Šprintér Ján Volko je tretí najúspešnejší slovenský športovec v roku 2022! O úspechu slovenského šprintérskeho rekordéra rozhodlo v tradičnej prestížnej ankete športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov (KŠR SSN) Športovec roka 2022 až 115 hlasujúcich. Výsledky ankety slávnostne vyhlásili v pondelok v Bratislave,
Volko sa po troch štvrtých priečkach (2017, 2019, 2020) konečne dostal do elitnej trojky. Dvadsaťšesťročný šprintér Našej atletiky Bratislava nazbieral 552 bodov, na 115 platných hlasovacích lístkoch sa 6-krát ocitol na druhej priečke, 19× na tretej, 21× na štvrtej, 12× na piatej, 11× na šiestej, po 8× na siedmej i ôsmej, 7× na deviatej a dva razy na desiatej. Volkovo meno sa objavilo na hlasovacích lístkoch dovedna 94×.
V hlasovaní novinárov nazbierali viac bodov ako on len olympijská víťazka z Pekingu 2022 v slalome a celkovo druhá vo Svetovom pohári alpských lyžiarok 2021/2022 Petra Vlhová (1146 bodov) a útočník bronzového slovenského hokejového tímu na ZOH 2022 Juraj Slafkovský (944 bodov), najužitočnejší, najproduktívnejší hráč, najlepší strelec olympijského turnaja a člen All‑Star tímu.
„Každé takéto ocenenie si nesmierne vážim. Z umiestenia v prvej trojke mám radosť, ale aj keby som po sezóne, akú mám za sebou, skončil znova štvrtý, vôbec by som sa nehneval,“ tvrdil zverenec trénerov Nade Bendovej a Róberta Kresťanka. „Tretie miesto naznačuje, že ľudia vnímajú moje výsledky, mám ich sympatie a všimli si moje výkony. Navyše, v ankete Športovec roka hlasujú odborníci novinári. Každý má zrejme svoje preferencie, preto si o to viac cením, že som sa dostal takto vysoko.“
Volko v roku 2022 zaujal 4. miestom vo finále behu na 100 m na ME v Mníchove, čo bolo najlepšie slovenské umiestenie na šampionáte. V semifinále vyrovnal časom 10,13 vlastný slovenský rekord. Bol iba druhý Slovák v histórii vo finále stovky na vrcholnom podujatí pod holým nebom, pred ním to dokázal len Alojz Sokol na OH 1896. Študent informatiky na ME zaujal aj tým, že sa po smole v úvode sezóny (pre zranenie ľavého zadného stehenného svalu takmer mesiac nesúťažil a nestihol sa kvalifikovať na MS v Eugene) nehodil flintu do žita a na scénu sa vrátil vo výbornej forme.
„V prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí mi dali svoj hlas a ocenili výsledky celého môjho tímu. Tretie miesto si veľmi vážim a teším sa z neho. Pocit je to úžasný. Najmä keď si uvedomím, v akej konkurencii športovcov som sa presadil,“ priznal Volko na stretnutí s médiami tesne pred slávnostným vyhlásením výsledkov ankety. „Verím, že som si ocenenie nezaslúžil iba za svoje modré oči. Najviac akiste zavážilo štvrté miesto zo stovky na majstrovstvách Európy. Som naozaj rád, že aj športoví novinári ocenili tento výsledok. Pre mňa to bol skvelý rok, najmä keď sa úspech nerodil ľahko a prišiel bez veľkých očakávaní. O to väčšiu radosť z neho mám.“
Najrýchlejší Slovák na margo štvrtého anketového víťazstva Petry Vlhovej podotkol: „Získala zlatú medailu na olympijských hrách. Niet o čom debatovať, jej víťazstvo v ankete je absolútne zaslúžené. Veľmi jej to prajem. Darilo sa jej, dosiahla skvelé výsledky.“
Ján Volko priznal, že v posledných rokoch už dianie vo svetovom lyžovaní nesleduje, ale kedysi to bolo celkom inak.
“Keď som bol malý, s otcom sme pravidelne pozerali preteky s Hermannom Maierom a ďalšími rakúskymi esami. Teraz mám už času oveľa menej, ale úspechy Pery Vlhovej si vždy rád vychutnám,“ vravel s úsmevom.
„Trojnásobný slovenský Atlét roka Ján Volko si miesto v najlepšej trojici v ankete Športovec roka 2022 vybojoval za svoje na výkony na ME v atletike v Mníchove. Dlhodobo patrí medzi našich najlepších športovcov. Verím, že ho ocenenie povzbudí do ďalšieho tréningu a bude nám naďalej robiť radosť. Janko je vynikajúci športovec a veľký vzor pre mnohých mladých ľudí. Sme hrdí, že máme takého atléta,“ vyzdvihol Volka prezident SAZ Peter Korčok.
