Strieborná Lenka Gymerská: Moje telo nepozná laktát, v klube ma volajú nezmar!

Lenka Gymerská bežala na podujatí EYOF dve štvorstovky. V rozbehu a aj vo finále predviedla v podstate to isté divadlo. Dobre zvolené tempo a neuveriteľná energia na posledných sto metroch. Zaslúžene si tak prebrala striebornú medailu, hoci patrila na štarte k tým najmladším. EYOF si môže vyskúšať aj o rok, ale ona má už teraz oveľa smelšie plány.

Prečo práve atletika?

„Mám veľmi veľa energie. Inak povedané, som trochu hyperaktívna a chcela som sa venovať športu, ktorý by ma naozaj bavil. Vyskúšala som všeličo a nakoniec som zostala práve pri atletike. K nej ma pritiahla moja najlepšia kamarátka. Vzala ma na tréning a mne sa to hneď zapáčilo. A tak som zostala na dráhe.“

A to sa bavíme o akom roku? Teraz máš pätnásť….

„Toto sa udialo v roku 2019. A teda ešte pred covidom.“

Hneď potom prišlo obdobie, počas ktorého ťahal šport najmä na Slovensku za najkratší koniec. A mnoho detí pre neraz nezmyselné nariadenia na svoju záľubu zanevrelo. Teba to ako zasiahlo?

„Priznám sa, že som uvažovala úplne rovnako. Tiež som mala chuť skončiť. Na druhej strane som si povedala, že by to bola škoda. Veď som ešte iba začala. A bavilo ma to. Výhodou bolo, že bývam na dedine. Tam som nemala problém športovať. Vonku som behala vždy keď som chcela. Takže ja som v podstate nemala žiadne zásadné obmedzenia.“

V žiackom veku je ešte celkom bežné a dokonca aj vhodné, ak sa mladý športovec venuje niekoľkým disciplínam. Ako je na tom tvoja atletická všestrannosť?

„Na začiatku som skúšala všeličo. Aby som zistila, že čo mi ide najlepšie. Skúšala som skok do diaľky, do výšky. Dokonca aj vrh guľou, ale priznávam, že to nebolo vôbec dobré. A tak som sa vrátila k behom.“

Ale aj to asi malo nejaký vývoj.

„Začala som na šprintoch a dostala som sa až po osemstovku a beh na 1500 metrov. Ale vrátila som sa k šprintom.“

Lenže štvorstovka je najnáročnejší šprint. Do tohto si šla dobrovoľne?

„Ja by som to povedala takto. Vesmír mi povedal, že toto bude tvoja disciplína.“

Ako si tento odkaz spoznala?

„Proste ma to bavilo a ťahalo k tým dlhším úsekom, ktoré treba behať v rýchlom tempe. Táto disciplína ma napĺňa. Je to trať, na ktorej môžem ukázať všetko to, čo vo mne je. Ako ju viem zvládnuť. A najmä to, ako si dokážem rozložiť svoje sily.“

A ide ti to úžasne. Pretože to, ako dokážeš zrýchľovať na poslednej stovke, je naozaj jedinečné.

„To asi vo mne zostalo po tej osemstovke, ktorú som behávala. Tam som na tých posledných dvesto metroch vždy zrýchľovala až do cieľa. Je to zaujímavé a sama sa čudujem. Ale ja naozaj necítim laktát. Proste netuhnem. Asi by som sa mala dať niekde skontrolovať (smiech).“

A toto sa deje aj pri tých náročnejších tréningoch? Keď sa behá rýchlostná vytrvalosť a všetky tie nepríjemné úseky, ktoré takmer každý atlét berie ako nutné zlo.

„Presne tak. V klube v Trnave ma aj volajú nezmar. Pretože aj po tých najťažších tréningoch, keď všetci ledva chodia, tak ja som plná energie a tancujem.“

A tebe tá štvorstovka stačí, alebo si k nej občas pridáš nejakú kratšiu vzdialenosť?

„Ešte stále som staršia žiačka a preto behávam aj šesťdesiatku. Na budúcu sezónu budem v doraste, takže si pridám stovku.“

Čo tak vyskúšať prekážky? Teraz je taký prekážkový boom. A tvoja rýchlosť by na tej prekážkovej štvorstovke mohla priniesť zaujímavé výsledky.

„Môj tréner (Lukáš Kotala) by veľmi chcel, aby som začala behať aj prekážky. Ibaže mám zlé spomienky na moje atletické začiatky. Vtedy som sa prekážkam nevyhla. Preto ich teraz obchádzam veľkým oblúkom.“

Začiatky sú vždy ťažké. Možno tomu len treba dať druhú šancu.

„Ak by sa podarilo zabehnúť nejaký zaujímavý čas, tak by som tomu mohla dať šancu. Ale neviem, asi skôr nie.“

Po takomto úspechu máš asi dosť motivácie do ďalšieho trénovania. A EYOF je aj o rok…

„Presne tak. Uvidíme, čo všetko sa stane, ale určite by bolo pekné zaútočiť aj na zlato.“

O dva roky budú navyše majstrovstvá Európy U18 tu v Banskej Bystrici.

„To je ešte ďaleko.“

A kde sa vidíš tak o päť rokov?

„Vidím sa na atletickej dráhe, len neviem či aj na Slovensku. Rada by som išla študovať na vysokú školu niekam do Škandinávie.“

Prečo práve tam?

„Ani neviem prečo, ale mne sú tie severské krajiny veľmi blízke. Mám ich rada, A aj som tam už bola. Okrem iného majú aj úžasné univerzity.“

Takže jazykovo si na tom asi dobre.

„Angličtinu už mám v podstate zvládnutú. Teraz sa učím japonsky a pridala som si aj španielčinu. Preto si myslím, že sa naučím aj po nórsky, alebo fínsky ak bude treba.“

Ale vravela si, že atletike sa budeš venovať aj v prípade, že nezostaneš na Slovensku. Takže olympijské hry 2028 Los Angeles?

„To by bolo fajn. Budem sa snažiť, aby som sa tam dostala.“

Viac ako 40 olympijských medailistov získalo svoju prvú veľkú medailu práve na podujatí EYOF. Takže ten prvý krok už máš.

„Presne tak. A aj preto chcem zostať pri atletike čo najdlhšie.“

(SAZ)

Foto: olympic.sk/SOŠV Andrej Galica, SAZ

Piatok na atletickej dráhe

Štafeta 100-200-300-400, dievčatá, R

5. miesto v rozbehu: Ema Bendová, Liana Križovenská, Eliška Gašpárková, Romana Hrnčárová 2:17,20 Diaľka chlapci, F

NM: Ondrej Vrabeľ

Výška dievčatá, F

12. miesto: Diana Hlavatá 165 cm

800 m chlapci, F

DNS: Peter Csikós

Sedemboj dievčatá, F

10. miesto: Eliška Karabová 4265 b.

Štafeta 100-200-300-400, chlapci, R

6. miesto v rozbehu: Ondrej Vrábel, Martin Varhaník, Róbert Pecko, András Takács 2:03,57

Disk chlapci, F

NM: Ivan Černý

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk

Zdieľajte túto stránku na

Atletika.sk