Hoci „služobne“ patrí v slovenskej atletickej reprezentácii k najstarším, stále má miesto v absolútnej svetovej kladivárskej špičke. Vlani na MS v Dauhe skončila z našich atlétov najvyššie – deviata, čo jej v ankete Atlét roka 2019 vynieslo druhú priečku za šprintérskym kráľom Jánom Volkom. Martina Hrašnová sa poctivo chystá na svoju štvrtú olympiádu, zrejem už rozlúčkovú. Škrt cez rozpočet jej však môže spôsobiť koronavírus.
Aká bola vaša doterajšia príprava na letnú sezónu s dvoma vrcholmi – na olympijských hrách v Tokiu a európskom šampionáte v Paríži?
„Po nezvyčajne dlhej súťažnej sezóne 2019, keď som v septembri štartovala na MS v Dauhe a v októbri na Armádnych svetových hrách vo Wu-chane, som mala iba týždeň voľna. Využila som ho na pobyt v kúpeľoch v Kováčovej. Vzápätí sme začali s náročným kondičným objemovým tréningom. Priznávam, po takej krátkej prestávke to bolo pre mňa jedno z psychicky najnáročnejších období prípravy v kariére…“
Čo všetko ste v tréningu absolvovali?
„ V januári sme sa s trénerom Rudolfom Lukáčom zamerali na rozvoj výbušnej sily, na čo sme využili vzpieračské tréningové prostriedky. Keďže január bol pomerne teplý a rekonštrukcia štadióna na Štiavničkách sa ešte nezačala, absolvovala som aj niekoľko kvalitných kladivárskych tréningov s mužským, 7,26 kila vážiacim kladivom.“
Boli ste aj na nejakých sústredeniach?
„V januári som sa pripravovala so vzpieračmi na dvoch sústredeniach v oravskej dedinke Bobrov, kde má vzpieranie dlhoročnú tradíciu. Rozvíjať sa začalo hlavne v ére pôsobenia terajšieho starostu pána Grobarčíka, ktorému sa podarilo vybudovať v Bobrove naozaj kvalitné centrum. Vo februári som bola na dvojtýždňovom kempe na Tenerife na Kanárskych ostrovoch, kde som sa už viac zamerala na hod kladivom. Jeho hmotnosť sme znížili na 6 kg. Musím sa pochváliť, niekoľko tréningov mi vyšlo naozaj perfektne.“
Vraj ste boli nedávno aj na sústredení v netradičnej destinácii – v uzbeckom Taškente. Prečo ste si vybrali práve túto lokalitu? Čo bola náplň tohto kempu?
„Môj tréner Rudo Lukáč bol so vzpieračmi v Taškente už minulý rok . Báza – ako oni nazývajú tréningové centrá – je postavená v blízkosti športového inštitútu a trénuje sa priamo na tejto vysokej škole. Vlani s rektorom školy podpísal memorandum o vzájomnej spolupráci, vďaka čomu som absolvovala aj toto sústredenie. Kvalitná strava, iný druh regenerácie, ktorý sa u nás nevyužíva, len umocnili výborné podmienky pre náročný tréning. Vzpieračskú časť prípravy viedol jeden z najlepších svetových odborníkov, tréner štyroch olympijských víťazov Cafer Topcu z Turecka. Okrem toho nás obohatil i novým pohľadom na športový výkon a taktiež nám naznačil, že v mojom prípade ešte existuje priestor pre zlepšenie kvality jednotlivých tréningových jednotiek. V priestoroch univerzity sme mali k dispozícii dobrý kladivársky sektor i potrebné náčinie kedykoľvek sme potrebovali. Miestni vrhači sa nám prispôsobili a vytvárali skvelú tréningovú atmosféru.“
Aké obmedzenia v tréningu vám spôsobili opatrenia v súvislosti s koronavírusom?