Ján Volko figuroval vo výsledkoch ankety Športovec roka šiesty raz za sebou. V rokoch 2017, 2019 a 2020 skončil štvrtý, v roku 2018 jedenásty, vlani mu patrila 16. priečka a teraz skončil tretí. V histórii ankety je piaty atlét v prvej trojke, pred ním sa do nej dostali prekážkar Igor Kováč (2./1997), kladivári Libor Charfreitag (2./2007, 3./2010) a Martina Hrašnová (3./2009) a chodec Matej Tóth (2./2015, 1./2016).
Od roku 2010 je súčasť vyhlasovania výsledkov ankety aj oceňovanie bývalých športovcov, ktorí preslávili Slovensko či Československo. V roku 2022 prisúdili ocenenie Športová legenda bývalej skvelej výškarke, neskôr poprednej športovej funkcionárke Márii Mračnovej. Rodáčka z Košíc (24. 9. 1946) zaujala už v roku 1966 na ME v Budapešti 4. miestom (bronz jej ušiel na pokusy), na OH 1968 v México City skončila 6., na ME 1969 v Aténach získala bronz a na OH 1976 v Montreale jej tesne ušla medaila – bola 4. Krátko po tomto smoliarskom výsledku dosiahla na majstrovstvách Československa v Třinci svoje maximum 192 cm. Bol to jej 10. čs. rekord, slovenský zlepšila 18× dokopy o 30 cm zo 162 na 192 cm.
„Rada spomínam na oba olympijské štarty, ale osobne má pre mňa najväčší spomienkový cveng bronz z aténskych ME rovnakým výkonom ako víťazka. Navyše, vypočula som si našu, vtedy československú hymnu. Bolo to úžasné a je to asi to naj, naj, naj, čo môže športovec zažiť. Hoci som skončila tretia, aj ja som si vypočula našu hymnu, keďže zlato získala moja kolegyňa z čs. reprezentácie Miloslava Rezková,“ pripomína Športová legenda 2022. „Azda najväčšie sklamanie som zažila na montrealskej olympiáde 1976, kde som skončila štvrtá. Už vtedy som sa po finále vyjadrila, že v športovom živote ma šťastie akosi obchádzalo. Flopistky, keď zhora ťukli do latky, tá na stojanoch poskakovala, no ostala na nich. Ja ako stredlistka som latku šuchla zboku a hoci som ju prekonala, spadla. Toto bol ´najsmolovatejší´ okamih mojej kariéry.“
Mária Mračnová sa po skončení kariéry dala na funkcionársku dráhu, od roku 1987 bola členka predsedníctva Čs. olympijského výboru. Založila a viedla Olympijskú spoločnosť Slovenska (1990 – 1995) aj prípravný výbor rodiaceho sa Slovenského olympijského výboru (SOV). Bola jeho podpredsedníčka pre olympijské aktivity (do r. 2008) a členka VV (do r. 2012). Viedla výpravu SR na OH 1996 v Atlante. V rokoch 1998 – 2012 stála na čele Slovenského atletického zväzu, následne ju zvolili za čestnú predsedníčku.
„Ocenenie Športová legenda je čosi výnimočné. Nie je to len ohodnotenie mojich úspechov a práce, ale všetkých ľudí – učiteľov, trénerov, bývalých olympionikov, ktorých sa nám za vyše 30 rokov môjho funkcionárskeho pôsobenia podarilo získať pre šport, pre olympijské aj atletické aktivity. Sama by som určite nič nedosiahla,“ zdôraznila 76-ročná bývalá výborná športovkyňa. „Doposiaľ sa mnohí v hojnom počte zapájajú do športových aktivít, ktoré sme vymysleli – či je to už založenie olympijských klubov, ktorých je na Slovensku už 25, kde sa nám podarilo sústrediť nielen aktívnych olympionikov, ale všetkých, ktorí sa zúčastnili na OH alebo ZOH, Olympijský deň, oblasť fair play či ochrany životného prostredia. Všetko to boli a sú krásne veci, na ktoré rada spomínam. Za všetko, čo som v oblasti športu a olympizmu dosiahla, patrí veľké poďakovanie manželovi a deťom, ktorí v čase mojej neprítomnosti všetko zvládali a podporovali ma.“
Podľa šéfa SAZ Petra Korčoka je udelenie titulu Športová legenda pre Máriu Mračnovú jedno z najvýznamnejších ocenení, aké sa dajú v našom športe získať. „Bola nielen vynikajúca športovkyňa, ale aj jedna z najvýznamnejších osobností medzi slovenskými športovými funkcionármi. Aj vďaka nej si v týchto dňoch môžeme pripomenúť už 30. výročie založenia Slovenského olympijského výboru,“ poznamenal prezident atletického zväzu.
