Presne pred desiatimi rokmi, v stredu 28. júla 2010, krátko pred 22.00 h, zažila slovenská atletika jeden zo svojich pamätných okamihov. Kladivár Libor Charfreitag získal už v druhý deň majstrovstiev Európy na Olympijskom štadióne v Barcelone zlato, prvé pre slovenského atléta na ME po 20 rokoch a zároveň premiérové v ére samostatnosti po piatich federálnych československých, ktoré niesli slovenský rukopis.
„Je to neopísateľný pocit, na ktorý v Slovníku slovenského jazyka azda nenájdem nijaký výraz. Zlato sa počíta, zapíše sa do histórie. Nie som však spokojný, ako som hádzal. Vôbec sa mi nedarilo technicky, kazil som to, ale v tejto chvíli je to jedno, lebo som vyhral. Titul je skvelá odmena za roky driny a odriekania. Konečne to vyšlo. V rozcvičke som hodil bez väčšej námahy okolo 81 m, a preto som si myslel, že to pôjde ľahko. Žiaľ, nešlo. Prvý pokus mal byť zaisťovací, ale vyložene som ho zbabral. Prekvapilo ma, že to bolo až 75,50 m. Druhý bol výborný, no nemyslel som si, že 80,02 bude stačiť na zlato, lebo. Veril som si však, že hodím ešte ďalej. Napokon som nehodil, ale to mi teraz vôbec neprekáža, veď som zvíťazil. Do posledného momentu som sa však obával Maďara Parsa. Kým nedopadlo kladivo v jeho šiestom pokuse, nebol som si istý víťazstvom. Aj on totiž mohol pokojne hodiť nad 80 metrov. Ani jemu však nevyšiel ani jeden hod poriadne,“ vravel vtedy 32-ročný Charfreitag tesne po zlatom finále.
V ňom predviedol len tri platné pokusy vrátane víťazného merajúceho 80,02 m, pričom na posledný, šiesty, vôbec nenastúpil. Jeho barcelonská séria bola 75,50 – 80,02 – x – x – 77,29 – n. Striebro si vybojoval Talian Nicola Vizzoni (79,12) a bronz Maďar Krisztián Pars (79,06). Charfreitaga v čase barcelonského úspechu trénovali otec Libor st. a na diaľku Američan Dave Wollman, ktorý sa o Trnavčana staral aj počas štúdia na Southern Methodist University v Dallase.
Slovenský rekordér v Barcelone potvrdil pozíciu lídra svetových tabuliek 2010, na ktorú sa dostal už v apríli na mítingu v americkom Walnute výkonom 80,59 m. Patril k favoritom, veď už takmer desaťročie bol súčasť absolútnej svetovej špičky a z MS 2007 v japonskej Osake si priviezol bronz.
Čo si ceníte viac? Bronz z Osaky alebo zlato z Barcelony? – pýtali sa Libora novinári. „V našej disciplíne sú majstrovstvá Európy a sveta takmer totožné, preto si obe medaily cením rovnako. Bronz som si vybojoval kvalitnejšom výkonom i sériou. Dnes to nebolo také dobré, ale v tejto chvíli je to naozaj jedno. Mám zlato, prvé zlato, a je to výborné,“ odvetil vo víťaznom opojení. „Libor Charfreitag – majster Európy! Znie to veľmi dobre. Čo som však dosiahol, to si uvedomím poriadne asi až o pár dní. Som ešte plný emócií, uvoľnený a najmä veľmi spokojný.“
Vtedy však ani len netušil, že jeho titul sa ocitol na niekoľko hodín v ohrození. Maďari totiž podali protest proti Liborovmu víťaznému hodu. Našťastie, neuspeli. Podľa jury, ktorá si dôkladne preštudovala všetky dostupné videozáznamy sporného pokusu, bol Charfreitagov hod v súlade s pravidlami a nedošlo k prešľapu, ako avizoval maďarský reprezentant Pars rozhodcom ešte počas finálovej súťaže.
