Katarína Pejpková (za slobodna Berešová) bola do roku 2016 dlhé roky najlepšia slovenská vytrvalkyňa. Potom trebišovskú rodáčku pribrzdili i limitovali zranenia, následne prišlo tehotenstvo. Po narodení synčeka Jana v apríli 2018 sa 22. najlepšia maratónkyňa z majstrovstiev sveta 2015 v Pekingu vrátila na bežeckú scénu. V uplynulých dvoch sezónach sa postupne snažila znova vkliniť do domácej špičky. Na ceste za niekdajšou výkonnostnou úrovňou však čaká účastníčku olympijských hier v Londýne 2012 a Riu de Janeiro 2016 ďalšia prestávka.
Atléti v tomto období naplno zaberajú v zimnej príprave. Ako sa vy pripravujete na nasledujúcu sezónu?
„Nuž ďalší rok bude pre mňa veľká neznáma. Pripravujem sa, ako najlepšie môžem, a ako mi to aktuálny stav dovoľuje. Mám totiž jednu novinku – v polovici júna čakáme ďalší prírastok do rodiny. Tréner Valiska to už vie, dozvedel sa o tom medzi prvými spolu s našimi najbližšími. Zatiaľ behám aj naďalej, ale iba v obmedzenom, voľnejšom a pokojnejšom režime.“
Plánovali ste takúto pauzu, alebo to všetko prišlo neplánovane?
„Prestávku sme plánovali a som veľmi rada, že je to tak, ako to je.“
Mali ste pred sebou méty, ktoré ste chceli ešte v bežeckej kariére dosiahnuť, keby ste neotehotneli?
„Nie, nemala, keďže vzhľadom na toto koronavírusové obdobie je náročné čokoľvek si plánovať. Každý dobre vie, ako vyzerala uplynulá atletická a bežecká sezóna a tohtoročná bude podľa môjho názoru taktiež dosť poznamenaná pandémiou.“
Už ste sa na bežeckú scénu po tehotenstve raz vrátili. Plánujete tak spraviť aj po narodení druhého potomka?
„Ak bude všetko v poriadku, určite áno.“
Máte ešte ambície vo vrcholovom športe? Vlani ste oslávili 33. narodeniny, trúfli by ste si prípadne ešte pridať ešte aj tretí olympijský štart?
„To by bolo príliš odvážne, keďže kvalifikačné a nominačné kritériá sa výrazne zmenili. Myšlienka je to pekná, iba čas a moja výkonnosť ukážu, či by bude v nasledujúcich rokoch ešte reálne pomýšľať na také niečo.“
Pred necelými troma rokmi ste sa stali mamičkou synčeka Jana. Postupne ste sa však vrátili k behaniu, získali ste aj medaily na rôznych domácich šampionátoch. Bolo to pre vás náročné? V čom boli najväčšie úskalia návratu?
„Môj návrat k behaniu bol veľmi náročný a výrazne ho poznamenala pauza po operáciách achilovky, ktorá bolela ešte aj dva roky po zákroku. Prestávka trvala dokopy takmer tri roky. V tom období som v podstate nemohla behať a pripravovať sa formou klasických tréningov. Technika behu sa úplne stratila a začínala som viac-menej takmer od nuly. Mám veľké šťastie na trénera, prístup Gabriela Valisku si veľmi cením. V každej situácii ma podporoval a povzbudzoval.“
Ako sa vám darilo skĺbiť materské povinnosti so športovou kariérou?
„V rámci možností… Každá mamička-športovkyňa je závislá od pomoci rodiny a najbližších.“
Spestrovali ste si niekedy tréningy napríklad behom so synom v kočíku?
„Nie, lebo v mestečku Náměšť nad Oslavou, kde bývame, na to nie sú vhodné podmienky – cyklochodníky. Najdlhší mal približne 500 metrov, aktuálne ho už predĺžili na 1,5 km… A myslím si, že technike behu by tréningy s kočíkom veľmi nepridali. Navyše synček v kočíku málokedy spal tak tuho, aby som s ním mohla zároveň aj behať.“
Keby ste sa mohli podeliť o svoje skúsenosti: je podľa vás možné behať na najvyššej úrovni aj popri úlohe matky?
„Je to podľa mňa individuálne. Každá športovkyňa má iné podmienky, či už pred pôrodom alebo po ňom. A mnohokrát sú neporovnateľné. Teraz viem, že žiadne zimné sústredenia, napríklad v Juhoafrickej republike, čo je bežná súčasť prípravy mnohých bežcov, u mňa už nikdy nebudú reálne. Podmienky sa výrazne menia, musíme ich akceptovať a vyťažiť z minima maximum.“
Boli ste spokojná s výkonnosťou, ktorú sa vám podarilo dosiahnuť v uplynulom období po prvom návrate po materskej pauze?
„Nie vždy. Viem, že sa toho dá ešte veľmi veľa zlepšovať. Keď však vezmem do úvahy, ako sa zmenili moje tréningové podmienky, a fakt, že sa pripravujem 550 km od trénera, s ktorým sa vidíme párkrát do roka, tak možno s niektorými výkonmi som bola aj spokojná.“
Cítili ste, že váš progres by mohol ešte pokračovať?
„Mohol a ja stále verím, že ešte bude.“
Zmenil sa nejako váš prístup a vzťah k behaniu či športu odvtedy, odkedy ste sa stali mamičkou?
