Legendárna guliarka Helena Fibingerová: Atmosféru ako na P-T-S som zažila málokde!

Na mítingu P-T-S zvíťazila štrnásťkrát! Nik v histórii slávneho slovenského mítingu nemá na konte viac prvenstiev ako legendárna guliarka Helena Fibingerová. Prvý raz triumfovala na bratislavských Pasienkoch v roku 1972, naposledy v roku 1987, rok pred ukončením dlhoročnej skvelej kariéry.

„Míting P-T-S vo mne evokoval vždy začiatok neskorého bratislavskej jari. Taká atmosféra, ako vládla v Bratislave, keď letela guľa vzduchom, som zažila málokde. Na ostravskej Zlatej tretre, keďže som súťažila za Vítkovice, som bola vždy pod veľkým tlakom. V Bratislave však nie, aj preto som predviedla vždy špičkový výkon. Organizátori mi zakaždým vytvorili perfektné podmienky ,“ rozplývala sa Helena Fibingerová, ktorá od viceprezident SAZ Ladislava Asványiho dostala kyticu 70 ruží k blížiacim sa 70. narodeninám.

Legendárna guliarka, dodnes rekordérka „péteesky“ výkonom 21,60 m z roku 1978, sa narodila 13. 7. 1949 vo Víceměřiciach na Hanej na Morave ako dcéra mlynára, no vyrastala v Uherskom Ostrohu na Slovácku. Obilie a múka ostali súčasť jej života doteraz. Okrem toho že pracuje pre Čský atletický zväz ako manažérka spoločnosti Česká atletika, s. r. o., manažuje aj v Uhorskom Ostrohu, kde žije malú pekáreň s 25 zamestnancami.

Helenu Fibingerovú zasvätil do tajov atletiky miestny učiteľ pán Přílezký v Uherskom Ostrohu (otec jej potom vytvoril pri dome improvizovaný sektor), od roku 1964 už trénovala v Spartaku Uherské Hradiště, potom v Gottwaldove/Zlíne (1965 – 1967) s Jaroslavom Brabcom a po prechode do Vítkovíc, kde pôsobila vyše 20 rokov (1968 – 1988) ju pripravovali J. Trnka (prvý rok) a známy guliar Jaroslav Šmíd 1969 – 1988), ktorý sa stal neskôr jej manželom.

Je historicky prvá majsterka sveta vo vrhu guľou, 12. augusta 1983 na premiérových MS v Helsinkách získala titul posledným pokusom merajúcim 21,05 m, dovtedy jej patrila štvrtá priečka. Je osemnásobná halová majsterka Európy (1973, 1974, 1977, 1978, 1980, 1983, 1984, 1985, striebro: 1975, 1981, 1982), na ME vonku získala striebro (1978, 1982) i bronz (1974) a na olympijských hrách v Montreale 1976 si vybojovala bronzovú medailu. Štyrikrát reprezentovala Európu vo Svetovom pohári kontinentálnych družstiev, v rokoch 1977, 1979, 1981 skončila druhá, v roku 1985 tretia. V rokoch 1985 a 1987 sa stala celkovou víťazkou vrhu guľou v prestížnom seriáli IAAF Grand Prix.

V dlhej kariére získala až 29 federálnych československých titulov, utvorila 25 československých rekordov – prvý 16,32 m v roku 1970 a posledný 22,32 m v roku 1977 v Nitre. Ako prvá guliarka v bývalom Československu prekonala hranicu 17 metrov (17,90 m v roku 1972 v Prahe), 18 metrov (18,70 m v roku 1972 v Ostrave), 19 metrov (19,05 m v roku 1972 v Sušiciach), 20 metrov (20,03 m v júni 1973 v Ostrave), 21 metrov (21,03 m v júni 1974 v Ostrave) a 22 metrov (22,32 m v auguste 1977 v Nitre).

Utvorila dva svetové rekordy vonku: 21,99 m (26. 9. 1976 Opava) a 22,32 m (20. 8. 1977 Nitre) a jeden v hale: 22,50 m (19. 2. 1977 v Jablonci), ktorý doposiaľ nijaká guliarka neprekonala!

„Vtedy som predviedla dokonalý hod, aký som už nikdy nezopakovala. Podobne skvele ako v Jablonci som sa necítila už na nijakých pretekoch. Vtedy sa v jednej chvíli sa zišlo dokopy všetko pozitívne. To sa športovcovi podarí nanajvýš raz za život, väčšine však nikdy,“ prezradila Fibingerová.

Kariéru ukončila v roku 1988 vo veku 39 rokov výkonom 19,85 m, ktorý by v súčasnosti stále znamenal absolútnu svetovú špičku a na vrcholných podujatiach by bol medailový…

Ako sa díva na súčasnú situáciu v ženskej guli, keď najlepšie na svete majú problém prekonať aj 20-metrovú hranicu? „Som z toho veľmi smutná a často premýšľam o tom, prečo je to tak,“ priznala vitálna sedemdesiatnička, ktorá pochválila športový areál v x-bionic® sphere („Úžasné miesto, lepšie ste na obnovenie péteesky ani nemohli vybrať“) a pokračovala vo vysvetľovaní, prečo ženy-guliarky stagnujú. „Keď vidím súčasné guliarky, typovo sú úplne iné ako kedysi. Neverím, že by ktorákoľvek z nich dokázala zabehnúť 10 kilometrov za 50 minút či úseky 10-krát 400 metrov ako ja kedysi… Som z toho smutná. Pozrite sa na guliarov – hádžu takisto ďaleko ako ich predchodcovia. Žiaľ, ženy nie.“

Helene Fibingerovej prischla aj jedna milá povinnosť. Spolu s ďalším čestným hosťom 54. ročníka P-T-S, olympijským víťazom na 5000 m z Atlanty 1996 Vénustem Niyongabom, a viceprezidentom SAZ Ladislavom Asványim pokrstili v Šamoríne symbolicky škvarou, červenou tartanovou drťou zo štadióna Interu na Pasienkoch a modrou drťou z povrchu značky Mondo v Šamoríne publikáciu renomovaného športového a atletického novinára Mariána Šimu s názvom “Zürich východu: Hviezdy troch ér”, ktorá mapuje históriu najslávnejšieho slovenského atletického mítingu v rokoch 1957 až 2018. Autor na 118 stranách zachytáva všetky obdobia “péteesky” – najslávnejšie časy i dobu, keď míting živoril.

GABRIEL BOGDÁNYI

FOTO PAVOL UHRIN

VÍŤAZSTVÁ HELENY FIBINGEROVEJ NA P-T-S

13. ročník 1972 Helena Fibingerová 18,15 m

14. ročník 1973 Helena Fibingerová 19,73 m

16. ročník 1975 Helena Fibingerová 21,42 m

17. ročník 1976 Helena Fibingerová 21,45 m

18. ročník 1977 Helena Fibingerová 21,40 m

19. ročník 1978 Helena Fibingerová 21,60 m

20. ročník 1979 Helena Fibingerová 21,08 m

21. ročník 1980 Helena Fibingerová 21,01m

22. ročník 1981 Helena Fibingerová 20,86 m