Olympijský víťaz z Ria 2016 a majster sveta z Pekingu 2015 v chôdzi na 50 km Matej Tóth nemení svoje rozhodnutie a po vyše 26 rokoch definitívne končí svoju úspešnú kariéru. Olympijská päťdesiatka 6. augusta v Sappore, v ktorej skončil v náročných podmienkach štrnásty, bola jeho posledná súťaž v kariére.
„Moje rozhodnutie je nemenné, no pri športe ostanem naďalej. Zatiaľ ešte nemôžem konkretizovať, na akom poste budem pôsobiť, no v každom prípade som rád, že zostávam v banskobystrickej Dukle a v Ozbrojených silách Slovenskej republiky ako profesionálny vojak. Dostal som veľmi konkrétnu ponuku a verím, že na budúci týždeň už bude všetko jasné,“ vravel Matej Tóth tajnostkársky na utorkovom bratislavskom stretnutí s médiami.
Slovenský športovec roka 2016 úprimne priznáva, že necíti nijakú nostalgiu a prevláda v ňom pocit úľavy. Z toho, že je všetko už za ním. „Dvadsaťšesť rokov bolo náročných, krásnych – prinieslo mi veľa radosti a úspechov. Dal som do toho všetko a končím s vedomím, že som využil maximum svojho fyzického i mentálneho potenciálu,“ zdôraznil Matej Tóth. „Nastal čas posunúť sa ďalej. Samozrejme, nevylučujem, že sa nostalgické spomienky ešte objavia. Najmä, keď už ako fanúšik budem sledovať olympiádu či majstrovstvá sveta. Momentálne však vo mne prevláda radosť a pocit spokojnosti z dobre odvedenej roboty.“
Od chvíle, keď sa 12-ročný Maťko Tóth dostal do nitrianskej chodeckej tréningovej skupiny Petra Mečiara, sa v jeho živote udialo mnoho. Zažil obrovskú slávu, ale musel sa popasovať aj s náročnými životnými situáciami. Azda najťažšiu prežíval v roku 2017, keď ho krivo obvinili, že si pomáha dopingom. Trpezlivo, podobne ako v každých pretekoch na 50 km, bojoval o svoju športovú i ľudskú česť. Aj tento súboj, podobne ako mnohé chodecké, napokon vyhral.
„Dvadsaťšesť rokov to neboli len športové udalosti a množstvo ľudí, ktorých som stretol, ale aj rôzne situácie, ktoré mi jasne ukázali, aký je šport komplexný, a ako formuje človeka. Mňa vyformoval do súčasnej podoby. Bez podpory a pomoci desiatok ľudí by to však nebolo možné. Veľké ďakujem si zaslúžia moji rodičia, ktorí ma podporovala od úplných začiatkov, brat Michal, neskôr manželka Lenka, ktorá mi spolu s deťmi vytvorila doma také zázemie, aby som mohol využiť svoj športový potenciál. Poďakovanie patrí všetkým trom trénerom, ktorí ma viedli – Petrovi Mečiarovi, Jurajovi Benčíkovi a Matejovi Spišiakovi. Tiež obetovali kus svojho života pre môj športový rast. Veľká vďaka takisto patrí všetkým z môjho realizačného tímu, Slovenskému atletickému zväzu, Dukle, Slovenskému olympijskému a športovému výboru, všetkým kolegom z reprezentácie, ktorí sa pri mne vystriedali. Boli to až tri generácie: zažil som tréningy s Igorom Kollárom či Paľkom Blažekom, neskôr s Peťom Korčokom, Milošom Bátovským, Tónom Kučmínom, Dušanom Majdánom a v súčasnosti s Mirom Úradníkom a Mišom Morvayom. Prežil som toho naozaj dosť a aj to je dôkaz, že nastal čas skončiť.“
Matej má vo vitríne zlato z OH, MS i Svetového pohára, dve strieborné medaily z ME, kompletnú zbierku cenných kovov z Európskeho pohára, je slovenský rekordér i rekordér Dudinskej päťdesiatky, ktorú vyhral štyrikrát, čo nik iný nedokázal, sedemkrát ho zvolili za slovenského Atléta roka, v roku 2016 dokonca za Športovca roka. Existuje nejaký nesplnený športový sen Mateja Tótha?
