Dve mená, ktoré v tomto roku obleteli celý svet, a hneď za nimi Ján Volko! Slovenská atletika sa v roku 2022 nestratila ani v „konkurencii“ zimných športov a ich prenikavých úspechov na zimných olympijských hrách v Pekingu. Postaral sa o to šprintér Našej atletiky Ján Volko skvelým vystúpením na majstrovstvách Európy v Mníchove.
V ankete Športovec roka 2022 ho predstihli iba olympijská víťazka a držiteľka malého krištáľového glóbusu v slalome Petra Vlhová a najužitočnejší hráč hokejového turnaja na ZOH v Pekingu, nečakaný líder bronzového tímu Juraj Slafkovský. Zverenec trénerskej dvojice Naďa Bendová, Róbert Kresťanko by sa teda v tomto roku právom mohol hrdiť titulom slovenský kráľ „letných“ športov.
„Od toho mám ešte ďaleko. Vôbec nevnímam sám seba ako nejakého kráľa. Teším sa z úspechov všetkých slovenských športovcov, nielen z tých svojich. Každému jednému doprajem výsledky, ktoré sa im podarilo dosiahnuť, a mám z nich radosť,“ pokorne odmietol poctu Atlét roka 2022.
V hlasovaní 115 športových novinárov, členov Klubu športových redaktorov SSN nechal za sebou futbalistov Milana Škriniara (4. miesto) a Mareka Hamšíka (6.), športovú strelkyňu Zuzanu Rehák Štefečekovú (5.), vodného slalomára Alexandra Slafkovského (7.), ďalšieho hokejistu Erika Černáka (8.) či cyklistu Petra Sagana (11.).
„V prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí mi dali svoj hlas a ocenili výsledky môjho tímu. Tretie miesto si veľmi vážim a teším sa z neho. Pocit je to úžasný. Najmä keď si uvedomím, v akej konkurencii športovcov som sa presadil,“ povedal Volko pred galavečerom, ktorý spoluorganizovali Slovenský olympijský a športový výbor a Slovenský paralympijský výbor.
„Verím, že som si ocenenie nezaslúžil iba za svoje modré oči. Najviac akiste zavážilo štvrté miesto zo stovky na majstrovstvách Európy. Som naozaj rád, že aj športoví novinári ocenili tento výsledok. Pre mňa to bol skvelý rok, najmä keď sa úspech nerodil ľahko a prišiel bez veľkých očakávaní. O to väčšiu radosť z neho mám.“
Peripetie Volkovej sezóny 2022 sú všeobecne známe: na halových MS v Belehrade konečná v rozbehoch na 60 m napriek sezónnemu maximu 6,66; na začiatku letnej sezóny zranenie a neúčasť na MS v Eugene; obdivuhodná mobilizácia psychických aj fyzických síl a návrat na ME v Mníchove korunovaný 4. miestom na 100 m a 9. na 200 m a k tomu všetkému semifinálových 10,13 na stovke. Prišiel už Volkov tím na to, v čom spočíval kľúč k nečakanému úspechu? „Myslím si, že išlo o výsledok kontinuálnej práce celého tímu a všetkých ľudí okolo neho. Malý úspech spočíval už len v tom, že som sa po zranení vôbec mohol predstaviť na majstrovstvách Európy. Zúročilo sa naše odhodlanie a všetko úsilie, ktoré sme do toho vložili. Paradoxne práve zranenie bolo jedným z tých momentov, ktorý nás nakopol a posunul ďalej. Verím však, že v budúcnosti sa vydarená sezóna dostaví aj bez takejto špeciálnej motivácie,“ podotkol 26-ročný Bratislavčan.
