„Skvelý diplomatický úspech je darček k jubileu Slovenského atletického zväzu,“ komentoval informáciu o sobotňajšom zvolení medzinárodnej sekretárky Anny Kirnovej do najvyššieho orgánu Európskej atletiky (EA) 78-ročný Kremničan Peter Berčík, jediný Slovák v histórii, ktorý šéfoval československej atletike (1970 – 1973). Slovenskú viedol ako prvý pod jej dnešným názvom: Slovenský atletický zväz oficiálne ustanovili práve pred polstoročím – 19. apríla 1969.
Kým nenastal obrodný proces známy ako Pražská jar 1968, v najvyššom, zväčša 15-člennom exekutívnom orgáne československej atletiky (s krátkou výnimkou v období 1947 – 1948) malo Slovensko zastúpenie len v osobe predsedu jeho atletickej komisie či sekcie – podľa toho, ako sa práve nazývala. Od novembra 1963 stál na jej čele Miroslav Vaněk, brniansky rodák pôsobiaci v Bratislave ako pedagóg na vojenskej akadémii. V marci 1968 na plenárnom zasadaní Ústrednej ľahkoatletickej sekcie v Prahe navrhol vytvoriť plnoprávny Čs. atletický zväz s paritným zastúpením dvoch nových zväzov – českého a slovenského. Do uznesenia sa dostala aj požiadavka, aby federatívne usporiadanie na základe rovnoprávnosti oboch národov mal tiež strešný Čs. zväz telesnej výchovy a bol združením samostatných a plnoprávnych zväzov jednotlivých športov.
Než k tomu došlo, v auguste 1968 dorazili do Československa okupačné vojská a zastavili demokratizačné procesy. Ústavný zákon o čs. federácii schválený Národným zhromaždením 27. októbra 1968 dal síce legitimitu národným zväzom, lenže prípravy ich vzniku s nevôľou sledovala ústredná sekcia i pražské vedenie ČSZTV, ktoré výslovne zakázalo zakladať zväzy. Prvá slovenská ľahkoatletická konferencia si 30. novembra 1968 preto trúfla schváliť iba vznik dočasného Slovenského atletického zväzu.
Aj český zväz bol vtedy iba dočasný, ale jeho funkcionári si so slovenskými rozumeli a na spoločných poradách v Brne a v malokarpatskej Harmónii bez ohľadu na zákaz vedenia ČSZTV dohodli podmienky unikátneho duálneho založenia celoštátneho zväzu oboma národnými zväzmi naraz, hoci na dvoch miestach. Devätnásteho apríla 1969 v Prahe oficiálne vznikol český a v rovnaký deň v Bratislave slovenský zväz, pričom oba nové zväzy zároveň schválili stanovy Československej atletickej únie s paritným predsedníctvom 6 + 6 a za šéfa ČSAU po vzájomnej dohode zvolili renomovaného českého športového novinára a štatistika Jana Poppera.
Jediné prekvapenie v dohodnutom scenári pripravil na slovenskej konferencii Miroslav Vaněk. Viedol úspešné rokovania s českou stranou a rátalo sa, že ostane predsedom. V závere svojho referátu však oznámil, že z pracovných príčin nemôže vykonávať takú zodpovednú funkciu. „Medzi delegátmi, najmä bratislavskými, boli renomované osobnosti, ale kandidovať sa nikto nechystal. Ani ja, mojou úlohou ako člena dočasného predsedníctva bolo pripraviť a obhájiť návrh štatútu SAZ, čo sa podarilo,“ spomína Berčík. „Peter, v tejto patovej situácii to musíš zobrať, hoci ešte nemáš ani 30 rokov, povedal mi Emil Uhlík, vtedy funkcionár slovenského výboru ČSZTV – a presvedčil ma.“
Berčík získal 24 z 29 možných hlasov a šéfoval slovenskej atletike až do apríla 1982. V marci 1974 sa však názov Slovenský atletický zväz na príkaz zhora v záujme zjednotenia zmenil na najnemotornejšiu z možných podôb: Výbor atletického zväzu SÚV ČSZTV. K pôvodnému názvu z roku 1969 sa slovenská atletika vrátila až po Novembri 1989.
MARIÁN ŠIMO
Text k foto:
Peter Berčík
FOTO JÁN SÚKUP
