Minuloročná kauza olympijského víťaza v chôdzi Mateja Tótha, ktorého obvinili z porušenia antidopingových pravidiel – v jednej vzorke zo všetkých zaznamenaných v biologickom pase športovca (ABP) mal nízku hladinu hemoglobínu – bola impulz pre tím výskumníkov, aby na exaktných faktoch zdokladoval, že na výšku hladiny hemoglobínu má čas odberu zásadný vplyv. Matejovi Tóthovi totiž antidopingoví komisári odobrali spornú vzorku približne o deviatej večer, no prevažná väčšina predošlých odberov bola zrealizovaná ráno.
Výskumný tím tvorili docenti Martin Pupiš (KTVŠ FF UMB Banská Bystrica) a Roman Alberty (KBE FPV UMB Banská Bystrica) a trojica z Diagnostického a zdravotného centra VŠC Dukla Banská Bystrica Mgr. Miloš Bátovský, Mgr. Ján Pavlík a MUDr. Vladimír Vachalík. Kým vývojári biologického pasu športovca pracovali s miliónovými rozpočtami, banskobystrický výskumný tím mal k dispozícii 1200 eur (jasný dôkaz, že veda je na Slovensku značne finančne poddimenzovaná) a bezplatný entuziazmus a zanietenie.
„K výskumu nás inšpirovala nepochopiteľná suspendácia Mateja Tótha. Naše bádanie by malo ďalej pokračovať ešte aj v rokoch 2019 až 2021. Chceli sme poskytnúť exaktné dôkazy, prečo mal Matej pri večernom meraní okolo 21.00 nižšiu hodnotu hemoglobínu o približne 5 g/l ako predpokladal softvér vytvorený pre biologický pas športovca,“ vysvetľuje docent Martin Pupiš, ktorý je zároveň aj šéftréner Slovenského atletického zväzu.
Expertný tím urobil podrobné merania v skupine 14 športovcov-vytrvalcov (chodci, cyklisti, rýchlostní kanoisti, biatlonisti), ktorí absolvovali dovedna 210 odberov krvi. Každému odobrali vzorku počas troch dní päťkrát denne – o 7.00, 9.00, 13.00, 18.00 a 21.00 h. Testovaní vytrvalci počas výskumu prvý deň vôbec netrénovali, na druhý deň absolvovali jednofázový tréning a počas tretieho dvojfázový.
„Postupovali sme striktne podľa antidopingových pravidiel, používali sme dokonca rovnaké odberové sady,“ vraví Martin Pupiš. „Zistili sme, že v priemere boli večerné hodnoty nižšie v porovnaní s rannými o 5 až 7,6 g na liter. Individuálne rozdiely namerané o 9.00 a 21.00 sme zaznamenali dokonca až na úrovni 15 g na liter, pričom Maťovi ´žalobcovia´ tvrdili, že denná hodina hodnoty hladiny hemoglobínu neovplyvňuje… Najvyššie zaznamenané rozdiely boli až 21 g/1 za jeden a pol dňa, bežné boli rozdiely 12 aj viac gramov na liter. Výsledky ukázali, že výsledky neovplyvňuje významne fakt, či mal bežec jeden tréning alebo dva, prípadne, že vôbec v daný deň netrénoval. Výrazný – štatisticky i vecne významný – vplyv však má hodina uskutočnenia odberu počas dňa.“
Martin Pupiš napriek zisteniam považuje biologický pas športovca za dobrý nástroj na odhaľovanie dopingových podvodníkov. „Silná stránka tejto metódy je možnosť poukázať na manipuláciu s krvou a používanie dopingu, ale len z hľadiska podozrenia, nie však okamžitého potrestania,“ tvrdí Pupiš. „Je to vhodný nástroj na zvýšenie pozornosti antidopingových autorít, lebo odchýlky v pasu môžu byť spôsobené aj porušením pravidiel. V žiadnom prípade by však prípadná odchýlka nemala byť použitá ako jediný dôkaz pre prípadné potrestanie športovca, pretože výsledky odberov uvedené v pase môže ovplyvniť množstvo rôznych faktorov ako napríklad pobyt vo vyššej nadmorskej výške, príjem tekutín, konzumácia jedla, konzumácia výživových doplnkov, užívanie liekov, cestovanie, zdravotné problémy, liečba, netrénovanie, trénovanie, denná hodina odberu, ročné obdobie, počasie, teplota, vlhkosť a u žien aj menštruácia. Vplyv týchto faktorov môže byť aj kumulovaný.“
Martin Pupiš na základe zistení výskumného tímu UMB a VŠC Dukla i ďalších poznatkov poukázal na slabé stránky biologického pasu športovca. Tvrdí, že na rozdiel od klasického dopingu pracuje ABP len so štatistickou pravdepodobnosťou a nie s reálnym zistením, no a o konečnej interpretácii/obvinení rozhodujú odborníci na základe predpokladov, vedomostí, skúseností a subjektívneho posúdenia, avšak nie na základe naozaj „nepriestrelných“ faktov.