„Mnoho ľudí si želalo, aby som na ME 2018 v Berlíne zavŕšil zlatý hetrik a pridal k olympijskému a svetovému zlatu aj kontnnetálne. Napokon z toho bolo len striebro, ale vzhľadom na okolnosti, ktoré mu predchádzali, malo pre mňa cenu zlata,“ prízvukoval 38-ročný chodec banskobystrickej Dukly. „Nemyslím si, že mám voči sebe dlh v podobe nejakého nedosiahnutého výsledku. S tým, čo som v kariére dosiahol, som absolútne spokojný. Keby mi niekto na jej začiatku povedal, že budem po 26 rokoch sedieť pred novinármi a s takými úspechmi na konte, neveril by som mu.“
Už päť rokov je súčasťou Matejovho života i športová akadémia, ktorá nesie jeho meno. V nej sa v spolupráci s osvedčeným tímom ľudí na čele s manažérom Danielom Pastorekom mieni angažovať aj po skončení kariéry.
„On mi pomohol využiť moje najväčšie úspechy – nie však na nejaký osobný prospech, ale na niečo, čo po mne môže zostať ešte niekoľko rokov. Radosť z medailí a vlastnej prezentácie je síce pekná vec, ale to, že sme založili výborne fungujúcu športovú akadémiu pre deti, je môj vklad do športu, ktorý si najviac cením. Nezostane tu len moja športová minulosť, ale úspechy využijeme aj na niečo pozitívne. Chcem priložiť ruku k dielu, aby sa deti tešili na pohyb a športovali.“
Už neraz sa stalo, že špičkový športovec, ktorý ukončil kariéru, sa po istom čase opäť vrátil do diania na najvyššej úrovni. Nehrozí podobný scenár v Matejovom prípade?
„Momentálne si to absolútne neviem predstaviť,“ odvetil rezolútne. „Chôdza je ešte aj v tomto náročná, že návrat nebýva ľahký a zrejme by trval veľmi dlho. Navyše, nekončím ako 30-ročný, ale o osem rokov starší, čo je tiež neprehliadnuteľný faktor. Som presvedčený, že som využil na maximum svoj potenciál a už nemám v sebe už dostatok fyzických ani mentálnych síl, aby som pokračoval. Nik ma neprehováral, aby som pokračoval. Všetci z toho, čo videli na tokijskej olympiáde pochopili, že moje telo je naozaj vyžmýkané na maximum, a preto chápali moje rozhodnutie skončiť.“
VIZITKA MATEJA TÓTHA
DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 10. 2. 1983 v Nitre
KLUB: ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica
TRÉNER: Matej Spišiak (od jesene 2013)
PREDOŠLÍ TRÉNERI: Peter Mečiar, Juraj Benčík
OSOBNÉ REKORDY: 50 km 3:34:38 (21. 3. 2015 Dudince), 3000 m v hale: 10:57,32, 5000 m v hale: 18:34,56, 10 km (cesta): 39:07, 20 km (cesta): 1:19:48
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 1. na OH 2016/50 km, 1. na MS 2015/50 km, 1. na SP 2010/50 km, 1. na EP 2011/20 km, 2. na ME 2014/50 km, 2. na ME 2018/50 km, 2. na EP 2015/20 km, 3. na EP 2013/20 km, 4. na MS 2013/50 km, 5. na OH 2012/50 km, 6. na ME 2006/20 km, 6. na ME 2010/20 km, 6. na MEJ 2001/10 000 m, 6. na ME 2003 do 23 rokov/20 km, 8. na MS 2009/20 km, 8. na MS 1999 do 18 rokov/10 000 m
INÉ OCENENIA: Športovec roka 2016 na Slovensku (2015 – 2.), 7-násobný Atlét roka na Slovensku (2006, 2013, 2014, 2015, 2016, 2018, 2020), celkový víťaz chodeckého seriálu IAAF 2015, historické svetové tabuľky: 3. na 50 km (3:34:38), 9. v historickom rebríčku najlepších päťdesiatkarov sveta podľa prestížneho amerického atletického magazínu Track & Field News, 3. najlepší chodec na svete na 50 km v období rokov 1980 – 2020 podľa špecializovaného chodeckého portálu MarciaDalMondo.com, je jediný štvornásobný víťaz v histórii Dudinskej päťdesiatky (2011, 2015, 2018, 2020), s 5 štartmi na OH (2004 – 2020) je rekordér v počte účastí spomedzi slovenských atlétov
ŠPORTOVÉ MÍĽNIKY MATEJA TÓTHA
■ 29. APRÍL 1995 TRNAVA: V oblastnom kole súťaže družstiev mladších žiakov skončil vo svojich prvých chodeckých pretekoch v živote vo veku 12 rokov na 2000 m siedmy (12:48,5).
