Najmasovejším športom na našej planéte je v súčasnosti behanie. Väčšina ľudí začne behať z prozaických dôvodov: chce si zlepšiť svoju fyzickú kondíciu, alebo ubrať pár kíl zo svojej hmotnosti (váhy) a vyformovať postavu.
Začínajú od „nuly“ a po dvoch mesiacoch už ubehnú osem až desať kilometrov. Obľuba behania aj po dlhších trasách až do polmaratónu či maratónskych vzdialeností (42 195 metrov) rapídne vzrastá.
Plantárna fascia je veľká väzivová štruktúra v tvare pokrývky, ktorá sa začína na vnútrajšku spodnej časti päty a pozdĺžne prebieha po ploche chodidla, pričom sa vetví smerom ku všetkým prstom, na ktoré sa upína.
Problémy s ňou má takmer 50 percent populácie, a to nielen bežeckej. Zvyčajne ide o dôsledok poškodenia spôsobeného opakovanou nadmernou alebo neobvyklou bežeckou, chodeckou, ale tiež statickou námahou, nadváhou a následným opotrebením z neobvyklého preťaženia.
Postihuje aj tehotné ženy a dámy, ktoré väčšinu života nosia vysoké podpätky, ale aj jedincov, ktorí podstatnú časť dňa pracujú stojac na nohách.
Často sa objavuje u bežcov začínajúcich „z ničoho nič“ behať naboso, ktorí zrazu nemajú podošvové tlmiče nárazov a ochranu fascie. Opakované jednostranné zaťaženie spôsobí vznik mikroskopicky drobných trhliniek, na ktoré nasadá zápal.
Mikrotrauma (drobné poranenia) a mikroinflamácia (zápalové reakcie) bývajú najčastejšie na pätovej kosti a v strednej časti chodidla. Premenlivú bolesť pociťujeme na vonkajšej strane päty, odkiaľ sa jej spodnou časťou ťahá smerom dovnútra. Nevieme však lokalizovať presné miesto – často úporne bolí celé chodidlo. Danému poškodeniu/ochoreniu sa potom hovorí plantárna fascitída.
U bežcov môže takýto problém vzniknúť pri technike ,,stop and run“, čo spôsobuje opakovaný fyzický stres a vedie ku chronickému dráždeniu a zápalu. Prudký pohyb chodidla s veľkým úsilím – napríklad počas doskoku na zem, môže spôsobiť čiastočné natrhnutiu väzivového aparátu.
Ťažkosti sa najčastejšie prejavujú pri zvýšenej intenzite tréningu a väčšom počte pretekov v priebehu krátkeho časového obdobia.
Faktor, ktorý zohráva pri týchto zraneniach veľkú úlohu, je obuv, ak neposkytuje dostatočnú oporu pozdĺžnej klenbe chodidla a jej podrážka neabsorbuje pohybový stres najmä v oblasti päty. Jednou z najlepších prevencií pred plantárnou fascitídou je funkčná ortopedická vložka, ktorá absorbuje šok z dopadu a je oporou pre pozdĺžnu a priečnu klenbu chodidla.
U mojich pacientov veľkú úľavu a podporu v takejto ošemetnej situácii predstavuje systémová enzymoterapia s dôrazom na užívanie proteolytického enzýmu Serrapeptáza – prírodnej protizápalovej látky (enterobaktéria Serracia E 15).
Zápal zmierňuje postupnou likvidáciou trhliniek vo fascii a odľahčuje tak chodidlo s následným útlmom opuchu šľachovej pokrývky.
Serrapeptáza totiž podporuje a urýchľuje hojenie postihnutého tkaniva, pričom zároveň pomáha uľaviť od bolesti brzdením uvoľňovania látok, vyvolávajúcich nepríjemne bolestivé prejavy rozsiahlejšieho lokálneho zápalu. Nástup jej účinkov je vďaka bezproblémovému vstrebávaniu v tráviacom trakte pomerne rýchly. Serrapeptáza sa zároveň v takýchto prípadoch veľmi dobre znáša, pretože prakticky nemá známe vedľajšie účinky.
MUDr. PAVEL MALOVIČ PhD., MPH
