Deväť rokov pripravoval Femke Bolovú. Najskôr bol jednotkou v jej realizačnom tíme, potom pracoval pod vedením Laurenta Meuwlyho. Nikdy sa mu však vo vlasti neušlo trénerské ocenenie. Až teraz na Slovensku – s Emmou Zapletalovou. „Nerobím túto prácu pre ocenenia, neprikladám im špeciálny význam, ale netajím, že je to príjemný pocit. A rád prídem aj o rok,“ povedal Tréner roka 2025 BRAM PETERS.

Na Slovensko pricestoval druhý raz, premiéru mal v auguste na TIPOS P-T-S v Banskej Bystrici. V Bratislave nestrácal čas – dopoludnia pred sobotňajším galavečerom viedol tréning v Horskom parku, na ktorom sa k Emme pridali aj Daniela Ledecká či Šimon Bujna.

• Spomínate si ešte, aká bola vaša prvá reakcia, keď vás oslovila Emma Zapletalová s ponukou na spoluprácu?

„Samozrejme. Zhodou okolností ma kontaktoval predchádzajúci tréner roka na Slovensku Louis Heyer, kouč Gabriely Gajanovej. Emma najskôr zavolala jemu. Louis sa potom ozval mne a spýtal sa, či by som mal záujem jej pomôcť. Zaujalo ma to, ale bolo to v čase, keď som po deviatich rokoch menil prácu a bol predo mnou nový začiatok v belgickej reprezentácii. Nebol som si istý, či budem môcť prijať Emminu ponuku, našťastie vedenie belgickej federácie s tým nemalo problém.“

• Čo všetko ste zvažovali, keď ste sa rozhodovali, či túto výzvu prijmete?

„Najskôr som si vypočul od Emmy o jej problémoch. Za tri roky prekonala štyri únavové zlomeniny, ktoré jej prakticky nedovolili plnohodnotne súťažiť. Takže prvý krok bol dostať ju do stavu, aby bola zdravá. Povedali sme si, že vyskúšame náš tréningový program a uvidíme, či sa budú tieto komplikácie opakovať. Začali sme pred rokom v októbri, veľa sme sa venovali silovému tréningu a nastoleniu istej telesnej rovnováhy a našťastie sa problémy nevrátili, čo bol základ pre prácu v celej sezóne.“

• Aký bol postoj belgickej federácie? Nemali výhrady k tomu, aby do vašej skupiny pribudla slovenská atlétka?

„Myslím si, že pochopili, že mať Emmu v skupine môže pomôcť aj belgickým pretekárom. Emma viackrát prišla do Gentu, kde máme naše tréningové centrum, a bolo vidieť, že jej prítomnosť pomáha aj mladým belgickým športovcom. Inšpiruje ich trénovať s niekým, kto je na vyššej úrovni ako oni, uvedomili si, že sa od nej môžu veľa naučiť. Funguje vzťah vzájomnej pomoci. Emma pomáha nám a my pomáhame Emme. Je to teda výhodné pre obe strany a presne tak si to belgická federácia predstavovala.“

• Bude vaša spolupráca v nadchádzajúcom období intenzívnejšia ako doteraz alebo zoastávate pri doterajšom modeli?

„Uplynulý rok bol iba začiatkom našej spolupráce. Veľa vecí sme riešili na diaľku a napriek tomu sme sa dokázali dostal na úroveň 53,00. Teraz nastane ďalšia fáza. V nej bude dôležité trénovať spolu častejšie, aby sme podchytili všetky detaily. Moja predstava je teda dva týždne v Belgicku alebo na tréningovom kempe, dva týždne doma, teda presne na polovicu. Začneme s tým už v príprave na budúcu sezónu.“

• Emma mala za sebou nešťastnú históriu štyroch únavových zlomenín v priebehu štyroch rokov. Neobávali ste sa recidívy?

