Dlhé roky patril k elitným slovenským výškarom, na domácich seniorských šampionátoch nazbieral priam neuveriteľných 21 medailí (9 – 8 – 4), ale atletickú kariéru neukončil štartom v disciplíne, kde žal najväčšie úspechy. Symbolickú bodku za výškarskou kariérou dal nesymbolicky na polmaratóne na MMM doma v Košiciach. Lukáš Beer ho zvládol so cťou: 21,0975 km zabehol pod dve hodiny (1:56:02) a skončil v prvej tretine takmer päťtisícového štartového poľa.
„Nie, nevnímal som to ako definitívnu bodku za aktívnou kariérou, bral som to ako poctu môjmu starému otcovi, niekdajšiemu výbornému bežcovi,“ vysvetlil Lukáš, ktorého dedko František Kania (1932 – 2014) bol v roku 1963 najlepší slovenský maratónec (2:30:32,2) a trikrát štartoval aj na MMM: 1960 (35./2:50,44,8), 1963 (24./2:30:32,2), 1964 (11. /2:34:43,8). „Stý ročník košického maratónu mi pripadal ako ideálna príležitosť. Polmaratón bol super zážitok a napokon ani tak nebolel, ako som predpokladal. Užil som si ho naplno. Ľudia okolo trate, sem-tam som medzi nimi postrehol aj známu tvár, boli fantastickí.“
So sektorom, v ktorom predvádzal kvalitné výkony vyše dve desaťročia, sa rozlúčil dva týždne pred polmaratónskym debutom: 16. septembra v Banskej Bystrici v ligovom finále druhou priečkou a výkonom 206 cm, iba o centimetrík slabším, ako jeho májové brnianske maximum v rozlúčkovej sezóne. Nejaký konkrétny dôvod, prečo sa rozhodol zavesiť tretry na klinec, však neexistoval.
„Jednoducho, už som pociťoval, že nastal čas skončiť. Chcel som kariéru zavŕšiť ešte v dôstojnej forme a netrápiť sa, keďže v poslednom čase sa na mňa začali lepiť zranenia,“ zdôraznil 34-ročný Lukáš Beer. „Uvedomoval som si, že jedného dňa to príde, preto to nebolo ťažké rozhodnutie. Ak by ma atletika nebavila, skončil by som už dávno. Skok do výšky je moja srdcová záležitosť. Samozrejme, kde-kto ma prehováral, aby som ešte potiahol rok či dva, ale odolal som. Človek starne a s pribúdajúcimi rokmi si váži svoje zdravie stále viac.“
Lukášov životný úspech bola šiesta priečka na Svetovej univerziáde 2019 v juhokórejskom Kwangdžu a 11. miesto na halových ME 2017. On si však ešte viac váži čosi iné – osobný rekord 228 cm z 8. februára 2017 na populárnej Banskobystrickej latke.
„Tento výkon ostane navždy zapísaný pri mojom mene. Ak sa niekomu pochválim, že som bol výškar, každého zaujíma len to, koľko som skočil a aký je môj osobný rekord,“ vraví Beer. „Samozrejme, najkrajšie obdobie v atletickej kariére som zažíval vtedy, keď sa mi darilo, avšak na celú moju atletickú kariéru budem spomínať rád – od svojich začiatkov v športovom gymnáziu až po záverečný rok. Boli to krásne roky a som za ne veľmi vďačný.“
Napriek tomu tvrdí, že mu ostali aj dva nesplnené sny – štart na olympijských hrách a prekonanie hranice svetovej extratriedy 230 cm.
„Urobil som pre to maximum toho, čo bolo v mojich silách a schopnostiach. Síce sa tieto moje dve túžby nepremenili v realitu, ale atletika mi to vynahradila v podobe krásnych a nezabudnuteľných zážitkov, spoznal som mnohých dobrých kamarátov a získal vďaka nej skúsenosti, aké by som inde asi nezískal,“ zdôraznil
Kam teraz povedú Lukášove kroky? Čo ho bude živiť? Čo bude robiť?
„Ja som už niekoľko rokov popri atletike pracoval, takže veľká zmena nenastane. Momentálne pôsobím v Prahe na poste obchodného zástupcu,“ prezradil – aj to, že atletika z jeho života nezmizne úplne: „Určite s ňou ostanem v kontakte, mám už nejaké plány. Nechcem to ešte konkretizovať, keď však nastane vhodný čas, atletické hnutie sa to dozvie.“
KTO JE LUKÁŠ BEER
► Košický rodák (23. 8. 1989) počas kariéry súťažil za rôzne košické kluby, v jej závere reprezentoval AC Stavbár Nitra.
► Vonku prekonal najviac 226 cm 7. júna 2014 v Banskej Bystrici, v hale ešte o dva centimetre viac (228) 8. februára 2017 na Banskobystrickej latke.
► Štartoval na Svetovej univerziáde 2015 v Kwangdžu (6.), na halových ME 2015 v Prahe (16.), 2017 v Belehrade (11.), 2019 v Glasgowe (17.), na ME 2014 v Zürichu (17.), 2018 v Berlíne (20.) a na ME 2011 do 23 rokov v Ostrave (17.).
► Zo seniorských M-SR v skoku do výšky má na konte neuveriteľných 21 medailí, vonku je jeho bilancia 2 – 6 – 2, v hale 7 – 2 – 2.
► Jeho športové vzory boli dedko – popredný slovenský maratónec v 60. rokoch František Kania, švédsky výškar Stefan Holm a taliansky motocyklový jazdec Valentino Rossi.
GABRIEL BOGDÁNYI
Text k foto:
Lukáš Beer na halových ME 2019 v Glasgowe, na trati polmaratónu na MMM 2023 v Košiciach a na vlaňajšej Banskobystrickej latke 2022.
FOTO PAVOL UHRIN a ARCHÍV (lb)
