Katarská metropola Dauha, tak ako iné metropoly, má čo ponúknuť. Žiaľ, predstavitelia Svetovej atletiky – po novom sa už globálny atletický orgán nazýva takto – nám ponúkli niečo iné, ako by sme chceli. S nadsádzkou by som povedal, že máme za sebou hotelový šampionát na štadióne duchov. Hotelový preto, lebo sme trávili čas najmä v hotelových izbách, keďže v vonku pražilo neúprosné slnko a teploty stúpali nad štyridsiatku. Mnohí sme sa zhodli, že pocitovo to akoby neboli ani majstrovstvá sveta. Poloprázdny štadión i ulice Dauhy pripomínali akoby mesto duchov.

Žiaľ, o diváckej kulise ťažko hovoriť,  keďže hľadisko Kalifovho štadióna zapĺňali prevažne členovia tímov, rodinní príslušníci a zopár ľudí, ktorí sa predsa len rozhodli prísť na šampionát. Áno, šport treba globalizovať, ale toto? O to hrozivejšie vyznieva výrok prezidenta Svetovej atletiky Sebastiana Coea, že si musíme začať zvykať na netradičné atletické destinácie. Počul som, že prenosy zo šampionátu vraj nevysielala ani miestna televízia, čo, ak je pravda, pravdepodobne súvisí s kultúrou a vierovyznaním, keďže atletický odev nie vždy spĺňa katarský konzervatívny pohľad na svet.

Svetová atletika hovorí o priblížení sa k divákovi. Ale k akému, keď skoro nijaký neprišiel? Aj na Slovensku by mohli byť MS v ragby, či v Keni MS v severskom lyžovaní, ale asi s podobnou diváckou odozvou akú mala atletika v Katare. Problém kráľovnej športov nie je strata diváckeho záujmu, veď štadióny na MS 2017 v Londýne a ME 2018 praskali vo švíkoch.  Atletiku podľa mňa oberajú o záujem skôr zlé rozhodnutia.

Tak ako v katarskej púšti ťažko dopestujete zeleninu, podobne len ťažko dostanete na štadión v Dauhe miestnych obyvateľov. Hoci v závere šampionátu, keď nezáujem o MS sa stal témou svetových médií, začali organizátori s náborom divákov (údajne rozdávali vstupenky v uliciach) a hľadisko sa aspoň ako-tak celkom slušne zaplnilo.

Nelogický, podľa mňa vysoko netransparentný a amatérsky výber pretekárov na MS bol len začiatok chaosu, ktorý zavŕšil kiks rozhodcov v kladive mužov, kde získali bronzovú medailu dvaja pretekári, pričom každý dosiahol úplne iný výkon… Športu, ktorý  bol zrozumiteľný pre laika, prestávajú rozumieť už aj odborníci. A je to veľká škoda.

Atletika sa snaží napredovať v boji s dopingom, čo je správne. Lenže neraz je výsledok taký, že namiesto pochvaly za odvahu a transparentnosť získava nálepku športu extrémne pošpineného dopingom. Riešiť nezmysly, že ak má atlétka vyššiu hladinu testosterónu, nemôže štartovať na 400 alebo 800 m, no dvojstovku pokojne bežať môže (prípad Aminatou Seyniovej z Nigeru), lebo obmedzenie platí v behoch nad 400 m, nemá asi zmysel. Fyziológii trošku rozumiem, a preto mám pochybnosti, či nie je vyššia hladina testosterónu väčšou výhodou práve v behu na 200 metrov…

Pred pár rokmi som bol optimista a veril som, že atletika predbehne v boji s dopingom svet. Zatiaľ to však vyzerá tak, že atletika v tejto problematike dobieha – seba. Vytvára si vo svete obraz športu, kde dopuje pomaly každý.  Irituje ma, že v systéme boja s dopingom sa antidopingové agentúry správajú tak, že pre ne nie je víťazstvo čistý šport, ale prichytený športovec. Za každú cenu, hoci sa napokon občas ukáže, že nepochybil…

Žiaľ, šampionát v Dauhe nevyznel optimisticky ani pre slovenskú výpravu. Už veľkosť tímu naznačovala, že príliš nemôžeme napínať svaly, hoci aj iné porovnateľné krajiny (napríklad Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Írsko,  Izrael, Kórejská republika, Rakúsko, Slovinsko, Srbsko) mali v Dauhe len od 3 do 9 pretekárov. Čo je však horšie, že ani cieľ získať dve umiestenia do 12. miesta, za ktorý má mnohí podrobili kritike, lebo sa im málil, sa nepodarilo naplniť. Čudovali sa, že rúbeme príliš nízko, ale asi každý uzná, že odbornosť nespočíva v stanovovaní si nesplniteľných cieľov…

Pochvalu z našej šestice si zaslúži jedine kladivárka Martina Hrašnová. Deviatym miestom desať mesiacov pred OH 2020 v Tokiu potvrdila, že stále patrí k pretekárkam, ktoré môžu miešať karty na popredných pozíciách. Verím, podobne aj v prípade iných atlétov banskobystrickej Dukly, že jej prípravu výrazne neobmedzí rekonštrukcia atletického štadióna na Štiavničkách a bude mať stopercentné podmienky na prípravu.

Od kladivára Marcela Lomnického sme rozhodne čakali viac a možno ešte viac od seba čakal on sám. Ostáva nám len dúfať, že olympijský rok ho vybičuje k výkonom, ktoré mu prinesú úspechy ako v Riu 2016 a nevydarené šampionáty v medziolympijskom období upadnú do zabudnutia. Myslím si, že ak sa mu podarí vyskladať kvalitný podporný tím a dostane sa do pohody, máme na čo v Tokiu tešiť. S jeho výkonom v Dauhe však nemôžem byť v žiadnom prípade spokojný.