„Nešlo ani tak o obavy. Bola tu otázka, či je Emmino telo vôbec schopné zvládať záťaž vrcholového športu. Je síce pekné, keď niekto v mladosti dosiahne veľké úspechy, ale dôležité je, aby to dokázal potvrdiť aj po prechode medzi dospelých. A na to potrebuje byť v prvom rade zdravý. Niekde v podvedomí teda táto myšlienka strašila, ale veril som, že nový tréningový plán pomôže Emme zosilnieť a vyhnúť sa zraneniam. Prešiel rok a ona to všetko zvládla bez zdravotných problémov, takže náš pán vyšiel. Mali sme možno aj šťastie, nikto nám nezaručí, že celú budúcu sezónu bude Emma zdravá, ale my spravíme všetko pre to, aby sme sa vyhli zraneniam. Aj v tomto smere sa budeme snažiť napredovať a prihliadať na to, akú minulosť má Emmu za sebou.“

• Spomínate si ešte na prvé osobné stretnutie? Ako na vás Emma zapôsobila?

„Prvý raz som sa s Emmu osobne stretol v januári na tréningovom kempe v Juhoafrickej republike. To sme už na diaľku spolupracovali dva a pol mesiaca. Prvý dojem z nej bol, že je to veľmi milé a pozitívne mysliace dievča, ktoré sa vo všetkom snaží hľadať svetlé stránky. Už to je niečo mimoriadne, vzhľadom na to, čím všetkým si prešla. Potom prišiel prvý tréning na prekážkach a… No, poviem to tak, že vtedy by som rozhodne neočakával, že o deväť mesiacov neskôr bude mať bronzovú medailu z majstrovstiev sveta. (Smiech.) Vravel som si: Naozaj je toto dievča prekážkarka? Ale áno, Emma je prekážkarka, niektoré nové cviky na prekážkach jej síce stále robia problémy a ona sama si to uvedomuje, nie je to žiadne tajomstvo, ale zlepšila sa.“

• Ako ste vyhodnotili, čo všetko Emma potrebuje, aby sa dokázala dostať späť do veľkej atletiky? Čo bolo z vášho pohľadu kľúčové na začiatku tejto cesty?

„Zo všetkého najdôležitejšie bolo, aby zosilnela, na to sme sa sústredili. Museli sme úplne zmeniť silový tréning. Viac času trávi v posilňovni. Môj mentor mi vždy vravel, že keď chcem strieľať, najskôr si musím vyrobiť zbraň, kým do nej vložím náboje. Emma nebola dosť silná ma to, aby bola schopná súperiť s najlepšími. Preto prišli zranenia. Museli sme dosiahnuť, aby jej telo zosilnelo a zvládlo deväť tréningových jednotiek týždenne a šprintovať rýchlejšie ako pred tým. V tom všetkom hral silový tréning kľúčovú úlohu.“

• Aký bol váš základný cieľ s Emmou v tejto sezóne? Kládli ste si aj nejaké konkrétne výsledkové méty?

„Keď sme spolu prvý raz hovorili, zhodli sme sa na jedinom hlavnom cieli – aby zostala celý rok zdravá. Nekládli sme si žiadne výkonnostné ciele. Po toľkých zraneniach v rade nemôžete hneď čakať veľké výsledky a výkony. Prešiel rok a Emma ho zvládla bez vážnejšieho zranenia. Takže nám to vyšlo.“

• Kedy ste začali veriť, že sa vaša práca s Emmou uberá správnym smerom?

„Úprimne, počas januárového kempu som si povedal, že to bude chcieť veľa roboty. Ale keď som videl dve-tri Emmine halové štvorstovky, bola už oveľa rýchlejšia, ako som očakával. Uvedomil som si: Toto dievča na pretekoch zapína iný motor, hlavu má nastavenú úplne inak. A keď v prvom štarte prekonala slovenský halový rekord na 400 m (52,61), povedal som si, že to začína byť zaujímavé a že toto smerovanie je správne.“

• Na Slovensku Emmin návrat na scénu prekvapil natoľko, že vyhrala v ankete kategóriu prekvapenie roka. Ako ste to vnímali vy? Prekvapila aj vás tým, čo za rok vašej spolupráce dokázala?