„Vo VŠC Dukla sme mali časové obmedzenia pre vstup do športovej haly a bol obmedzený aj prístup do regenerácie. Teraz je už všetko zatvorené. S trénerom sa snažíme o zabezpečenie plynulého tréningového procesu aj v prípade výraznejších obmedzení. Rudo Lukáč má v pivnici vzpieračské pódium, tak mám všetko čo potrebujem. Okrem toho v spolupráci so starostom obce Dolná Mičiná Otom Hudecom sa nám podarilo nájsť priestor, kde si – keďže Štiavničky sa budú kompletne rekonštruovať – budujeme kruh na hádzanie. Je to krásne miesto pri potoku a verím, že prvý tréning v novom kruhu absolvujem už čoskoro.“
Najbližší víkend mal byť Európsky pohár vo vrhoch v portugalskej Leirii, ktorý však pre koronavírusovú pandémiu zrušili. Vy ste však o štarte na tomto podujatí neuvažovali. Prečo?
„S trénerom sme sa o štarte na tomto podujatí rozprávali, no pre mňa je prvoradá olympiáda. Robím všetko pre to, aby som v Tokiu súťažila v čo najlepšej možnej forme a predviedla najlepší možný výsledok. Tento cieľ ovplyvňoval moju prípravu už aj na vlaňajšiu sezónu. Trénovali sme tvrdo, ale s ohľadom na operované koleno, ktoré najviac trpí pri rotácii, čiže priamo pri hádzaní. V minulom roku sme preto obmedzili hádzanie ťažším náčiním a aj moja osobná hmotnosť bola nižšia. Keďže vlaňajšok som zvládla dobre, teraz sme sa rozhodli záťaž zvýšiť. Zimnú prípravu sme preto zamerali najmä na zvýšenie objemov v hádzaní ťažším náčiním, v čom vidíme najväčšie rezervy. Na štart v súťaži so štvorkilovým kladivom ešte nie som v tomto období pripravená, preto sme Leiriu vynechali z plánov.“
Ako sa vám darilo v príprave v porovnaní s predošlými rokmi? Ako ste na tom?
„Doteraz išlo všetko hladko – na jednotku. Beriem už ako samozrejmosť, že tréningy absolvujem s bolesťami, ale zatiaľ ma to nelimituje tak, že by som pre to musela nejaký vynechať. V niektorých silových a aj technických disciplínach som si utvorila osobné rekordy, v mnohých ďalších som sa k životným maximám priblížila. Z krátkodobého hľadiska je moja forma najlepšia od roku 2015.“
Zdravotne ste v poriadku?
„Ako som už spomenula – v rámci možností… Operované koleno ma nebolí, čo je obrovské plus v porovnaní s minulými rokmi. Dúfam, že to takto vydrží až do OH v Tokiu.”
Myslíte si, že tokijská olympiáda bude napokon v riadnom termíne na prelome júla a augusta?
„Mám obavy, že – nebude! Pre mňa by to asi bolo dosť nepríjemné, lebo náročnosť prípravy, ktorú sme si s koučom nastavili, sa nebude dať vydržať omnoho dlhšie. V situácii, v akej sme sa všetci ocitli, však musia ísť osobné ambície bokom. Momentálne je v hre oveľa viac ako úspech na nejakej súťaži…“
GABRIEL BOGDÁNYI, FOTO PAVOL UHRIN a JÁN LUKY
TOP ÚSPECHY KLADIVÁRKY MARTINY HRAŠNOVEJ
striebro na ME 2012
striebro na ME 2014
striebro na juniorských MS 2002,
striebro vo Svetovom atletickom finále 2008
striebro na juniorských ME 2001
striebro na Svetovej univerziáde 2009
bronz na MS 2009
bronz vo Svetovom atletickom finále 2009
bronz v Kontinentálnom pohári 2014
5. na Svetovej univerziáde 2007
5. na juniorských MS 1999
6. na olympijských hrách 2008
