Seminár šéftrénerov národných atletických federácií, ktorý je súčasť konventu Európskej atletiky (EA) vo švajčiarskom Lausanne, pokračoval po spoločnom obede s prezidentom Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) Sebastianom Coeom workshopom na tému DNA – Dynamic New Athletics, čo je nová forma atletických súťaží plánovaná na budúcoročných júnových II. Európskych hrách v bieloruskom Minsku. A aké sú dojmy šéftrénera Slovenského atletického zväzu Martina Pupiša z prezentácie DNA?
„Musím otvorene priznať, že už nie som taký odporca DNA ako na začiatku. Kým predtým som bol stopercentne proti tejto novinke, teraz som už len na 99,995 percenta…DNA je vraj projekt, ktorý zaručene posunie atletiku dopredu, lebo je dynamický a bude zaujímavý pre sociálne siete, tvrdia jeho tvorcovia. Nik nám však nevysvetlil, prečo bude fanúšikov zaujímať trackathlon (čo to je, môžete si pozrieť v úvodnom videu na webe https://dna.run/watch/), ale nie beh na 400 m prekážok. Ani beh na 10 000 m už vraj nie je atraktívny, lebo sa nedá sledovať na sociálnych sieťach… A prečo trackathlon? Argumentovalo sa tým, že nie každý vie super špičkovo bežať, skákať či hádzať, hoci je vo všetkom výborný, a preto bude súťažiť v trackathlone. A potom načo tú máme viacboje? Pochopil by som, ak by v rámci zdynamizovania zaviedli dvojhodinový viacboj, ale toto?!
Elio Locatelli, špičkový taliansky odborník a metodik, v diskusii poukázal na riziká zranení a úrazov v trackathlone. Podľa neho by podobný formát ako trackathlon mohol byť prechod medzi detskou a ozajstnou atletikou, len potom vyvstáva otázka, načo sa venovať súťažnému formátu, ktorému sa nik nebude cielene venovať.
Viaceré príspevky v diskusii boli skôr zdržanlivé, ba až kritické. Vedenie EA však projektu DNA verí, tvrdí, že bude komerčne zaujímavý, prinesie záujem o atletiku i financie. Má vraj obrovský potenciál, preto mu musíme dať šancu. Samozrejme, stále je tu priestor pre komisie športovcov EA aj IAAF, aby tlačili na vedenia oboch organizácií, nech pristupujú k niektorým inováciám citlivejšie a možno aj racionálnejšie.
Na moju otázku, aký veľký – nie ťažký – má byť súťažný medicinbal, padák, akú hmotnosť majú mať ´sane´, ktoré šprintéri ťahajú za sebou, aby sme tieto náčinia mohli pripraviť na našu domácu kvalifikáciu na EH, som však presnú odpoveď nedostal . Medicinbal má mať veľkosť ako lopta… Ale aká? Hádzanárska? Basketbalová? Padák, s ktorým bežia šprintérky, má byť väčší ako v propagačnom videu. Aký presne, to nik nedokázal povedať.
Možno príprave DNA mohla predchádzať dlhšia diskusia, lebo napríklad presný formát trackathlonu sme videli viacerí až dnes. Samozrejme, práve táto disciplína vyvolala najbúrlivejšiu diskusiu, lebo už to nie je celkom atletika. Pre nás z toho vyplýva, že na ňu budeme musieť nájsť aj DNA – dynamických nových atlétov.
Osobne som v Lausanne očakával lepšie, odbornejšie a logickými argumentmi podložené zdôvodnia, prečo sa na vrcholné podujatia kvalifikovať cez rebríček a nie limity, a prečo tradičnú atletiku vymeniť za DNA. Vysvetlenia sa, žiaľ, často niesli len v rovine, že atletika je občas nudná, dlho trvá a málo vynáša. Pokiaľ viem, aj etapa na cyklistických pretekoch Tour de France trvá dlho, celá ´Tour´ ešte dlhšie a je monotónna, dlhé sú aj tenisové duely, o golfe ani nehovorím. Tieto a ani iné športy však nerobia veľké a radikálne zmeny, ktoré menia filozofiu celého športového odvetvia. Napriek tomu však zarábajú… Vezmime si taký biatlon: stal sa televízne i divácky atraktívny, keď začali naživo ukazovať zostrelené či nezostrelené terčíky, priebeh celej súťaže, medzičasy. Predtým zďaleka nemal takú divácku sledovanosť. Našiel však vďaka modernej technike možnosti, ako ho divákom čo najviac priblížiť. Nesiahol však na svoju podstatu.
Aj atletika sa musí dostať čo najbližšie k divákovi, Nech je na štadióne aj päť obrovských obrazoviek, takisto na maratóne a chôdzi, nech režisér prenosu upriamuje pozornosť (audiovizuálne) tam, kde sa niečo deje. Tým sa divák oveľa lepšie zorientuje. Atletika podľa mňa, žiaľ, vykročila na cestu k rozbitiu. Európske hry selektujú disciplíny na akože atraktívne, ktoré sú súčasť DNA, a neatraktívne… To môže byť začiatok konca. Atletická elita akoby stratila sebavedomie, a keď príde aj o jednotu v hnutí, ťažko sa ubráni ataku ďalších športov a príde o svoje postavenie.
Pýtam sa – a nie iba ja – prečo potrebuje atletika inovácie, keď EA aj v Lausanne ústami viacerých svojich najvyšších predstaviteľov deklarovala, že augustové ME v Berlíne boli superúspešné?. To je ako keby futbalisti po úspešných MS začali inovovať futbal na hru s tromi bránkami s piatimi loptami. Cieľom inovácie á la DNA má byť vraj tímový duch, lebo to údajne žiada divák, zameranie sa na atraktívne disciplíny, výraznejší vplyv trénera na taktiku, ľahké pochopenie formátu súťaže a priblíženie sa mladým. DNA je ako keby hip hop a klasická atletika symfónia, ktorá mladým veľa nehovorí…
Viacerí moji kolegovia v kuloároch tipovali, koľko DNA vydrží, a pre koho vlastne bude. Nuž, to ukáže čas a možno všetci, čo radikálnym atletickým inováciám neveríme – nie je nás málo – si budeme musieť o pár rokov uznať chybu, budeme sa smiať, akí sme boli nezmyselne konzervatívni.“
(GB)
FOTO JÁN LUKY
O projekte DNA sa môžete dozvedieť viac aj v tomto článku:
Európska atletika chce mladých prilákať na DNA, mnohí revolučnému projektu neveria
