Nedalo sa ho prehliadnuť. Pretože všade kam Michal Pogány príde, je ho okamžite vidieť a aj počuť. Nehovoriac o tom, že ak sa bavíme o atletickom prostredí tak okamžite stretne desiatky kamarátov, kolegov, prípadne bývalých zverencov. A tak to bolo aj počas medzištátneho stretnutia Maďarsko – Slovensko – Česká republika – Slovinsko. Okrem posledného Slovinska pôsobil Michal Pogány na reprezentačnej úrovni v každej z nich, takže na štadióne v meste Székesfehervár ho poznali prakticky všetci. A hoci dohliadal na svoju zverenkyňu, ktorá bojovala v trojskokanskom sektore, našiel si čas aj na krátky rozhovor.
Ešte v roku 2019 ste trénovali slovenskú trojskokanku Zuzanu Ďurkechovú na majstrovstvách Európy do 23 rokov vo švédskom meste Gävle, ktorá sa tam dostala až do finále. Následne Vás osud zavial do maďarskej Budapešti. Aké pracovné povinnosti mal Michal Pogány v hlavnom meste Maďarska?
„Mal som na starosti ženskú reprezentáciu v skoku do výšky mužov aj ženy.“
To však už asi neplatí, keďže máte na sebe tričko atletického oddielu Györ. Aké úlohy máte tam?
„Na starosti mám mládež, respektíve deti od 15 do 18 rokov. A všetky sa zlepšujú. To je tá najväčšia radosť. A aj pre mňa tak trochu oddych, keďže som na chvíľu vyskočil z vrcholovej atletiky.“
Atletika v Maďarsku dlhé roky nepatrila k tým najpopulárnejším športom v krajine, hoci naši južný susedia mali najmä v radoch vrhačov aj veľké mená svetovej atletiky. Zmenilo sa to?
„Ja si myslím, že atletika je v Maďarsku na veľkom vzostupe. Pribúdajú štadióny a majú na to veľa peňazí. Tu idú do tohto športu naozaj obrovské investície. A myslím si, že sa im to už postupne aj vracia. A keďže už na budúci rok tu budú majstrovstvá sveta, tak pre nich je to obrovská reklama: No a v podstate aj veľká pomôcka k tomu, ako získať budúcich atlétov pre tak krásny šport akým atletika rozhodne je.“
Pracujete a žijete v Maďarsku, no určite sledujete aj slovenskú atletiku, ktorá bude mať aj vzhľadom k mnohým zraneniam na MS v americkom Eugene len piatich atlétov. A kritické hlasy vravia, že to je najmä dôsledkom horšie nastavených podmienok pre atlétov a trénerov.
„Ja si myslím, že aj u nás je to nastavené dobre. Myslím si, že slovenskí atléti majú vytvorené také podmienky, no musím povedať a nech sa na mňa nikto nehnevá… majú podmienky ako má málo kto v Európe. Aj ja často čítam kritiku, že to nie nastavené správne. A že všetci čakajú len výkony. Iste, čakajú sa výkony to je jasné. A ľudia ich čakajú absolútne adekvátne k tomu, koľko peňazí sa do atletiky investuje. Pretože mnohí športovci trávia mnoho času v zahraničí. Na sústredeniach v Turecku, na Kanárskych ostrovoch v Čiernej hore a neviem kde všade. Takže nech sa na mňa nikto na Slovensku nehnevá, ale peňazí je dosť. Preto si myslím, že atletika na Slovensku ide hore a pôjde hore.“
Maďarsko malo v dávnej, alebo aj nedávnej minulosti veľké mená najmä medzi vrhačmi. Napríklad kladivár Bence Halász bol bronzový na majstrovstvách Európy v roku 2018 v Berlíne a rovnakú pozíciu zopakoval aj na MS 2019 v Katare. Bude takýchto úspešných mien viac?
„Talentov je samozrejme viac. Momentálne tu majú napríklad tri nádejné výškarky. Mená zatiaľ hovoriť nebudem, pretože ešte nikomu nič nehovoria. Ale potom je tu aj jeden veľmi výrazný talent v sedemboji Kriszt Sarolta, toto meno si už môžete si zapamätať. A majú aj veľa nádejných vrhačov, tu cítiť ich tradíciu. Samozrejme majú aj veľa šprintérov, pretože tu sú na to naozaj dobrí odborníci. Nedávno išla stovku Takács Boglárka za 11,37. Zlepšuje sa aj prekážkarka Luca Kozáková. Aktuálne sa dostala na 12,70. Teraz trošku haprujú skoky, ale možno budúce veľké mená budú aj na stredných tratiach. Osobne si myslím, že majú hneď niekoľko vyvolených, ktorí môžu už čoskoro dosahovať veľké výkony.“
Kto je Michal Pogány
Dlhé roky bolo trénerské meno Michal Pogány úzko zviazané s dunajskostredskou atletikou. Trénoval Renátu Medgyesovú, alebo aj diaľkara diaľkara Árona Szmudu. Neskôr ho osud zavial do Českej republiky, kde sa mu naozaj darilo. K jeho najväčším úspechom patria cenné kovy Šárky Kašpárkovej, ktorá sa pod jeho vedením stala majsterkou sveta v roku 1997 v gréckych Aténach. A o rok skôr získala aj bronzovú medailu na olympijských hrách v americkej Atlante 1996.
(SAZ, RTVS, foto archív Zuzky Durkechovej)