■ 13. JÚN 1996 NITRA: Stal sa majstrom nitrianskeho okresu v atletike žiakov základných škôl v chôdzi na 2 km časom 11:36,2 min, čo bolo jeho prvé chodecké víťazstvo v kariére.
■ 14. JÚN 1997 DUBNICA: Na slovenskom šampionáte staršieho žiactva v Dubnici si v pretekoch na 3000 m vybojoval premiérový titul časom 14:22,0 min s náskokom 14 sekúnd pred Jozefom Hudecom z Borského Mikuláša.
■ 18. JÚL 1999 BYDGOSZCZ: Na MS do 18 rokov v poľskom meste Bydgoszcz, ktoré boli jeho prvý veľký šampionát, obsadil na 10 000 m 8. miesto. Mal ešte len 16 rokov.
■ 20. AUGUST 2004 ATÉNY: Matejova premiéra na seniorskom vrcholnom podujatí bola hneď olympijská – skončil 32. Na MS štartoval prvý raz o rok neskôr (Helsinki) a na ME dokonca až o dva roky (Göteborg).
■ 8. AUGUST 2006 GÖTEBORG: Na 20 km skončil senzačne šiesty (1:21:39), čo bolo v tom čase najlepšie slovenské chodecké umiestenie na ME v ére samostatnosti. Druhých 10 km zvládol za 40:29 min a z 9. miesta sa v záverečných 5 km posunul na šieste.
■ 28. MAREC 2009 DUDINCE: V prvej päťdesiatke v kariére v Dudinciach, kde sa 17. 3. 2007 zosobášil s Lenkou Korčokovou, zlepšil časom 3:41:24 h Szikorov výborný slovenský rekord 3:42:20 h z roku 1987.
■ 15. MÁJ 2010 CHIHUAHUA: V Mexiku v 1500-metrovej nadmorskej výške a v 30-stupňovej horúčave dosiahol úspech, ktorý ostal tak trochu nedocenený. Na Svetovom pohári sa totiž schádzala zväčša konkurencia kvalitnejšia ako na OH či MS. Matej predviedol zdrvujúci finiš: na 40. km zaostával za domácim lídrom Navom o viac ako 3 minúty, na 45. km o 2:06 min, napokon triumfoval s náskokom 46 sekúnd!
■ 15. AUGUST 2014 ZÜRICH: Vo vtedy životnom výkone a slovenskom rekorde 3:36:21 h si vybojoval prvú „veľkú“ šampionátovú medailu – európske striebro. Nad jeho sily bol len Francúz Diniz, avšak na zlato musel zašliapať svetový rekord 3:32:33 h.
■ 21. MAREC 2015 DUDINCE: Triumf na 34. ročníku Dudinskej päťdesiatky, ktorá bola prvý raz v histórii súčasťou prestížneho seriálu IAAF, okorenil rekordom SR, podujatia a dostal sa na tretiu priečku historických svetových tabuliek za Diniza z Francúzska (3:32:33) a Rusa Nižegorodova (3:34:14). Do 20. Km dokonca útočil na Dinizov svetový rekord!
