Chodecká tréningová skupina Mateja Spišiaka na čele s Matejom Tóthom nenecháva nič na náhodu a naplno „zarezáva“ v príprave na olympijský rok. Od 8. januára aj pod dohľadom fyzioterapeuta Denisa Freudenfelda a lekára MUDr. Pavla Hajmássyho trénovala tri týždne v juhoafrickom Dullstroome.
Splnilo sústredenie v Dullstroome účel? Odrobili ste na tréningoch všetko, čo ste si s koučom Matejom Spišiakom naplánovali? – spýtali sme sa Mateja Tótha.
„Dopadlo vynikajúco! Povedal by som, že veci mi vyšli až nad plán. Cieľ bol zamerať sa hlavne na objem a toto predsavzatie som splnil do bodky. Do toho sa mi podarilo odrobiť aj niekoľko kvalitných rýchlostných a tempových tréningov, takže to ani zďaleka nebolo len prechádzanie sa.“ (úsmev)
Koľko kilometrov ste nachodili?
„Zvládol som rekordné objemy – týždňový 223 km i za celý pobyt, keď som za 18 dní našliapal 525 km, čo znamená denný priemer viac ako 29 km! So spomenutými číslami som maximálne spokojný.“
Do Juhoafrickej republiky ste sa vybrali trénovať už piaty raz (2014, 2015, 2016, 2018, 2020), no premiérovo do Dullstroomu neďaleko Krugerovho národného parku v nadmorskej výške 2100 metrov. Aké podmienky ste tam našli?
„Opäť to dopadlo nad očakávanie. Do Afriky som šiel s malou dušičkou, lebo v posledných rokoch som sa tam necítil veľmi bezpečne a ani prostredie nebolo najpríjemnejšie. V súkromnej prírodnej rezervácii Walkersons sme však našli pokoj, nehrozilo nám nijak nebezpečenstvo. Cítili sme sa priam ako na savane, obklopení prírodou. V rámci ´farmy´, kde sme bývali, sme mali aj tréningové cesty s kvalitným asfaltom a minimálnou premávkou – jazdili tam len obyvatelia chát a domov. Väčšinu kilometrov sme našliapali na 5 kilometrovom okruhu. Bol trochu náročnejší ako zvyčajne, keďže na ňom bolo aj zopár stúpaní. Napríklad počas tréningovej štyridsiatky som nastúpal takmer 350 metrov. Na intenzívnejší tréning sme preto využívali kilometrový a dvojkilometrový okruh s prevýšením len zopár metrov.“
Kto s vami zo skupiny Mateja Spišiaka trénoval najčastejšie? Stíhal vášmu tempu?
„Každý z nás mal vlastný individuálny tréningový plán, takže aj keď sme trénovali spoločne na rovnakom okruhu, väčšinou išiel každý niečo iné. Keď sa však podarilo veci skĺbiť, najčastejšie som trénoval s Mirom Úradníkom.“
V Dullstroome ste natočili s elitným nórskym chodcom Havardom Haukenesom videopozvánku na marcovú Dudinskú päťdesiatku, kde sa pokúsite splniť limit na olympijské hry v Tokiu. Aj ste spolu trénovali?
„Áno! Práve s Havardom som odrobil dosť spoločných kilometrov. Aj keď sme nemali úplne rovnaký plán, navzájom sme si pomáhali. Snažili sme sa nájsť čo najviac prienikov a trénovať spolu.“
Pripravovali sa v Dullstroome aj iní poprední zahraniční chodci?
„Priamo vo Walkersons trénovala veľká skupina nemeckých chodcov pod vedením Ronalda Weigla, na olympiáde v Soule 1988 druhý na dvadsiatke za Jozefom Pribilincom. V podstate to bola kompletná reprezentácia na čele s Christopherom Linke Aj s nimi sme sa na tréningoch denne stretali a často spolu trénovali. Ich systém je trochu iný – chodia extrémne objemy, no menej intenzívne. Bolo však skvelé začínať tréning zo štartovej čiary s asi dvadsiatkou ďalších chodcov.“
Ako ste na tom momentálne v porovnaní s inými rokmi?
„Nechcem to zakríknuť, ale myslím, že od roku 2015 je to moja najlepšia zima. Cítim sa veľmi dobre, tréningy mi chutia a čo je hlavné – som zdravý!“
Našli ste si trochu času aj na obdivovanie krás juhu čierneho kontinentu?
„Na túrach sme videli stádo zebier i antilop. Bolo úžasné, prechádzať sa pomedzi ne. Navyše, aj priamo z okna nášho domu sme často videli antilopy, zebry, dokonca aj šakala.“
Dedinka Dullstroom je preslávená ako raj rybárov loviacich pstruhy. Vyskúšali ste si aj rybárčenie?
„Nie, ryby sme nechytali, aj keď podmienky na lov tam boli naozaj skvelé. Miestne pstruhy sme však ochutnali aspoň v reštaurácii…“
Čím ste vypĺňali svoj voľný čas, ak ste vôbec nejaký mali?
„Pri veľkých objemoch veľa voľného času na zábavu veru neostáva. Navyše, s mojím fyzioterapeutom Denisom Freudenfeldom sme dvakrát denne cvičili vývojovú kineziológiu. Popri tom mi ostal čas už len na čítanie kníh, prípadne na nejaký film. A keďže v spolupráci s RTVS chystám dokument o mojej príprave na OH v Tokiu, sem-tam sa zo mňa stal aj amatérsky kameraman a herec.“ (úsmev)
Z Afriky ste sa vrátili len nedávno, avšak už 10. februára odlietate na ostrov Tenerife, kde sa bude v mestečku Vilaflor vo výške 1500 m nad morom pripravovať do 22. februára. Čo bude hlavná náplň tohto tréningového kempu?
Na Tenerife budem napokon o týždeň dlhšie až do 29. februára – prvé dva týždne hore vo Vilaflore, na posledný týždeň sa presuniem k moru. Ostatní – Marika Katerinka Czaková, Miro Úradník a Mišo Morvay – letia už 5. februára a vrátia sa 22., keďže súťažnú sezónu začnú skôr ako ja. Na Kanárskych ostrovoch by mal objem kilometrov mierne klesnúť, viac sa chcem už zamerať na intenzívnejšie tréningy, konkrétne na špeciálne tempo päťdesiatky, prípadne ešte rýchlejšie úseky.“
GABRIEL BOGDÁNYI
Texty k foto:
V Dullstroome okrem Mateja Tótha trénovali i ďalší chodci zo skupiny kouča Mateja Spišiaka – Mária Katerinka Czaková, Miroslav Úradník a Michal Morvay (na snímke chýba).
FOTO ARCHÍV (mt)
Olympijský víťaz na 40-kilometrovom tréningu.
FOTO ARCHÍV (mt)
Matej Tóth na tréningu s Nórom Haukenesom a Nemcom Linkem (v strede).
FOTO ARCHÍV (mt)
Stretnúť vo voľnej prírode zebry bol zážitok, nadchýnal sa Matej Tóth na snímke s fyzioterapeutom Denisom Freudenfeldom (vľavo) a kolegom z reprezentácie Miroslavom Úradníkom.
FOTO ARCHÍV (mt)
Let domov – pre istotu s rúškami na tvári (zľava): Tóth, Czaková, Morvay, Úradník.
FOTO ARCHÍV (mt)