Na pondelkovej slávnosti Športovec roka 2022 odovzdali aj Cenu Štefana Mašlonku za dlhodobé tlačové služby, ktorú získal Slovenský atletický zväz. Ocenenie prevzali prezident Peter Korčok a Gabriel Bogdányi, hlavný editor webu SAZ www.atletika.sk, facebooku SAZ a časopisu Slovenská atletika.
„Vedenie Klubu športových redaktorov SSN chcelo takto oceniť prístup SAZ k médiám a tiež kvalitný a bohatý informačný servis, ktorý poskytuje pre novinárov,“ skonštatoval predseda KŠR SSN Peter Pašuth.
„Cena Štefana Mašlonku za mediálne služby je ocenením za vynikajúcu prácu mediálneho tímu SAZ na čele s Gabom Bogdányim a Mariom Porubcom. Už 10 rokov vydávame časopis Slovenská atletika, na webe SAZ a aj na sociálnych sieťach máme výborné – rýchle a veľmi obsažné – textové aj audiovizuálne spravodajstvo z domáceho i zahraničného atletického diania. Naši členovia si na kvalitný informačný servis už zvykli, takže udržať vysoký štandard je pre celý tím veľký záväzok,“ dodal prezident SAZ Peter Korčok. „Všetky tri ocenenia, ktoré na slávnosti Športovec roka dostali zástupcovia atletiky, si veľmi vážime. Po Cene Jána Popluhára (najvyššie slovenské ocenenie fair play – pozn. red.) pre Pavla Blažeka sú to povzbudivé, no zároveň aj zaväzujúce správy pre našu atletiku.“
ATLÉTI V TOP 10 ANKETY ŠPORTOVEC ROKA (1993 – 2022)
1994 RÓBERT ŠTEFKO 10. MIESTO
1995 IGOR KOVÁČ 10. MIESTO
1997 IGOR KOVÁČ 2. MIESTO
2007 LIBOR CHARFREITAG 2. MIESTO
2007 MIKULÁŠ KONOPKA 10. MIESTO
2009 MARTINA HRAŠNOVÁ 3. MIESTO
2010 LIBOR CHARFREITAG 3. MIESTO
2013 MATEJ TÓTH 8. MIESTO
2014 MATEJ TÓTH 6. MIESTO
2014 MARTINA HRAŠNOVÁ 10. MIESTO
2015 MATEJ TÓTH 2. MIESTO
2016 MATEJ TÓTH 1. MIESTO
2017 JÁN VOLKO 4. MIESTO
2018 MATEJ TÓTH 5. MIESTO
2019 JÁN VOLKO 4. MIESTO
2020 JÁN VOLKO 4. MIESTO
2020 MATEJ TÓTH 5. MIESTO
2022 JÁN VOLKO 3. MIESTO
SLOVENSKÉ ŠPORTOVÉ LEGENDY
2010 Ján Zachara (box)
2011 Jozef Golonka (hokej)
2012 Jozef Adamec (futbal)
2013 Anton Frolo (hádzaná),
2014 Eva Šuranová (atletika)
2015 Karol Divín (krasokorčuľovanie)
2016 Marianna Némethová‑Krajčírová (šp. gymnastika)
2017 Jozef Pribilinec (atletika)
2018 Stanislav Kropilák (basketbal)
2019 Jozef Plachý (atletika)
2020 Igor Liba (hokej)
2021 Miloslav Mečíř (tenis)
2022 Mária Mračnová (atletika)
ŠPORTOVEC ROKA 2022
JEDNOTLIVCI
1. Petra Vlhová (zjazdové lyžovanie) 1136 bodov (104 – 10 – 0) 115x
2. Juraj Slafkovský (hokej) 944 bodov (10 – 75 – 15) 109x
3. Ján Volko (atletika) 552 bodov (0 – 6 – 19) 94x
4. Milan Škriniar (futbal) 398 bodov (1 – 1 – 17) 68x
5. Zuzana Rehák Štefečeková (streľba) 352 bodov (0 – 5 – 8) 75x
6. Marek Hamšík (futbal) 315 bodov (0 – 5 – 8) 55x
7. Alexander Slafkovský (vodný slalom) 302 bodov (0 – 3 – 8) 66x
8. Erik Černák (hokej) 274 bodov (0 – 1 – 7) 52x