„Áno, zmenil. Dieťa toho mnoho zmení. Už sa v mojom svete netočí všetko iba okolo behania, tréningov, pretekov, sústredení, čo bolo pre mňa to najdôležitejšie. Ak niečo z tohto zoznamu nevychádzalo podľa predstáv, bola som nešťastná… Samozrejme, prístup k behaniu mám stále rovnako zodpovedný, ale teraz už viete, že na vás doma stále čaká ten usmiaty malý človiečik, pre ktorého ste najlepšia a najkrajšia maminka bez ohľadu na to, či sa vám tréning podarí alebo nie, či preteky vyhráte alebo sa vo výsledkovej listine prepadnete kdesi hlbšie. A to je na materstve to krásne.“
Boleli vás tréningy viac ako v minulosti?
„Návrat bol náročný, ale každý posun ma tešil. Nevnímala som to tak, či tréningy boleli viac, no podľa mňa nie.“
Ktorý z vašich výkonov v uplynulom období vás najviac potešil?
„Boli to medailové umiestenia na majstrovstvách Slovenska. Radosť som mala z bronzu a výkonu 17:34,21 na 5000 m na domácom šampionáte v Trnave. Štarty na 1500 m v atletickej ligy som vnímala ako spestrenie a testovanie techniky behu. Z majstrovstiev Slovenska 2020 v polmaratóne v Bratislave som si taktiež odniesla medailu, ale nebol to výkon (1:18:31), aký som chcela. Príjemný zážitok bol pre mňa polmaratónsky návrat v roku 2019 v Košiciach, po dlhšej pauze ma potešilo druhé miesto aj čas 1:17:47.“
Boli ste dlhé roky slovenská vytrvalecká jednotka. Ako ste prijali fakt, že po návrate ste sa museli už pozerať aj na chrbát súperiek a naháňať ich?
„Bezprostredne po návrate som to niesla veľmi ťažko, ale už som to prijala a pochopila. V podstate je na mne a trénerovi, aby sme vedeli, akým výkonom sa vieme priblížiť. Ak preteky odrážajú tú aktuálnu výkonnosť, je to v poriadku a ide sa ďalej. Ako som už spomenula, najviac ma potešilo 3. miesto z M-SR na dráhe na 5000 m. Nebolo to síce 1. miesto, ale viem, že som tam bežala technicky v rámci možností správne.“
Máme momentálne na Slovensku bežkyňu, ktorá by mohla ísť vo vašich šľapajach?
„Na to si netrúfam odpovedať. Mladé talenty sa objavujú vždy, no až čas ukáže, ako svoju výkonnosť dokážu postupne zvyšovať. Vytrvalecké disciplíny sú mnohokrát aj o psychike, príprava nie je vôbec jednoduchá.“
Zaujal vás v predošlom roku nejaký výkon vašich potenciálnych nástupkýň?
„Určite nik nemôže prehliadnuť juniorský rekord 16:36,84 na 5000 m na slovenskom šampionáte v podaní mladučkej Lízy Hazuchovej.“
ĽUBOŠ BOGDÁNYI
Text k foto:
Na snímkach postupne Katarína Pejpková na M-SR 2020 v polmaratóne v Bratislave, s manželom Janom a synčekom, v zimnej idylke so synčekom Janom a v cieli maratónu na MS 2015 v Pekingu, kde skončila na výbornom 22. mieste.
FOTO JÁN LUKY, PAVOL UHRIN a ARCHÍV (kp)
KTO JE KATARÍNA PEJPKOVÁ
Tridsaťtriročná rodáčka z Trebišova, ktorú dlhé roky trénuje Gabriel Valiska, je jediná Slovenka v histórii, ktorá bežala maratón na dvoch olympiádach. Na MS 2015 v Pekingu skončila v kráľovskej vytrvaleckej disciplíne v silnej konkurencii Afričaniek 22., ale piata z Európaniek. V roku 2006 v tureckej Burse zlato v súťaži junioriek na MS v behu do vrchu. Zatiaľ posledné vrcholné podujatie absolvovala na olympiáde v Riu de Janeiro v auguste 2016. Maratón vtedy dokončila len so sebazaprením, keďže v príprave ju dlhodobo trápil pravý členok a na tréningoch iba improvizovala – bicyklovala a cvičila na stepperi. Po hrách podstúpila v októbri a decembri 2016 dve operácie.
Od roku 2015 žije v mestečku Náměšť nad Oslavou v Česku.V septembri 2016 sa vydala za Jana Pejpka, 21. apríla 2018 sa im v nemocnici v juhomoravskom mestečku Ivančice narodil synček Jan. Mnohonásobná majsterka SR sa po pôrode znova vrátila k behaniu v roku 2019, na M-SR odvtedy získala dve striebra (10 000 m – 2019, polmaratón – 2020) a jeden bronz (5000 m – 2020).
Katarína Pejpková absolvovala v kariére sedem maratónov: 2. 10. 2011 Košice (MMM) 2:43:42 – 5. miesto, 31. 10. 2011 Frankfurt n/M. 2:39:11 – 23. miesto, 29. 4. 2012 Düsseldorf 2:41:31 – 10. miesto, 5. 8. 2012 Londýn (OH) 2:48:11 – 97. miesto, 12. 4. 2015 Viedeň 2:36:20 – 8. miesto, 30. 8. 2015 Peking (MS) 2:37:24 – 22. miesto, 14. 8. 2016 Rio de Janeiro (OH) 2:50:54 – 107. miesto.
V slovenských historických tabuľkách je na 5000 m štvrtá (16:07,73), druhá na 10 000 m (33:11,66) a v maratóne (2:36:20), tretia v polmaratóne (1:13:26) a je seniorskou rekordérkou v cestných behoch na 15 km (52:38), 20 km (1:09:37) a 30 km (1:49:52).
(GB)