„Absolútne. Ako som povedal, po prvom tréningu som ani len nedúfal, že by mohla Emma na majstrovstvách sveta útočiť na medailu. Počas sezóny sa však neustále zlepšovala a ja som začal veriť, že je to možné. Vo finále v Tokiu jej vyžrebovali druhú dráhu, pritom bola jedna z najsilnejších a bol som presvedčený, že si zaslúži štvorku alebo päťku – v takom prípade by bola medaila reálna. Z dvojky to bolo veľmi náročné. Ale ona ma opäť prekvapila. To, čo dokázala v Tokiu na dráhe, bolo magické. Klamal by som, ak by som povedal, že som v januári veril v medailu a čas 53,00. Také niečo som vtedy naozaj nečakal. Takže áno, Emma ma prekvapila.“

• Na finálový beh na MS v Tokiu ste vraj Emmu odprevadili s tým, aby urobila nejaký zázrak. Veríte teraz na športové zázraky?

„Kdeže! (Smiech.) Verím, že sa dá predviesť skvelý výkon vo chvíli, keď je to najdôležitejšie. Verím v mentálnu prípravu a silu pretekára. To je niečo, čo sa niekomu môže zdať ako niečo nadprirodzené. Ale zázrak to nie je.“

• Vo finále bežala aj Belgičanka Naomi van der Broecková, ktorá finišovala šiesta. Stíhali ste ju sledovať spolu s Emmou? Ako ste to prežívali?

„Naomi je síce belgická reprezentantka, ale v skutočnosti trénuje v Nórsku pod vedením Oddgeira Larsena. Sedel som počas finále na tribúne vedľa neho. Sústredil som sa na Emmu, ale aj Naomi si v tretej dráhe počínala výborne. Zábavné na tom je, že Naomi a Emma sú veľmi dobré kamarátky. Počas kempu pred šampionátom bývali spolu na izbe, absolvovali spolu všetky tréningy. Trúfam si povedať, že Naomi by bez Emmy neskončila šiesta a naopak Emma by bez Naomi nebola tretia. Obe sa navzájom vytiahli na tú najvyššiu úroveň. V tom pre mňa spočíva sila tímovej práce. Naomi a Emma si veľmi želali bežať spolu vo finále majstrovstiev sveta a to sa im aj podarilo.“

• V ktorom momente ste začali veriť, že Emma bude mať medailu?

„Až vtedy, keď som videl jej umiestnenie na svetelnej tabuli. (Smiech.) Ešte po poslednej prekážke bola štvrtá. Vedel som, že bola blízko, ale netušil som, aké to bolo tesné. Sedeli sme totiž na mieste za štartom rovinky, takže sme videli finiš zozadu. Chvíľu trvalo, kým ukázali Emmu na tretej priečke.“

• Aké miesto má Emmin bronz vo vašej hierarchii trénerských úspechov?

„Veľmi výnimočné. Najmä vďaka príbehu, ktorý sa za medailou skrýval, a tým, že som to od Emmy naozaj nečakal. Rozhodne je to jeden z mojich najväčších trénerských úspechov – a tiež najkrajších. Na prvom mieste však zostáva prvá veľká medaila – striebro s holandskou štafetou mužov na 4×400 m na olympijských hrách v Tokiu, kde to takisto bolo veľké prekvapenie.“

• Do roku 2019 ste viedli krajanku Femke Bolovú, ďalších päť rokov ste pri jej príprave asistovali Laurentovi Meuwlymu. Ako by ste porovnali Emmu s Femke po športovej aj osobnostnej stránke?