O anketovom víťazstve Petry Vlhovej nebolo pochýb. Štvrtým triumfom sa vyrovnala ďalšiemu olympijskému víťazovi Michalovi Martikánovi a priblížila sa k šesťnásobnej laureátke Martine Moravcovej. Ohroziť ju mohla iba hokejová kométa Juraj Slafkovský, prvá slovenská jednotka vstupného draftu NHL. „Petra Vlhová získala zlatú medailu na olympijských hrách. Niet o čom debatovať. Jej víťazstvo v ankete je absolútne zaslúžené. Veľmi jej to prajem. Darilo sa jej, dosiahla skvelé výsledky,“ komentoval poradie na prvých priečkach Ján Volko, hoci jeho vzťah k zjazdovému lyžovaniu oproti mladosti mierne ochabol. „Priznám sa, že v posledných rokoch ho až tak veľmi nesledujem. Keď som bol malý, s otcom sme pravidelne pozerali preteky s Hermannom Maierom a ďalšími rakúskymi esami. Teraz je času menej, ale úspechy Peti Vlhovej si rád vychutnám.“ Prirodzene, najviac zarezonoval ten zlatý v Pekingu, ktorý ešte umocnil bronz hokejistov. „To sú úspechy, ktoré majú nepochybne vysokú hodnotu. Nechcem však opomenúť ani výsledky iných športovcov a nie len v atletike.“
Zimné olympijské hry v tomto športovom roku „prevalcovali“ všetky ostatné podujatia. Petra Vlhová a hokejisti vo februári pobláznili celé Slovensko. Účastník vlaňajších OH v Tokiu však nemieni ísť v šľapajach svojho trénera Róberta Kresťanka, ktorý sa predstavil v súťaži bobistov na ZOH 2006 v Turíne. „Na také niečo ja naozaj nemám bunky. Milujem rýchlosť, ale keď ju vyvíjam ja sám, nie vezúc sa v rakve, ktorá sa rúti rýchlosťou 150 km/h. Možno sa raz odhodlám na jednu jazdu, ale určite sa nechcem vydať týmto smerom. Zimná olympiáda z toho nebude.“
Ján Volko si našiel miesto vo výsledkoch ankety Športovec roka šiesty raz za sebou. V rokoch 2017, 2019 a 2020 skončil štvrtý, v roku 2018 jedenásty, vlani mu patrila 16. priečka a teraz sa prvý raz dostal do elitnej trojky. Podarilo sa mu to ako piatemu atlétovi, pred ním boli takto vysoko prekážkar Igor Kováč (2./1997), kladivári Libor Charfreitag (2./2007, 3./2010) a Martina Hrašnová (3./2009) a chodec Matej Tóth (2./2015, 1./2016). V minulosti mu na top 3 nestačili ani medaily z halových ME. V tomto roku presvedčilo hlasujúcich novinárov štvrté miesto na ME v Mníchove. Pre mnohých by to bol chrobák v hlave, či sa v budúcnosti nesústrediť iba na letnú sezónu a nevynechať z nabitého programu halu. „Bez halovej sezóny to pre mňa ako šprintéra nemá zmysel. Príprava na leto by sa v takom prípade príliš natiahla a ani by ma to nenapĺňalo. Pravda, už sme zvažovali, či nevynechať halové šampionáty, ale kritériá podpory slovenského športu sú nastavené tak, že si to nemôžeme dovoliť. Halová sezóna je pre mňa jednoducho dôležitá.“
Po sústredení v Juhoafrickej republike už Ján Volko spriada plány na začiatok sezóny, v ktorej bude opäť naháňať renkingové body pre účasť na halových ME v Istanbule aj letných MS v Budapešti. „Myslím si, že sme s tímom odviedli naozaj kus dobrej práce. Problémy nás obchádzali, máme za sebou kvalitné sústredenie. Verím, že sa to prejaví aj na výsledkoch.“
Prvý test čaká slovenského rekordéra 29. januára na bratislavskom Elán mítingu, 2. februára bude nasledovať Czech Indoor Gala v Ostrave a potom dva zahraničné štarty, ktoré sú však ešte otvorené.
(JM, GB)
FOTO: JÁN LUKY
