Po troch rokoch Ján Volko opäť kraľuje slovenskej atletike. Na piatkovom galavečere SAZ ho vyhlásili za Atléta roka 2022. Anketu vyhral do tretice – v atypickej sezóne s dvoma letnými šampionátmi. Stačila mu na to účasť na jednom z nich. A na rozdiel od rokov 2017 a 2019 mu cestu ku korune nevydláždila medaila z haly.
Na marcových halových majstrovstvách sveta v Belehrade nepostúpil do finále a prerušil svoju výnimočnú sériu zo šampionátov pod strechou. Na postup z rozbehov na 60 m nestačilo ani sezónne maximum 6,66. Takýto výkon predtým neznamenal finálovú účasť na HMS iba v Paríži 1997. S odstupom času našiel na vystúpení v Štark aréne aj pozitíva: „V tom momente som jednoducho na viac nemal. Po fyzickej aj mentálnej stránke som odviedol maximum, isté objektívne dôvody mi nedovolili bežať rýchlejšie. Napriek tomu som rád aj za takúto skúsenosť. Nemôžem byť stále iba hore. Dostať sa v toľkých sezónach za sebou do finále na halových šampionátoch nie je jednoduché. Aj takéto niečo treba zažiť, aby sa človek vrátil k základom.“
Zverenca trénerského tandemu Naďa Bendová, Róbert Kresťanko však smola neopúšťala ani na začiatku letnej sezóny. Vstúpil do nej sľubne: 21. mája na v úvodnom kole slovenskej atletickej ligy v Košiciach zabehol kvalitnú dvojstovku za 20,87 s. O päť dní na mítingu v rakúskom St. Pöltene obsadil vo finále stovky 2. miesto časom 10,28 – ukázalo sa však, že mu predchádzalo zranenie ľavého stehenného svalu v rozbehu. Plán kvalifikovať sa na MS v Eugene padol. „Samozrejme, mrzí ma, že som nemohol zabojovať o limit. Na majstrovstvách Európy sa však ukázalo, že aj to malo svoj zmysel,“ myslí si 26-ročný Bratislavčan.
Šanca na európsky šampionát však žila a on ju chytil pevne za pačesy. Jeho tím opäť ukázal, že si stále dokáže rozširovať obzory a Volko sa po 30 dňoch vrátil vo veľkom štýle. Jeho výkony rástli a v závere júla zabehol v Eisenstadte dve stovky za 10,23 a 10,24, čo boli jeho najlepšie za posledné štyri roky. Zároveň však trochu prekvapujúco naznačili, že stovka môže byť na ME väčším Volkovým tromfom aj dvojstovka. Mníchov to už iba potvrdil: famózne štvrté miesto na stovke (10,16 vo finále) a deviate na dvojstovke (20,39 v semifinále). Od medaily ho delili tri stotiny.
„V tom momente som medailu vôbec neriešil. Bežal som finále a chcel som si ho naplno užiť, podať čo najlepší výkon, sústrediť sa a nenechať sa rozhodiť okolitými faktormi. Napokon to stačilo na štvrté miesto. Myslím si, že za istých okolností, azda keby som mal vedľa seba tretieho Brita Azua, boli by sme zviedli priamy súboj o medailu. Už sa však nikdy nedozvieme, ako by to bolo dopadlo, a ja som úplne spokojný so svojím štvrtým miestom. Áno, tri stotiny sú máličko, ale mňa viac mrzí dvojstovka a stotina, ktorá ma delila od postupu do finále. Najmä keď v druhom semifinále stačil aj slabší čas, čo nepovažujem v atletike za celkom férové, ale v prvom rade som mal bežať rýchlejšie a mohol som byť vo finále,“ vrátil sa Volko k svojmu vystúpeniu na mníchovskom Olympijskom štadióne.