Prekážkarka Stanislava Škvarková po peripetiách súvisiacich s jej účasťou-neúčasťou na MS predviedla štandardný výkon. Vylepšila si svoje tabuľkové postavenie a skončila vyššie, ako naznačovali „papierové“ predpoklady. Jej niet čo vyčítať, jedine predstaviteľom Svetovej atletiky, že celý proces pozývania na MS uvrhli do chaosu, na ktorý doplatila i Švarková. Domnievam sa, hoci si uvedomujem, že sa pohybujem len v úrovni polemík, že ak by mala na MS pokojnejšiu prípravu, semifinálový postup nemusel byť úplná utópia. V jej prípade je dôležité, že na vlastné oči videla, že  aj na svetovom fóre môže mať vyššie ambície ako len účasť v rozbehu.

Gabriela Gajanová vyložene nesklamala, ona v Dauhe predovšetkým zbierala skúsenosti. V jej veku považujem za úspech už len to, že splnila náročné kvalifikačné podmienky na takéto podujatie. S trénerom Sloukom sa však musia spoločne pokúsiť nájsť odpoveď na otázku, prečo jej to na oboch tohtoročných vrcholoch sezóny nešlo tak, ako si predstavovali.

V minulosti sme sa na šampionátoch neraz spoliehali na chodcov, teraz sme v ich prípade ostali bez umiestenia vo výsledkovej listine. To sa, samozrejme, nedá hodnotiť inak ako sklamanie. Ako som už povedal viackrát, z jedných pretekov v špecifických podmienkach, aké vládli v Dauhe, sa nedajú vyvodzovať závery, ale sklamanie to aj tak bolo. Mária Katerinka Czaková bude musieť o svoj kredit zabojovať na OH 2020 na 20-kilometrovej  vzdialenosti, keďže päťdesiatka nie je v programe a nádeje na jej zaradenie sú už takmer nulové. Matej Tóth by mal na Dauhu čo najskôr zabudnúť a venovať energiu a všetok svoj potenciál už príprave na olympijské hry v Tokiu, kde bude obhajovať životný výsledok z Ria.

Celkovo môžem povedať, že jednotku za svoje vystúpenie v Dauhe si zaslúži len Martin Hrašnová, ostatní podali priemerné výkony, či dokonca sklamali. Čo mňa osobne teší, že hoci zatiaľ nevaríme úspešne, varíme zo svojho, slovenského. Na rozdiel od iných športov (najmarkantnejší je príklad zápasenia) naši najlepší vyrástli na Slovensku, hoci v neľahkých podmienkach bez adekvátnej infraštruktúry.

Samozrejme, aj atletika je ´len´ šport. Patria k nemu pády, neúspechy a sklamania, ale my chceme byť úspešní a tešiť divákov. Preto verím, že o 10 mesiacov na olympiáde v Tokiu aj napriek sklamaniu v Dauhe budú na nás slovenskí fanúšikovia hrdí. A nielen atletickí, ale opäť celá krajina. Ako v Riu 2016.

SLOVÁCI NA MS 2019 V DAUHE

MUŽI

kladivo (31 štartujúcich): 18. v kvalifikácii Marcel Lomnický 73,51 – nepostúpil

50 km chôdza (46 štartujúcich): Matej Tóth nedokončil

ŽENY

800 m (41 štartujúcich): 36. Gabriela Gajanová 2:04,45 – nepostúpila (7. v I. rozbehu)

100 m prek. (38 štartujúcich): 31. Stanislava Škvarková 13,44 – nepostúpila (6. v I. rozbehu)

kladivo (30 štartujúcich): 9. Martina Hrašnová 71,28 (9. v kvalifikácii 72,01

50 km chôdza (23 štartujúcich): Mária Katerinka Czaková nedokončila

MEDAILOVÁ BILANCIA MS V DAUHE

1. USA 14 – 11 – 4, 2. Keňa 5 – 2 – 4, 3. Jamajka 3 – 5 – 4, 4. Čína 3 – 3 – 3, 5. Etiópia 2 – 5 – 1, 6. autorizovaní neutrálni atlét (Rusko) 2 – 3 – 1, 7. Veľká Británia 2 – 3 – 0, 8. Nemecko 2 – 0 – 4, 9. Japonsko 2 – 0 – 1, 10. Holandsko, Uganda 2 – 0 – 0, 12. Poľsko 1 – 2 – 3, 13. Bahrajn, Kuba a Švédsko 1 – 1 – 1, 16. Bahamy 1 – 1 – 0, 17. Katar 1 – 0 – 1, 18. Austrália, Grenada, Nórsko, Venezuela 1 – 0 – 0, 22. Estónsko, Ukrajina 0 – 2 – 0, 24. Kanada 0 – 1 – 4, 25. Belgicko, Kolumbia, Francúzsko 0 – 1 – 1, 28. Alžírsko, Bosna a Hercegovina, Portugalsko 0 – 1 – 0, 31. Rakúsko 0 – 0 – 2, 32. Burkina Faso, Pobrežie Slonoviny, Chorvátsko, Ekvádor, Španielsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Maroko, Namíbia, Nigéria, Nový Zéland, Švajčiarsko 0 – 0 – 1

Pripravil GABRIEL BOGDÁNYI

FOTO PAVOL UHRIN a JÁN LUKY