Od 10. júna je povolené organizovať športové podujatia – ale len do 500 účastníkov. Od 1. júla sa počet zvýši na dvojnásobok. Pre veľkú väčšinu atletických a bežeckých podujatí je tisícka dostatočný počet. Čo však naše najväčšie behy? Im toto obmedzenie výrazne komplikuje situáciu, veď napríklad na MMM v Košiciach a ČSOB Bratislava Marathon štartuje dovedna v rôznych disciplínach bezmála 12-tisíc bežcov.
Šéfovia spomenutých dvoch najväčších slovenských bežeckých podujatí Branislav Koniar a Jozef Pukalovič, ku ktorým sa pridali aj Pavol Uhlárik za Rajecký maratón, Miroslav Štrba a Peter Fabok za Banskobystrický maratón, Radovan Lukáč z Prešovského polmaratónu a Ladislav Križan za Národný beh Devín Bratislava, však nesedia so založenými rukami. Premiérovi Igorovi Matovičovi, hlavnému hygienikovi SR Jánovi Mikasovi, ministrom školstva, vnútra, hospodárstva, štátnemu tajomníkovi pre šport i ďalším adresovali výzvu s názvom „Bežecké hnutie je zomknuté“, v ktorej ponúkajú riešenie, ako eliminovať nepriaznivé dopady koronakrízy na tieto obľúbené bežecké podujatia tak, aby ich mohli zorganizovať v čo najväčšom rozsahu.
„Veríme, že kompetentní si nájdu čas a sadneme si za rokovací stôl. Naše podujatia sa síce uskutočnia v závere leta a na jeseň, ale vzhľadom na rozsah príprav a celej logistiky by sme najneskôr koncom júna potrebovali vedieť, na čom sme,“ pripomína Branislav Koniar, riaditeľ 97. ročníka MMM, ktorý je naplánovaný na 4. október 2020. „Všetky praktické informácie a fakty dokumentujúce pripravenosť organizátorov zvládnuť a pripraviť podujatia v takmer pôvodnej podobe sme zhrnuli do viacerých bodov a poslali sme relevantným osobám a inštitúciám.“
Šéf 15. ročníka ČSOB Bratislava Marathon (5. – 6. 9. 2020) Jozef Pukalovič oceňuje spoločnú iniciatívu najrenomovanejších slovenských bežeckých podujatí, ktoré sa snažia o to, aby sa mohli – niektoré namiesto pôvodného jarného termínu v náhradnom jesennom – uskutočniť v čo najväčšom rozsahu.
„Cieľ je priblížiť plánované jesenné akcie čo najviac k stavu, v akom ich poznáme. Samozrejme, s dodržaním pravidiel a rešpektovaní všetkých zdravotných, epidemiologických a hygienických opatrení,“ zdôrazňuje Pukalovič. „Osobne si veľmi cením, že napriek rozmanitosti našich behov sme bez problémov našli spoločný postoj vo všetkých zásadných otázkach. Pripravili sme návrhy riešení, ktoré reflektujú aktuálny stav, v ktorom sme sa ocitli. Spoločne veríme, že presvedčíme zodpovedné autority o opodstatnenosti a profesionalite našich návrhov. Bežecká sezóna 2020 bude nepochybne iná ako predchádzajúce. To však neznamená, že nemôže byť ešte krajšia, srdečnejšia, emotívnejšia a plná nezabudnuteľných športových zážitkov.“
Iniciatívu najvýznamnejších slovenských bežeckých podujatí podporili nielen primátor Košíc Jaroslav Polaček, záastupca primátora Bratislavy zodpovedný za šport Juraj Káčer či primátor Rajca Milan Lipka, ale aj prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel a taktiež prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok.
„Organizačné tímy našich najvýznamnejších bežeckých podujatí pracujú dlhodobo na vysokej úrovni, využívajú osvedčené manuály, ktoré neustále vylepšujú. Ich profesionalita a výborný kredit vo svete je záruka, že zvládnu organizáciu aj v neštandardných podmienkach. Preto by sme ako ich veľmi blízky partner boli radi, ak by tieto špičkové podujatia s dlhoročnou tradíciou, ktoré majú nesporne výrazný pozitívny vplyv na zdravý životný štýl našej spoločnosti, napísali v tomto roku svoju ďalšiu kapitolu,“ podporil šéf SAZ Peter Korčok iniciatívu organizátorov a poukázal aj na jeden závažný fakt: „Medzinárodný maratón mieru v Košiciach má prívlastok „najstarší v Európe“, ktorý mu závidia mnohé chýrne maratóny v metropolách krajín starého kontinentu – v Londýne, Berlíne, Paríži, Prahe, Viedni či Budapešti. Prvý raz sa uskutočnil 28. októbra 1924 a odvtedy sa bez prerušenia koná rok čo rok. Nestopla ho ani II. svetová vojna. Preto veríme, že MMM nezastaví ani koronakríza. Bolo by skvelé, keby sa vďaka vzájomnej spolupráci podarilo udržať pre MMM úžasný prívlastok „najstarší v Európe“, vďaka ktorému patrí košický maratón medzi klenoty slovenského športu a nepochybne aj do nášho kultúrneho dedičstva.“
Organizátori majú know-how, ako usporiadať tieto masové behy aj v novom formáte. Argumentujú napríklad tým, že beh je vonkajšia a bezkontaktná aktivita, koncentrácia športovcov na obrovských plochách bude výrazne nižšia ako v obchodoch, nákupných centrách alebo koncertoch. Jednotlivé segmenty a disciplíny sa konajú v rôznych časoch, nedochádza k stretu a premiešaniu sa účastníkov. V prípade potreby sú pripravení časy a lokality ďalej upravovať tak, aby sa dané parametre prispôsobili nastaveným a spoločne dohodnutým limitom. Organizátori pripomínajú, že vedia vytvoriť podmienky, aby sa bežci pred štartom nestretli v nadmernej koncentrácii na jednom mieste a na štarte dokážu vytvoriť osobitné zóny tak, aby sa jednotlivé skupiny bežcov nestretli v nadmernej koncentrácii. Organizačné manuály kľúčových slovenských bežeckých podujatí obsahujú už teraz mnoho dôsledných bezpečnostných opatrení, ktoré organizátori vedia na stretnutí a po dohode s príslušnými inštitúciami ďalej precizovať.
„Momentálne sa nachádzame v zložitej situácii. Rýchle, zmysluplné a efektívne uvoľnenie nariadení ohľadom hromadných bežeckých podujatí je pre nás jediná pomoc, ktorá nám umožní túto krízu prekonať. Sme pripravení na spoluprácu s krízovým štábom a príslušnými inštitúciami pri hľadaní funkčných riešení, pretože bez nich bude celé naše odvetvie uvrhnuté do dlhodobej recesie. Konštruktívnym prístupom všetkých strán dokážeme zamedziť ekonomickým stratám, zániku pracovných miest ale i zániku tradičných podujatí nesúcich hlbokú pečať nášho kultúrneho dedičstva. Preto je nevyhnutné stanoviť v krátkej dobe termín spoločného rokovania, ktoré umožní nastaviť podmienky organizovania týchto podujatí v súlade so všeobecnými potrebami,“ pripomína šéf najstaršieho maratónu v Európe Branislav Koniar.
Čas však neúprosne beží….
GABRIEL BOGDÁNYI
ILUSTRAČNÉ FOTO SITA/VIKTOR ZAMBORSKÝ a JÁN LUKY
