Uplynulý víkend potešili atletickú komunitu na Slovensku výkony dvoch popredných bežcov. Matúš Hujsa (Naša atletika Bratislava) si v nedeľu utvoril časom 2:20:47 h (v čistom čase 2:20:45 h) nový osobný rekord na maratóne v nemeckom Frankfurte nad Mohanom a Peter Ďurec (ŠK Dukla o.z. Banská Bystrica) si dokázal zlepšiť svoje polmaratónske maximum v španielskej Valencii na 1:02:58 h (podľa oficiálnych výsledkov). Pôvodne svietil pri jeho mene vo výsledkoch o sekundu horší čas. Je len druhý Slovák v histórii, ktorý sa dostal pod hranicu 63 minút. Nie nadarmo ho nedávno ďalší z úspešných slovenských bežcov na dlhšie trate Tibor Sahajda označil za najlepšieho nášho vytrvalca súčasnosti.
Petra Ďureca, ktorý je civilným povolaním ortopéd, sme po návrate domov oslovili, aby priblížil okolnosti a poodkryl detaily svojho skvelého valencijského výkonu znamenajúceho zlepšenie osobáku o 55 sekúnd. Dobrú formu by chcel zužitkovať aj v závere roka na pretekoch v cezpoľnom behu.
Osobný rekord ste si zlepšili takmer o minútu, čo naznačuje, že je dôvod na maximálnu spokojnosť. Dá sa povedať, že všetko sadlo a išlo podľa želania?
„Nebolo to úplne ideálne. Po poslednom náročnom tréningu, ktorý bol 4 x 4 km v priemernom tempe 3:02 min/km pri minútovej pauze, ma chytila jednu noc akási zimnica. Následne sa mi behalo dosť zle, ale už som len oddychoval a behal jednofázovo.”
Ideálny scenár sa vraj nenapĺňal ani po príchode do dejiska polmaratónu?
„Vo Valencii som mal rezervované ubytovanie cez platformu Airbnb, ale vraj sa dalo ubytovať len do 18.00 h, pričom ja som prilietal do Španielska o pol hodinu neskôr. Vznikol problém a na prvú noc som si musel hľadať nové ubytovanie ihneď po príjazde. Nasledujúci deň som strávil blúdením po meste za štartovným číslom. Mal som ho v hoteli pre elitných pretekárov a nie na ´expe´, ako ma informovali organizátori prostredníctvom emailu.”
S akými ambíciami ste sa postavili na štart?
„Chcel som zabehnúť akýkoľvek čas znamenajúci osobný rekord.”
Cítili ste sa dobre pripravený a odhodlaný pokoriť vaše doterajšie maximum z Berlína?
„Príprava nebola zlá, ale ani stopercentná. To sa však s mojou prácou lekára asi ani nedá mať. Po náročnom tréningu ma zvyčajne nečaká oddych, ale služba v nemocnici. Odhodlanie mi nechýbalo. Na takéto kvalitne obsadené preteky je totiž ťažké sa dostať, navyše možnosť na reparát budem mať tak najskôr za pol roka. S tým som sa postavil na štart.”
Aká bola taktika z hľadiska tempa a medzičasov?
„Chcel som ísť na úrovni svojho anaeróbneho prahu. Je to tempo, v ktorom dobre trénovaní jedinci vydržia bežať jednu hodinu. Vedel som z tréningov, ako sa mám pri tom cítiť.”
Spolupracovali ste na 21,1 km dlhej trati s niekým?
„Počas pretekov som schválne začal pomalšie ako ostatní, následne som sa od skupinky ku skupinke predieral dopredu.”
Aké boli podmienky z hľadiska počasie?
„Teplota sa pohybovala na úrovni 20 – 21°C, bolo pod mrakom a v záverečných kilometroch fúkal vietor s pár nárazmi. Inak to bolo bez silnejšieho vetra.”
O trati vo Valencii sa hovorí, že je rýchla a stvorená na rekordné časy. Tentoraz to ukázal aj Švéd Andreas Almgren, ktorý sa ako prvý Európan v histórii dostal pod 59-minútovú hranicu (58:41 min). Môžete to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti?
„S týmto tvrdením súhlasím. Je rovinatá a z hľadiska termínu preteky smerujú do zimných mesiacov. Vtedy je vo Valencii pre vytrvalcov ideálne počasie.”
Ste za Robom Štefkom druhý najlepší Slovák v histórii na polmaratónskej trati. Čo to pre vás znamená, že ste sa posunuli o priečku vyššie pred Karla Davida?
„Povedal som si, že konečne. Túto ambíciu som mal už pred polmaratónom v Berlíne 2024, kde som dosiahol čas 1:03:53 h a za Davidom zaostal o 25 sekúnd.”
Ako vidíte svoj potenciál v tejto disciplíne?
„Chcem sa zlepšovať naďalej, ale na Štefkov rekord 1:00:29 h nemyslím. Ten je o úroveň vyššie. Akékoľvek zlepšenie si budem vážiť.”
Čo tento výkon znamená pre vás z pohľadu na ostatné disciplíny a posúvanie vašich výkonov?
„Mám ešte nejaké ambície i na kratších tratiach. Keď ich splním, príde chvíľa na maratón.”
Viete to aj bližšie špecifikovať, kedy by mohol nastať vhodný čas na vyskúšanie maratónu?
„Uvedomujem si, že čas sa mi kráti, aby som stihol i nejakú maratónsku kariéru. Mám 33 rokov. Zrejme budúcu jeseň už budem skúšať maratón.”
Čo vás ešte čaká v tomto roku?
„Ak zdravie vydrží, chcel by som bežať slovenský i európsky krosový šampionát, ktoré budú v novembri v Žiari nad Hronom a v decembri v portugalskej Lagoe.”
Pohľad Ďurecovho trénera Pavla Kováča na rekordný výkon z Valencie:
„Na Valenciu sme sa pripravovali obdobným spôsobom ako počas väčšiny časti roka. Posledné týždne držal Peter mierne zvýšený objem približne 150 – 160 km týždenne s dvoma dvojfázovými kľúčovými tréningmi na úrovni prahov. Konečne sa dostal na kvalitné preteky a mohol naplniť tréningové predpovede výkonnosti. Peter svojím výkonom vo Valencii potvrdil svoje kvality, ako som už vlani predpovedal, že pri ideálnych podmienkach je v jeho silách zabehnúť 10 km pod 29 minút, resp. sa priblížiť k výkonu 28:40 min, na 5 km sa dostať k 13:45 min. Po krátke pauze pokračujeme s prípravou na krosovú časť sezóny.”
(LB)
FOTO Roman Pfeiffer, SAZ (pd), Ján Luky
