Dobrá správa aj pre slovenskú atletiku! Svetová atletika (WA) vypočula volanie športovcov, trénerov a funkcionárov a pristúpila k úprave pravidiel bodovania vo svetovom renkingu (World Rankings), ktorý je súčasťou kvalifikačných procesov viacerých vrcholných podujatí. Predstavitelia globálneho atletického orgánu zmeny prezentovali zástupcom európskych federácií na októbrovom 29. kongrese Európskej atletiky v gruzínskom Batumi. Platiť začnú od 1. januára 2026.
Svetová atletika sa rozhodla zohľadniť kritiku vysokého podielu bodov za umiestnenie dosiahnuté na podujatí na úkor výkonu, pristúpila preto k úpravám s cieľom dosiahnuť vyváženejší pomer medzi týmito dvoma „komponentmi“ celkového bodového zisku za konkrétny štart pretekára.
K nastoleniu spravodlivejšieho modelu majú viesť dva hlavné nástroje: zníženie dotácie bodov za umiestnenia o približne jednu tretinu (o 25 %, 30 % alebo 33 %) naprieč všetkými podujatiami a zvýšenie počtu bodovaných umiestnení v troch „stredných“ kategóriách podujatí z doterajších osem na dvanásť. Konkrétne ide o kategórie A (kontinentálne hry, „zlaté“ mítingy, „zlaté“ maratóny, kontinentálne halové šampionáty, kontinentálne šampionáty v chôdzi a maratónoch), B („strieborné“ mítingy, národné šampionáty, Svetová univerziáda, regionálne majstrovstvá, I. divízia ME družstiev, Európsky pohár na 10 000 m) a C („bronzové“ mítingy, juniorské svetové šampionáty, kontinentálne šampionáty do 23 rokov, II. divízia ME družstiev, Európsky vrhačský pohár, regionálne hry), ktoré sa týmto v počte bodovaných pozícií vyrovnajú kategóriám DF, GW a GL. Súčasťou „reformy“ je aj úprava bodovania za 1. – 6. miesto v pretekoch na 3000 m prekážok a 5000 m na podujatiach vyšších kategórií DF, GW a GL.
Tieto zmeny by mali zvýšiť váhu výkonu a naopak zredukovať dôležitosť umiestnenia, resp. úrovne podujatia, na ktorom ho športovec dosiahol. Doterajšia prax totiž neúmerne zvýhodňovala pretekárov, ktorí síce v sledovanom období mali na konte menej kvalitné výkony, ale často aj vďaka šikovnosti manažérov sa im podarilo obsadiť lepšie dotované pozície na podujatiach vyšších kategórií (napr. na mítingoch so zlatým štatútom alebo dokonca Diamantovej ligy).
Porovnanie bodovania za umiestnenia na podujatiach v rokoch 2025 a 2026.
„V posledných rokoch zavládol stav, keď viac ako výkon zavážilo umiestnenie športovca. Veľa atlétov sa preto snažilo dostať na najlepšie bodované mítingy. Na vrcholné podujatia sa potom dostávali aj takí pretekári, ktorí síce nemali adekvátnu výkonnosť, ale kvalifikovali sa na ne vďaka umiestneniam z kvalitných mítingov. Táto zmena spôsobí, že už nebude toľko rozhodovať, kto na akom mítingu súťaží, ale väčšiu váhu bude mať kvalita výkonu,“ verí šéftréner slovenskej reprezentácie Libor Charfreitag.
Slovenská atletika úpravu pravidiel víta. V minulosti práve naši športovci doplácali na princípy, ktoré zvýhodňovali umiestnenia na bodovo lepšie dotovaných mítingoch. Rozhodnutia o štartoch na takýchto podujatiach sú v rukách organizátorov a federácií, ktoré logicky uprednostňujú „svojich“ pretekárov.
„Kladivár, ktorý celý rok hádzal 75 metrov, sa nemusel dostať na majstrovstvá sveta, pretože sa mu to podarilo na mítingoch kategórie C, D, E, F. Zatiaľ čo kladivár na úrovni 68 metrov sa na šampionát kvalifikoval, lebo takýto výkon dosahoval na mítingoch A, B, C. K takejto nespravodlivosti dochádzalo vo všetkých disciplínach,“ uviedol príklad Libor Charfreitag, osobný tréner kladivárov Marcela Lomnického a Veroniky Kaňuchovej.
„Určite je to krok, ktorý vítame. Sme radi, že pravidlá začnú platiť už od 1. januára 2026,“ dodal Libor Charfreitag.
Reprezentačný šéftréner už spriada plány na nadchádzajúcu sezónu s viacerými vrcholmi, z ktorých každý má inak nastavené kvalifikačné kritériá: halové MS v Toruni (20. – 22. marca), ME v Birminghame (10. – 16. augusta) a Ultimate Championship v Budapešti (11. – 13. septembra).