„O maďarskom proteste som vôbec nič netušil, dozvedel som sa o ňom až na druhý deň predpoludním cestou na stretnutie so slovenskými novinármi. Veľmi ma to prekvapilo. Uvedomil som si, že stať sa môže čokoľvek. Ak by ho uznali, klesol by som na šiestu priečku…,“ vravel Charfreitag na margo neočakávanej dramatickej zápletky, chvalabohu, so šťastným koncom. „Nebol som si vedomý, že by som prešliapol, a nevšimol som si, že by po mojom druhom hode niekto protestoval. Kladivár sa pri pokuse nepozerá na svoje nohy, ale aj tak cíti, či je chodidlo na hrane kruhu, alebo sa jej dotýka zvnútra. V spornom pokuse som nepočul ani nijaký zvuk signalizujúci prípadný dotyk, lebo obruč bola kovová. Nechápem, prečo Maďari podávali protest. Nuž, ale mali na to právo. Vyšetrilo sa to, jury protest zamietla, takže je všetko v poriadku.“
Libor oslávil historické zlato v hotelovej izbe: s otcom a trénerom v jeden osobe, ďalšími koučmi z našej výpravy a vtedajšou predsedníčkou Slovenského atletického zväzu Máriou Mračnovou. „Debatovali sme, vychutnávali sme si víťazstvo a popíjali nejaké bylinky. Ani neviem, čo to bolo. Vládla tam dobrá atmosféra, stálo to za to,“ tvrdil s úsmevom.
Keďže kladivárske finále sa skončilo v stredu 28. júla až večer pred desiatou, slávnostný ceremoniál odovzdávania medailí sa uskutočnil až na druhý deň. Slovenská hymna na počesť majstra Európy v hode kladivom Libora Charfreitaga zaznela na Olympijskom štadióne v Barcelone o trištvrte na sedem. „Nad Tatrou sa blýska“ mu zahrali prvý raz v kariére.
„Nikdy doposiaľ som nestál na stupňoch s tým, že som zároveň počúval i slovenskú hymnu. Bol to pre mňa nový a veľmi príjemný pocit. Špecifické to bolo v tom, že ceremoniál sa uskutočnil v hustom daždi, v pozadí bolo počuť hromy a videl som aj blesky. Veľmi sa mi to páčilo, búrky mám rád,“ opisoval dojatý Charfreitag slávnostné odovzdávanie medailí.
Libor si pred barcelonským šampionátom neskutočne veril. Ešte pred začiatkom ME pre istotu zmenili rezerváciu spiatočnej letenky z Barcelony zo štvrtka na piatok, aby stihol prípadné slávnostné odovzdávanie medailí…
„Sezóna sa pre mňa začala veľmi dobre, potom síce forma trochu klesla, ale viera vo vlastné schopnosti a fakt, že ostatní tento rok nehádžu ďaleko, boli signál, že mám obrovskú šancu na medailu. Čakal som, že odovzdávanie medailí bude už v stredu po súťaži, ale keď som zistil, že je až na druhý deň večer, zmenil som si odlet na piatok,“ priznal úprimne.
Naozaj, Charfreitag mal v roku 2010 skvelú formu, o čom svedčí aj prehľad jeho výsledkov pred barcelonskými ME – 26. 3. Dallas – 74,40 (1. miesto), 17. 4. Walnut – 80,59 (1. miesto), 15. 5. Halle – 77,11 (3. miesto), 26. 5. Ostrava – bez platného pokusu, 30. 5. Hengelo – 75,91 (5. miesto), 8. 6. Varšava – 78,01 (1. miesto), 19. 6. Belehrad – 76,77 (1. miesto, II. liga ME družstiev), 26. 6. Nitra – 78,86 (1. miesto, majstrovstvá SR), 2. 7. Madrid – 78,40 (2. miesto), 27. 7. Barcelona – 77,70 (1. miesto, kvalifikácia na ME).