„Myslím si, že majú veľa spoločného. Emma je rovnako ako Femke vždy pozitívne naladená, priateľská a každému sa snaží pomôcť. Oba spája tiež to, že keď sa raz pre niečo rozhodnú, idú do toho naplno. Neprešľapujú na jednej nohe. To je pre trénera veľmi dôležité, že nepochybujú o tom, čo majú robiť. Emma úplne zmenila prostredie a rozhodla sa, že bude dôverovať mne a môjmu tréningovému plánu. Nikdy o ničom so mnou nediskutovala. Taká istá je Femke – stačí sa pozrieť na to, ako zmenila disciplínu na osemstovku. Ani raz nepovedala, že sa možno raz vráti k prekážkam. Vo svojich rozhodnutiach sú obe neochvejné a odvážne. Líšia sa možno tým, že Femke má lepšie skokové parametre, ale to vyplýva aj z toho, že je trochu vyššia. A pokiaľ ide o charakterové vlastnosti, mám pocit, že Emma lepšie reaguje na neočakávané situácie. Femke potrebuje mať veci vopred dané a je v prístupe k svojim povinnostiam veľmi precízna, či je jej plus. Emma sa dokáže lepšie prispôsobiť, napríklad keď bola v Tokiu zlá strava, jej reakcia bola: Mohlo by to byť aj horšie.“

• Ako ste prijali správu o prechode Femke na 800 m? Mali ste o tomto jej kroku zákulisné informácie?

„Ešte pred oficiálnym oznámením mi napísala správu, čo sa chystá urobiť. Dávnejšie sme spolu hovorili o tom, že by to mohla byť správna cesta. Ako som spomenul, spôsob, akým to oznámila, je pre ňu typický – žiadne váhanie, stávka na všetko. Taká je Femke, toto na nej obdivujem.“

• Podarí sa jej podľa vás dostať sa na absolútny vrchol aj v tejto disciplíne?

„O tom vôbec nepochybujem.“

• Ženská prekážková štvorstovka prišla za dva roky o dve svoje veľké postavy – Sydney McLaughlinová-Levroneová sa tento rok sústredila na hladkých 400 m, Femke prešla na osemstovku. Čo teraz čaká túto disciplínu a akú roku v nej bude hrať Emma?

„Myslím si, že Sydney sa ešte k prekážkam vráti a vôbec nie je vylúčené, že bude obhajovať zlato na olympiáde v Los Angeles. Jej tím sa v tomto správa trochu záhadne a často necháva rozhodnutia na poslednú chvíľu, takže by som túto možnosť nezatracoval. Emma teraz patrí medzi najlepšie Európanky, ale nesmieme to s očakávaniami preháňať. Má za sebou jeden rok, keď bola úplne zdravá, a naším cieľom je, aby sa to podarilo aj v ďalších sezónach. Chceme, aby sa každým dňom zlepšovala a na to sa sústredíme. Sú však veci, ktoré nemôžeme ovplyvniť – na svoju šancu čaká veľa kvalitných prekážkarok, napríklad aj v Belgicku, a do hry môžu vstúpiť ďalšie dievčatá z Európy. My môžeme mať pod kontrolou iba to, aby bola zdravá a aby výkonnostne napredovala.“

• Bude prechod na 14-krokový rytmus kľúčom k ďalším Emminým úspechom?

„Skúsenosti hovoria, že prechod na 14 krokov nezaručuje automaticky, že pretekárka bude rýchlejšia už v prvom roku. Pätnásťkrokovým rytmom sa však teraz Emma dostáva príliš blízko k prekážkam. Zmena si bude vyžadovať ešte viac sily, veľa tréningu a samozrejme aj času. Ak však hovoríme o časoch pod 53 sekúnd, tak toto je rozhodne cesta k nim.“

• Koľko stotín či desatín by mohla jeho zvládnutím stiahnuť z 53 sekúnd?

„Na to sa nedá jednoznačne odpovedať. Ešte sme to neskúšali a možno sa ukáže, že je to pre Emmu príliš náročné. Je v tom stále veľa neznámych. Myslím si však, že štrnásť krokov môže Emme pomôcť, aby bola efektívnejšia a v závere ešte silnejšia ako doteraz. Verím teda tomu, že ju to spraví rýchlejšou.“

• Halové MS v Poľsku, v lete ME v Birminghame a Ultimate Championship v Budapešti, popritom Diamantová liga. Aké sú vaše očakávania od nasledujúcej sezóny?