■ 29. AUGUST 2015 PEKING: Bol favoritom na zlato a svoju úlohu zvládol dokonale. Ako prvý slovenský si atlét na majstrovstvách sveta vypočul národnú hymnu.Na 50 km triumfoval po fantastickom výkone a veľkom sóle (aj s odskočením si na toaletu) časom 3:40:32 h, strieborný Austrálčan Jared Tallent zaostal o takmer dve minúty.
■ 19. AUGUST 2016 RIO DE JANEIRO: Presne 2915 dní od chvíle, keď sa po 26. mieste na 20 km na OH 2008 v Pekingu definitívne rozhodol prejsť na chodecký 50-kilometrový maratón, dosiahol v konkurencii 80 chodcov na okruhu pri pláži Pontal svoj životný výsledok. Po Jozefovi Pribilincovi sa stal iba druhým atletickým olympijským víťazom zo Slovenska, ale prvým v ére samostatnosti. Zlato získal v Kristových rokoch symbolicky pod Kristovou sochou vďaka výbornému záveru časom 3:40:58 h.
■ 5. MÁJ 2017 BRATISLAVA: Jednotka atletickej integrity (AIU) Matejovi Tóthovi oznámila, že v jeho biologickom pase sú vo vzorke zo 4. mája 2016 nezrovnalosti (nízka hladina hemoglobínu). Od 13. júna ho dočasne suspendovali. Matej sa pustil do najťažšieho súboja vo svojom živote – musel dokázať svoju nevinu. S pomocou rešpektovaných odborníkov dokazoval, že išlo o prirodzený fyziologický stav organizmu a nie použitie zakázanej metódy.
■ 21. DECEMBER 2017 BRATISLAVA: AIU sa neodvolala proti verdiktu DK SAZ, ktorá 4. októbra rozhodla, že Matej neporušil antidopingové pravidlá. O 18.30 h právnik AIU telefonicky informoval SAZ a Tóthovho právnika Martina Maisnera, že IAAF sa proti rozhodnutiu DK SAZ o nevine Mateja Tótha nedovolá na Športový arbitrážny súd (CAS).
■ 24. MAREC 2018 DUDINCE: Presne 582 dní od triumfu pod piatimi kruhmi v Riu de Janeiro a 92 dní od očistenia z dopingových obvinení Matej vo svojej dvanástej päťdesiatke v kariére vyhral tretí raz (2011, 2015, 2018) v kariére Dudinskú päťdesiatku (vo svetovom výkone roka 3:42:46) a splnil limit na ME v Berlíne.
■ 7. AUGUST 2018 BERLÍN: V extrémne náročných pretekoch na 50 km získal svoje druhé európske striebro (3:47:27 h), predstihol ho len Ukrajinec Zakaľnickyj (3:46:32). Štyri kilometre pred cieľom šliapal až štvrtý so stratou 17 sekúnd na bronzovú pozíciu „Toto striebro má pre mňa cenu zlata. Prežíval som porovnateľné emócie s olympijskými hrami v Riu,“ nadchýnal sa v cieli.
■ 24. OKTÓBER 2020 DUDINCE: Pre koronavírusovú pandémiu OH v Tokiu odložili na rok 2021 a Matej si musel predĺžiť kariéru o ďalší rok. Limit na svoje piate hry splnil na netradičnej jesennej Dudinskej päťdesiatke, opäť ju ozdobil svetovým výkonom roka (3:41:15). Do histórie pretekov sa zapísal ako ich prvý štvornásobný víťaz (2011, 2015, 2018, 2020).
■ 6. AUGUST 2021 SAPPORO: Koniec. Bodka. Matej necelé štyri minúty pred pol desiatou predpoludním japonského času prešiel cieľom olympijskej päťdesiatky v Sappore na 14. mieste. Hoci nie na medailovej pozícii, ale rozlúčkovú 16. päťdesiatku v kariére zvládol v ťažkých podmienkach so cťou. V tej chvíli sa uzavrela 26 rokov, 3 mesiace a 8 dní trvajúca kariéra chodca, ktorý priniesol slovenskej atletike mnoho úspechov a krásnych chvíľ.
FOTO JÁN LUKY