Podmienky účasti na halovom svetovom šampionáte v Poľsku prakticky kopírujú model tohtoročných HMS v Nan-ťingu – nerozhoduje renking, ale „top list“, teda poradie zostavené čisto podľa výkonov dosiahnutých od 1. novembra 2025 do 8. marca 2026. Prvé vydanie rebríčka zverejní Európska atletika 1. decembra a aktualizovať sa bude štandardne každý týždeň. „Do Poľska by mohlo cestovať 10-11 slovenských atlétov – v prípade, že sa na šampionát prebojuje niektorá z našich štafiet na 4×400 m. Na interných zväzových kritériách pracuje sekcia šprintov. Žiaľ, štart miešanej štafety komplikuje časový rozpis šampionátu, preteky sú v druhý deň – rovnako ako finále 400 m mužov a žien.“
Nový renkingový systém sa uplatní už v kvalifikácii na ME v Birminghame „Road to Birmingham“. Absolútna slovenská špička sa naň našťastie nemusí spoliehať – limity má splnené osmička Gabriela Gajanová (800 m), Viktória Forster (100 m prek.), Daniela Ledecká, Emma Zapletalová, Patrik Dömötör (všetci 400 m prek.), Dominik Černý (maratón a polmaratón v chôdzi), Michal Morvay (maratón v chôdzi) a Hana Černá (maratón v chôdzi). Pre chodcov platí, že môžu v Birminghame absolvovať iba jednu z nových disciplín, obe sú totiž naplánované na jedno súťažné dopoludnie. „Rátame s početnou výpravou. Minimálne takou veľkou ako v Ríme 2024, kde štartovalo 18 športovcov, ak nie väčšou. Kvalifikovať by sa mohli už aj niektorí naši mládežníci, ktorí začínajú dosahovať zodpovedajúcu výkonnosť. Treba však pripomenúť, že počty štartujúcich sú výrazne nižšie ako napríklad na majstrovstvách sveta v Tokiu,“ upozornil Libor Charfreitag, ktorý v súvislosti s ME vidí šancu pre slovenskú štafetu žien na 4×100 m.
Do úvahy prichádza aj slovenská účasť na World Relays 2026. Podujatie sa uskutoční v botswanskom Gaborone 2. – 3. mája, teda v čase, keď slovenskí atléti zvyknú finišovať s prípravou na letnú sezónu – aj na sústredeniach v Juhoafrickej republike. „Je to jedno z podujatí, o ktoré máme záujem, ak sa niektorej z našich štafiet podarí kvalifikovať,“ nevylúčil šéftréner.
Záver letnej sezóny sa bude niesť v duchu nového formátu podujatia, ktoré Svetová atletika predstavila len vlani. Prvý ročník „ultimatívneho“ šampionátu (Ultimate Championship) privíta 11. – 13. septembra Budapešť. Pôjde o podujatie výberové – pokiaľ ide o disciplíny aj štartujúcich. Účasť majú zatiaľ zabezpečenú iba olympijskí víťazi z Paríža 2024 a majstri sveta z Tokia 2025. Doplnia ich víťazi bruselského finále Diamantovej ligy 2026 a najlepšie postavení v neredukovanom renkingu (od 2. 9. 2025 do 1. 9. 2026) – avšak iba do počtu 16 (100 m, 200 m, 400 m, 800 m, 110/100 m prek, 400 m prek.), 12 (1500 m a 5000 m) a 8 štartujúcich (výška, žrď, diaľka, trojskok/iba ženy, oštep, kladivo/iba muži a miešané štafety 4×100 m, 4×400 m). „Veľký úspech bude, ak sa okrem Emmy dostane do Budapešti aj Gabika Gajanová. Musel by niekto výrazne výkonnostne vyletieť, aby sa k nim pridal,“ triezvo hodnotí Libor Charfreitag.
(JM)
KATEGORIZÁCIA PODUJATÍ WA
OW olympijské hry a majstrovstvá sveta
DF finále Diamantovej ligy
GW halové MS, krosové MS, MS v behoch na ceste (polmaratón), MS družstiev v chôdzi, mítingy Diamantovej ligy (iba disciplíny DL), „zlaté“ mítingy WACT (iba kladivo), „platinové“ maratóny
GL kontinentálne šampionáty, špecializované viacbojárske mítingy (Götzis, Talence)
A kontinentálne hry, „zlaté“ mítingy WACT, WAIT, WARWT, WACET, WACCT, „zlaté“ maratóny, kontinentálne halové šampionáty, kontinentálne šampionáty v chôdzi a maratónoch
B „strieborné“ mítingy, národné šampionáty, Svetová univerziáda, regionálne majstrovstvá, I. divízia ME družstiev, Európsky pohár na 10 000 m
C „bronzové“ mítingy, juniorské svetové šampionáty, kontinentálne šampionáty do 23 rokov, II. divízia ME družstiev, Európsky vrhačský pohár, regionálne hry
D challengerové mítingy WACT, juniorské kontinentálne šampionáty, národné halové šampionáty, III. divízia ME družstiev, olympijské hry mládeže
E mítingy kategórie „E“, kontinentálne šampionáty do 18 rokov, EYOF
F mítingy kategórie „F“
(JM)
FOTO JÁN SÚKUP