9. Henrieta Farkašová (paralyžovanie) 257 bodov (0 – 6 – 3) 56x
10. Tajmuraz Salkazanov (zápasenie) 202 bodov (0 – 1 – 5) 40x
ĎALŠIE PORADIE
11. Peter Sagan (cyklistika) 170 (0 – 0 – 3) 45x
12. Eliška Mintálová (vodný slalom) 169 (0 – 0 – 4) 52x
13. Stanislav Lobotka (futbal) 151 (0 – 1 – 2) 32x
14. Patrik Jány (streľba) 138 (0 – 0 – 2) 33x
15. Marek Hrivík (hokej) 127 (0 – 0 – 0) 25x
16. Patrik Rybár (hokej) 117 (0 – 0 – 2) 24x
17. Jozef Metelka (paracyklistika) 74 (0 – 0 – 1) 21x
Peter Cehlárik (hokej) 74 (0 – 0 – 1) 17x
19. Barbora Balážová, Ľubomír Pištej (stolný tenis) 68 (0 – 0 – 1) 19x
20. Veronika Vadovičová (parastreľba) 56 (0 – 0 – 1) 15x
21. Danka Barteková (streľba) 55 (0 – 0 – 0) 20x
22. Lukáš Matuský (dostihy) 38 (0 – 0 – 2) 12x
23. Alexandra Rexová (paralyžovanie) 37 (0 – 0 – 0) 9x
24. Monika Chochlíková (kickbox, thajský box) 36 (0 – 0 – 2) 10x
25. Paulína Fialková (biatlon) 35 (0 – 0 – 0) 12x
26. Zuzana Paňková (vodný slalom) 30 (0 – 1 – 0) 6x
27. Batyrbek Cakulov (zápasenie) 29 (0 – 0 – 0) 6x
Martin Vaculík (plochá dráha) 29 (0 – 0 – 2) 9x
29. Marianna Jagerčíková (skialpinizmus) 23 (0 – 0 – 0) 6x
30. Aneta Tichá (fitnes) 19 (0 – 0 – 0) 6x
Silvia Solymosyová, Jozef Solymosy (umelecké plávanie) 19 (0 – 0 – 1) 5x
32. Boris Makojev (zápasenie) 15 (0 – 0 – 0) 5x
33. Juraj Tužinský (streľba) 12 (0 – 0 – 0) 5x
34. Barbora Bajčiová (pretláčanie rukou) 9 (0 – 0 – 0) 4x
Barbora Balážová (stolný tenis) 9 (0 – 0 – 0) 3x
Šimon Nemec (hokej) 9 (0 – 0 – 0) 3x
37. Michal Križánek (kulturistika) 8 (0 – 0 – 1) 1x
Miroslav Haraus (paralyžovanie) 8 (0 – 0 – 0) 3x
39. Tatiana Ondrušková (fitnes) 7 (0 – 0 – 0) 3x
40. Ingrida Suchánková (karate) 5 (0 – 0 – 0) 3x
Vanessa Hocková (streľba) 5 (0 – 0 – 0) 1x
42. Albert Rusnák (futbal) 4 (0 – 0 – 0) 1x
43. Bianka Sidová (rýchlostná kanoistika) 3 (0 – 0 – 0) 2x
Radovan Bežo (kulturistika) 3 (0 – 0 – 0) 1x
45. Michal Dudovič (florbal) 2 (0 – 0 – 0) 1x
KOLEKTÍVY
1. Hokejisti SR 337 (111 – 2 – 0) 113x
2. Futbalisti Slovana Bratislava 138 (2 – 55 – 22) 79x
3. Štvorkajak rýchlostných kanoistov 85 (1 – 25 – 32) 58x
4. Stolné tenistky SR 40 (0 – 12 – 16) 28x
5. Vodnoslalomárska hliadka 3xC1 mužov 24 (1 – 4 – 13) 18x
6. Nohejbalisti SR 17 (0 – 6 – 5) 11x
7. Vodnoslalomárska hliadka 3xC1 žien 16 (0 – 5 – 6) 11x
8. Hokejbalistky SR 11 (0 – 2 – 7) 9x
9. Futsalisti SR 7 (0 – 1 – 6) 7x
10. Futbalisti SR do 19 rokov 6 (0 – 2 – 2) 4x
11. Paracurleri SR 4 (0 – 0 – 4) 4x
12. Strelkyne SR v skeete 4 (0 – 1 – 2) 3x
Poznámka: Za umiestením, menom a športovým odvetvím nasleduje celkový počet bodov, počet prvých, druhých a tretích miest na jednotlivých hlasovacích lístkoch a celkový počet umiestení v prvej desiatke.
Pripravili GABRIEL BOGDÁNYI a JURAJ MARCINÁT
FOTO JÁN LUKY