„Sústredíme sa na najbližšie podujatie a to je halový šampionát v Toruni. Na to, aby bola Emma v lete úspešná v medzinárodnej konkurencii, potrebuje nie len zvládnuť 14 krokov, ale aj zvýšiť svoju maximálnu rýchlosť, akceleráciu na úvodných 200 metrov. K tomu jej môže pomôcť práve halová štvorstovka. V nej je dôležitý štart a rýchle prvé kolo, inak prakticky nemáte šancu zvíťaziť. Na tom budeme pracovať najbližšie týždne a mesiace. Ak to Emma zvládne, v ideálnych pretekoch sa môže dostať na úroveň 51 sekúnd, čo je už čas oprávňujúci myslieť na semifinále či dokonca finále na halových MS. Bolo by to pekné vykročenie do sezóny, v ktorej sa zameriame na európsky šampionát v Birminghame. Tam smeruje naše úsilie. Budapešť bude potom niečo extra. Počtom účastníkov a programom menšie, ale určite zaujímavé podujatie.“

• Emmu pripravujete iba rok – a dokázali ste spolu fantastické veci. Viete si vôbec predstaviť potenciál ďalšej spolupráce?

„Nie, nedokážem, ale nelietam v oblakoch. Viem, čo všeličo sa môže v živote športovca prihodiť. Nezostáva nám nič iné, iba sa sústrediť na prácu a to, čo môžeme ovplyvniť, a posúvať sa neustále dopredu. Kto vie, kam nás to privedie? Možno k 51 sekundám, ale to sa najskôr musíme dostať na 52. Ak v budúcej sezóne zabehne tri-štyrikrát pod 53 sekúnd, bude to úspešný rok. V prvom kroku však bude našou ďalšou úlohu nadviazať na dosiahnutú úroveň a potom môžeme myslieť na ďalšie zlepšenie. Do Emminho života totiž zasiahol aj jej úspech, ocitla sa v pozornosti médií, všetci od nej čakajú útok na 52 sekúnd, a ona sa s tým musí vyrovnať. Našťastie stojí nohami na zemi a zatiaľ to zvláda.“

VIZITKA BRAMA PETERSA

– narodil sa 6. februára 1992, pochádza zo severobrabantskej obce Heesch,

– počas svojej aktívnej atletickej kariéry sa špecializoval na 400 m (osobný rekord 45,94, v hale 46,71),

– na ME 2013 do 23 rokov v Tampere bol vo finále 400 m štvrtý, s holandskou štafetou na 4×400 m obsadil 6. miesto,

– vo Fínsku dosiahol aj svoj najväčší seniorský úspech – 8. miesto na ME 2012 v Helsinkách so štafetou na 4×400 m,

– v roku 2014 získal titul halového majstra Holandska na 400 m,

– kariéru ukončil ako 24-ročný, v tom čase už 6 rokov trénoval,

– od roku 2017 pracoval v holandskom Olympijskom tréningovom centre v Papendale,

– do roku 2019 pripravoval z pozície hlavného kouča európsku rekordérku na 400 m prek. Femke Bolovú, potom ju prevzal Laurent Meuwly, Peters sa stal asistentom v jeho šprintérsko-prekážkarskej skupine

– v roku 2024 ho angažovala belgická federácia (Belgian Athletics) za šéftrénera reprezentácie pre šprinty a štafety.

– na jeseň 2024 do jeho tréningovej skupiny pribudla Emma Zapletalová, ktorú už po roku spolupráce priviedol k zisku bronzu na MS v Tokiu na 400 m prek.

Pripravili JURAJ MARCINÁT a MIKULÁŠ KOČAN

FOTO JÁN SÚKUP, SAZ, SOŇA MALÉTEROVÁ