Tridsaťjedenročný Marek Hladík patrí pol dekády do absolútnej slovenskej bežeckej špičky. Behá len vo voľnom čase popri každodennej kancelárskej práci. Napriek tomu na slovenských šampionátoch v bežeckých disciplínach získal už 25 medailí – 5 zlatých, 11 strieborných a 9 bronzových. V roku 2020 vyhral „covidový“ Medzinárodný maratón mieru v Košiciach (po 21 rokoch ako prvý Slovák) a nedávno zavŕšil víťazný hetrik v Bežeckom pohári SAZ.
Cesta ku ktorému z troch celkových prvenstiev v Bežeckom pohári SAZ bola pre vás najzložitejšia?
„Myslím si, že tohtoročné víťazstvo sa rodilo najzložitejšie. Michal Staník sa v poslednom období výrazne zlepšil. Na kratších vzdialenostiach ma predbiehal a získaval viac bodov ako ja. Mne výborne vyšli dva polmaratóny, takže Michal napokon skončil tesne za mnou.“
Patrila obhajoba prvenstva v BP SAZ k cieľom, ktoré ste si vytýčili pred sezónou?
„Nie, k úplne hlavným cieľom nepatrila. Pre mňa je vždy kľúčové zlepšiť si osobné rekordy. Keď som však zistil, aké preteky sú v kalendári BP SAZ, vytýčil som si cieľ získať čo najviac bodov a pokúsiť sa o obhajobu. Typy súťaži v programe pohára mi totiž vyhovovali.“
V posledných troch kolách BP SAZ 2022 ste však chýbali. Namiesto MMM v Košiciach ste sa tentoraz vybrali na maratón do Amsterdamu, týždeň po ňom ste neštartovali na Národnom behu Devín – Bratislava a potom ani na majstrovstvách Slovenska v krose v Dubnici. Bolo to pre únavu z náročného maratónu Amsterdame?
„Devín sa dátumovo prekrýval s Amsterdamom a v čase krosového šampionátu som bol odcestovaný. Aj keby som bol na Slovensku, neštartoval by som, keďže si musím prioritne doliečiť zranenia, ktoré ma v príprave i v súťažiach limitujú.“
Kedy ste už tušili, že BP SAZ vyhráte tretí raz za sebou?
„Možný scenár som si prepočítaval a už pred Devínom som vedel, že mám na úspešnú obhajobu postačujúci náskok.“
Ktoré preteky v roku 2022 vám vyšli najlepšie, a kde ste zažili najväčšie sklamanie?
„Prvá polovica bežeckej sezóny mi vyšla celkom dobre, s ňou som spokojný. V druhej – jesennej časti – to už nebolo dobré. Trápili ma zranenia a počas maratónskej prípravy mi situáciu opäť skomplikoval covid.“
Čo z predsezónnych cieľov sa vám podarilo splniť a čo nie?
„Teší ma, že som získal titul majstra Slovenska v polmaratóne a v tejto disciplíne som si zlepšil aj osobný rekord. Radosť mám aj zo svojho maxima na 3000 metrov v hale. Mrzí ma, že mi nevyšiel maratón v Amsterdame, no najviac ma sklamalo, že na slovenskom šampionáte v behu na 10 000 metrov v Otrokoviciach má v závere predbehol Rado Tomeček a skončil som až druhý.“
(GB)
VIZITKA
MENO: MAREK HLADÍK
KLUB: BMSC Bratislava
TRÉNER: Reid Coolsaet (Kanada)
ÚSPECHY: majster SR –2020: polmaratón, maratón, kros/vytrvalci, 2021: beh do vrchu, 2022: polmaratón, víťaz MMM 2020 v Košiciach, celkový víťaz BP SAZ (2020, 2021, 2022)
MEDAILY NA M-SR 2022: zlato – polmaratón, striebro – 10 000 m na ovále, beh do vrchu, bronz – 10 km na ceste
OSOBNÉ REKORDY – 3000 m: 8:35,91/hala (2022), 5000 m: 15:03,31 (2020), 10 000 m: 31:00,59 (2020), 10 km cesta: 30:23 (2022) polmaratón: 1:08:22 (2022)
VÍŤAZI JEDNOTLIVÝCH KÔL BP SAZ 2022
LABORECKÁ „10“: Pelikánová – P. Kováč
M-SR V POLMARATÓNE: Valová – Hladík
ČSOB BAM/MARATÓN: Čorbová – Ivaniuta
ČSOB BAM/POLMARATÓN: Pelikánová – Hladík
BEH GALANTOU (10 KM): Valová – Hladík
STROPKOVSKÁ „20“: Benediková – J. Urban
M-SR NA 5000 M: Naňová – M. Kováč
VYTRVALECKÁ NOC (10 000 M): Pelikánová – Sahajda
M-SR V BEHU DO VRCHU (8,2 KM): Pejpková – M. Staník
BEHAJ LESMI ŠTIAVNICKÉ VRCHY (13 KM): Pelikánová – Hujsa
TELEKOM NIGHT RUN (10 KM): Naňová – Sahajda
M-SR NA 10 KM: Pejpková – Sahajda
M-SR V HORSKOM BEHU (10 KM): Naňová – Rusina
MMM/M-SR V MARATÓNE: Líšková – Zimmermann
MMM/POLMARATÓN: Pejpková – P. Ďurec
NB DEVÍN – BRATISLAVA (11,5 KM): Valová – M. Staník
M-SR V KROSE/VYTRVALCI (8/10 KM): Pejpková – P. Ďurec
Texty k foto:
Hladíkova radosť v cieli víťazného polmaratónu v rámci ČSOB BAM 2022.
FOTO JÁN LUKY
Marek Hladík na trati majstrovstiev SR v polmaratóne 2022 v Trnave.
FOTO ARCHÍV SAZ
Hladík na spoločných majstrovstvách SR a ČR v behu na 10 000 m v moravských Otrokoviciach.
FOTO PETER MACKO