„Spoľahlivosť biologického pasu športovca sa udáva na hranici 99 až 99,99 percenta. Teda ak je na planéte 7 600 000 000 ľudí, tak pri 99-percentnej spoľahlivosti to neplatí pre 76 000 000 a pri 99,99-percentnej pre 760 000 ľudí. Je viac ako pravdepodobné, že v tejto skupine 760 000 – 76 000 000 ľudí sa nájdu aj elitní vytrvalci, no na nich sa nedá zovšeobecniť klasický adaptačný reťazec pre bežnú populáciu a tým, že sú adaptabilnejší, je možné, že majú lepšie predpoklady pre vytrvalosť. Ak ich trestajú, je to ako keby šprintérov trestali za vyšší podiel rýchlych svalových vlákien). Ak športovec nemá vlastné vysoko odborné vedomosti alebo financie na to, aby si zabezpečil špičkových expertov z oblasti medicíny a práva, ktorí by dokázali vysvetliť vzniknutú podozrivú situáciu, potrestajú ho, hoci môže byť naozaj nevinný. Biologický pas športovca, žiaľ, nezohľadňuje časové súvislosti,“ konštatuje Martin Pupiš.
Šéftréner SAZ v súvislosti s biologickým pasom športovca poukazuje na viaceré rizika, ktoré pri súčasnom nastavení jeho fungovania prináša. Napríklad môže byť potrestaný nevinný športovec, systém nedokazuje spoľahlivo vinu, ale športovec musí dokázať nevinu, často v situácii, keď môže byť nevinný, takže tento prístup vytvoril v spoločnosti predstavu, že neexistuje „čistý“ elitný športovec, čo však nie je pravda.
„Cieľ antidopingového systému má byť predsa očista športu a potrestanie vinníkov, nie ohrozovanie nevinných trestami,“ prízvukuje Pupiš. „Považujem za neprípustné, aby bol potrestaný nevinný športovec!“
CHRONOLÓGIA PRÍPADU MATEJA TÓTHA V ROKU 2017
5. MÁJ: Jednotka atletickej integrity (AIU) Matejovi Tóthovi oznámila, že v jeho biologickom pase športovca sú vo vzorke zo 4. mája 2016 nezrovnalosti (nízka hladina hemoglobínu) a požiadala ho o vysvetlenie odchýlky.
16. MÁJ: Matej poslal vysvetlenie, pre krátkosť času – mal na to len 12 dní – bez hlbšej analýzy.
13. JÚN: AIU oznámila, že Tóthovo vysvetlenie je nedostatočné a experti trvajú na tom, že odchýlka je pravdepodobne spôsobená dopingovou látkou alebo použitím zakázanej metódy. Podľa ich názoru zrejme manipuloval s vlastnou krvou (autológna transfúzia). Od tohto dátumu ho dočasne suspendovali.
8. JÚL: Matej informoval médiá a verejnosť, že nebude štartovať na MS v Londýne, a takisto
aj o problematickej hodnote v biologickom pase. Vyhlásil, že s pomocou rešpektovaných
svetových odborníkov chce dokázať, že išlo o prirodzený fyziologický stav organizmu a nie
použitie zakázanej metódy.
15. AUGUST: Disciplinárna komisia SAZ po preskúmaní 250-stranového materiálu s 25 prílohami od 7 odborníkov v oblasti hematológie a metabolomiky zo 6 krajín konštatovala, že
nebolo jednoznačne preukázané užitie zakázaných látok alebo využitie zakázaných metód. Verdikt však nevyniesla, lebo si nechala vypracovať vlastné posudky.
4. OKTÓBER: DK SAZ jednohlasne rozhodla, že nedošlo k porušeniu antidopingových pravidiel u Mateja Tótha, a zrušila mu dočasný dištanc, ktorý mu v júni uložila IAAF. Prípad
sa ešte neskončil, AIU, ktorá v dopingových kauzách zastupuje IAAF, sa do 4. 12. ešte mohla odvolať na Športový arbitrážny súd (CAS).
4. DECEMBER: IAAF v súlade s pravidlami informovala o predĺžení lehoty na vyjadrenie o dva týždne až do 18. 12. Dôvod: doteraz nedostala vyjadrenie svojho panela expertov –IAAF Doping Review Board – ktorý prípad posudzoval.
18. DECEMBER: IAAF mailom stroho informovala SAZ o predĺžení lehoty na vyjadrenie
o ďalšie 2 dni.
21. DECEMBER: AIU ani 20. 12. neoznámila, či sa odvolá proti verdiktu DK SAZ. Až na druhý deň okolo 18.30 hod. právnik AIU telefonicky informoval medzinárodnú sekretárku SAZ Annu Kirnovú a Tóthovho právnika Martina Maisnera, že IAAF sa proti rozhodnutiu DK SAZ o nevine Mateja Tótha nedovolá na CAS.
Pripravil GABRIEL BOGDÁNYI
Text k foto:
Martin Pupiš (vpravo) s s Matejo, Tóthom prezerá knihu Odchýlka, v ktorej opísal pozadie celej kauzy, ktorá mu – našťastie, len na osem mesacov – obrátila život na ruby.
FOTO JÁN LUKY