Tam podľa vlastných slov predviedol svoj najlepší beh sezóny – ak nie celej kariéry. V cieli druhého semifinále na 100 m mu namerali 10,13, čo je vyrovnaný slovenský rekord z 29. júna 2018. „V semifinále mi všetko vyšlo tak, ako som si predstavoval. Aj napriek problémom na štarte (diskvalifikácia Turka Harveyho – pozn.). Práve tam sa však ukázala mentálna sila, ktorú sa nám podarilo s mojím tímom vybudovať. Predviedol som v podstate najlepší beh vo svojej kariére. Spokojný som však aj s výkonmi na 200 m – s rozbehom aj semifinále na ME. Vzhľadom na to, čo som mal za sebou a ako málo som si v tejto disciplíne veril, dopadli oba behy veľmi dobre a výkony v nich boli nad očakávania.“
Málokto veru očakával, že sa slovenská šprintérka jednotka ešte dokážete na stovke vrátiť na úroveň 10,13. Telo šprintéra predsa len starne o niečo rýchlejšie. Udržiavanie vysokej výkonnosti počas niekoľkých sezón za sebou si musí vyžiadať svoju daň. Istú mieru prekvapenia netají ani on sám. „Taký čas som rozhodne nečakal, ale už behy, ako bol ten v St. Pöltene, hoci som sa pri ňom zranil, naznačili, že rýchlosť som ešte úplne nestratil. Prekvapilo ma však, že som sa dostal až na 10,13 – o to viac, že som mal po zranení. Opäť sa ukázalo, že takéto impulzy môžu v konečnom dôsledku prospieť. Zvýšená koncentrácia, úsilie a zameranie na krátkodobý cieľ prináša aj takéto ovocie.“
Zdá sa, že kľúč k zázračnému obnoveniu rýchlostných parametrov treba hľadať v prístupe k príprave po májovom zranení. „Zaviedli sme veci, ktoré možno neboli celkom nové, ale predtým chýbal nejaký kúsok skladačky, ktorý by mi pomohol vyhnúť sa zraneniam. Verím, že teraz sme na dobrej ceste, aby sa problémy tohto druhu neopakovali, hoci také niečo sa nedá nikdy úplne eliminovať.“
Nadchádzajúca sezóna teda prinesie aj otázku, či dokáže Volkov tím nastolený trend udržať. Odpoveď by mohli naznačiť už halové majstrovstvá Európy v Istanbule na začiatku marca 2023. Bude to už Volkov piaty šampionát starého kontinentu pod strechou. „Mám taký sen, ktorý si však nechám pre seba. Chcem uspieť čo najlepšie, ale uvedomujem si, že už len kvalifikovať sa do Istanbulu bude pre prísne kritériá opäť o niečo ťažšie. Nechcem sa však vyhovárať, trénujeme tak, aby sme limity splnili, a verím, že to zvládneme.“ Dvojnásobne to platí o majstrovstvách sveta, ktoré sa od 19. do 27. augusta uskutočnia v Budapešti. „Tie budú zase letným vrcholom a čaká nás ešte náročnejšia úloha dostať sa na ne, aj keď z tejto sezóny mám celkom slušné body do renkingu.“
Kvalitné základy pre náročnú sezónu hodlajú volkovci postaviť na sústredení v Juhoafrickej republike. Za priaznivými podmienkami odcestujú 18. novembra. V osvedčenom stredisku v Potchefstroome strávia približne mesiac. „Určite to nebude nič jednoduché, ale už sa na sústredenie celkom teším. Verím, že prinesie očakávaný osoh. Po Novom roku uvidíme, či sa bude dať naplánovať nejaké halové sústredenie v teple. To je však ešte ďaleko, teraz sa musíme zamerať na Južnú Afriku,“ zakončil trojnásobný slovenský Atlét roka.
texty k foto:
Ján Volko sa na svoju trénerku Naďu Bendovú môže spoľahnúť v každej situácii.
Tím Volko s oceneniami za úspešnú sezónu 2022.
Na pódiu počas galavečera Atlét roka 2022 s moderátorom Milanom „Juniorom“ Zimnýkovalom.
FOTO: JÁN LUKY, JÁN SÚKUP