Libor, uvedomujúc si svoju pozíciu, sa už pred ME vyjadril, že urobí všetko pre úspech. Nenechal vôbec nič na náhodu. „Som veľký detailista,“ priznal. „Na tejto výkonnostnej úrovni už rozhodujú maličkosti. Priniesol som si preto na šampionát dvojakú obuv, jedny tenisky pre prípad šmykľavého kruhu, mal som pripravené i troje rukavice. Kto tomu rozumie a robí šport dlhé roky, vie, že o úspechu či neúspechu rozhodujú často detaily.“
Za kľúčovú vec v kariére a na ceste za titulom majstra Európy považoval zdravie: „Ak ho nemáte, môžete trénovať, koľko chcete, ale kvalitný výkon jednoducho nepríde. Keď sa nad tým zamyslím hlbšie, najdôležitejšie boli asi najhoršie roky 2006 a 2009. Boli naozaj veľmi zlé a objavili sa myšlienky, či to má vôbec význam a nestrácam zbytočne čas. Ale nevzdal som sa, bojoval som a prekonal som všetky prekážky. Myslím si, že práve toto rozhodlo o mojom titule.“
A ako vidí Libor Charfreitag svoj triumf v Barcelone s odstupom desaťročia?
„Bol som v skvelej forme. Iba jediný raz v celej mojej kariére som sa pred vstupom na hlavný štadión nerozhádzal na vedľajčej rozcvičovacej ploche – v Barcelone. Ani pred kvalifikáciou a ani pred finále… Dodnes netuším, kde sa rozcvičovák nachádzal, a ako vyzeral. Veril som si až tak veľmi, že som si bol istý, že mi na rozhádzanie sa postačia aj dva hody na hlavnom štadióne. Bez maximálneho úsilia som pred finále hodil 81 a 82 metrov, čo naznačovalo skvelú formu. Veľmi som túžil zlepšiť si osobný rekord 81,81 m. Žiaľ, v treťom hode som trafil kameru nad plochou a žiadal som nový pokus. Môj protest rozhodca neuznal, hoci mi ostatní kladivári a najmä Poliak Ziólkowski dosvedčili, že som kameru naozaj trafil. Celý incident ma však rozhodil, a hoci som dostal nový pokus, už som sa nedokázal na súťaž poriadne sústrediť a atakovať osobný rekord. Navyše, pred ďalším hodom sa mi zasekol zips na bunde, a aby som stihol pokus, musel som ju roztrhnúť…“
Titul majstra Európy vyniesol Liborovi Charfreitagovi aj nomináciu do tímu Európy na Kontinentálny pohár družstiev 2010 v Splite. Aj tam zvíťazil.
Libor neplánuje oslavu desaťročnice od zisku barcelonského titulu. „Iba si na to na chvíľu spomeniem a to bude všetko. Pozitívne pocity z tohto úspechu pretrvávajú dodnes a to mi celkom stačí…,“ vraví skromne.
GABRIEL BOGDÁNYI
FINÁLOVÉ PORADIE KLADIVÁROV NA ME 2010
1. Libor Charfreitag (SR) 80,02
2. Nicola Vizzoni (Tal.) 79,12
3. Krisztián Párs (Maď.) 79,06
4. Valerij Sviatocha (Biel.) 78,20
5. Szymon Ziólkowski (Poľ.) 77,99
6. Oleksij Sokirskij (Ukr.) 76,62
7. Wojciech Kondratowicz (Poľ.) 75,30
8. Igor Viničenko (Rus.) 74,71
Texty k foto:
Trio medailistov v hode kladivom na ME 2010 (zľava): strieborný Talian Vizzoni, zlatý Slovák Charfreitag a bronzový Pars z Maďarska.
FOTO SITA/AP
Libor Charfreita v barcelonskej víťaznej kvalifikácii.
FOTO SITA/AP
Na druhý deň po triumfe s otcom a trénerom Liborom Charfreitagom st. a šéfkou SAZ Máriou Mračnovou.
FOTO SITA/GABRIEL BOGDÁNYI
Na najvyššom stupienku so zlatom v “zajatí” dažďových kvapiek.
FOTO SITA/AP
Nevídaná radosť bezprostredne po finále a maskot šampionátu v náručí,
FOTO SITA/AP
