. SITA). Podstúpila hormonálnu liečbu a môže súťažiť medzi ženami. Rovnaký prípad je hádzanár, ktorý je momentálne tiež už žena (Hannah Mounceyová, predtým Callum Mouncey – pozn. SITA). Nikto však nerieši, že ich svaly a kosti sa trebárs 25 rokov vyvíjali ako muži. Má síce zníženú hladinu testosterónu, ale má výšku tuším 192 cm, takže naňho nikto nemá šancu,” dodal docent na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Toto nové pravidlo IAAF sa bude uplatňovať v behoch na 400 m, 400 m prekážok, 800 m, 1000 m, 1500 m a na 1 míľu plus vo viacbojoch, ktorých súčasťou je niektorá zo spomenutých disciplín.
“Celý problém je v tom, že sa rieši rozsah súťaží, čiže behov od 400 po 1500 metrov, a je evidentné, že to riešia iba na samotnú Caster. Testosterón ovplyvňuje najmä rýchlosť a silový výkon. Zvýšená hladina tohto hormónu má tak väčší vplyv na stovku, dvojstovku, vrh guľou, hod oštepom či skok do diaľky, ale tam to neriešia. Celé je to štylizované iba na Caster Semenyovú,” pripomenul Martin Pupiš.
Bývalý atlét, ktorý sa špecializoval na chodecké disciplíny, sa domnieva, že uvedený verdikt by sa v budúcnosti pokojne mohol dotknúť aj slovenskej atletiky: “Stať sa to môže, a to hocikde. V súčasnosti našťastie neviem o nikom z našich športovcov, kto by mohol byť takto ohrozený. Samozrejme, perspektívne sa niečo také môže stať.”
(SITA)
Text k foto:
Martin Pupiš
FOTO SITA/BRANISLAV BIBEL
Caster Semenyová na MS 2017 v Londýne.
FOTO SITA/AP
