Je druhým a zatiaľ posledným slovenským medailistom z majstrovstiev Európy do 18 rokov. Pred šiestimi rokmi v mimoriadne vyrovnanom finiši behu na 1500 m v Győri získal bronz. Na sklonku prázdnin uplynie päť rokov, odkedy Andrej Paulíny chýba vo výsledkových listinách. Na vrcholovej úrovni už nadobro.
Spočiatku sa venoval triatlonu. Foto: archív Andreja Paulínyho
„Už počas sezóny 2019 som mal sústavné problémy s ľavým členkom. Ťahalo sa to takmer rok. Žiaľ, ukázalo sa, že to zranenie sa nedá vyriešiť operáciou a zároveň by konzervatívna liečba trvala dlho. Obmedzovalo ma to natoľko, že som už ani nemohol dokončiť sezónu,“ s povzdychom siaha do spomienok 23-ročný Andrej Paulíny.
Situácia bola deprimujúcejšia napríklad o to, že ešte 28. augusta 2019 na Memoriáli Josefa Sečkářa v Brne časom 2:24,83 min prekonal 51 rokov starý národný juniorský rekord legendárneho Jozefa Plachého (2:25,2) na 1000 m…
S koučom Pavlom Sloukom po zisku bronzu na ME U18. Foto: archív Andreja Paulínyho
„Potom prišla pandémia koronavírusu a ja som o to naliehavejšie čelil otázke, čo vlastne ďalej: či začať študovať a zavesiť tretry na klinec, alebo to risknúť a čakať na zlepšenie môjho zdravotného stavu. Zároveň som vedel, že pre ten členok pominula šanca ísť na športové štipendium do zahraničia. Možnosti a ponuky som mal, ale zranenie mi nedovoľovalo využiť ich,“ rekapituluje Aďo s definitívnym osobákom 3:48,95 na „svojich“ 1500 m.
Momentálne už je vo štvrtom ročníku na Akadémii ozbrojených síl Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, od jesene má pred sebou záverečný diplomový. Aktuálne trávi tri a pol mesiaca cez program Erasmus+ na Univerzite obrany v Brne.
V spoločnosti olympijského víťaza Mateja Tótha. Foto: archív Andreja Paulínyho
„Už teraz som zamestnanec Ozbrojených síl SR. Z tohto dôvodu vopred viem, že mi to pre naplánované vojenské cvičenie nevyjde s osobnou prítomnosťou v hľadisku na júlovom šampionáte v Banskej Bystrici, čo ma mrzí. Moja primárna odbornosť je ženijná podpora a týmto smerom sa profesijne pozerám do budúcnosti, chcel by som sa tomu kariérne venovať,“ deklaruje Paulíny.
Pochádza z Kláštora pod Znievom a atletike sa začal naplno špecializovane venovať až počas štúdia odboru technické lýceum na Strednej priemyselnej škole technickej v Martine. Dovtedy bol triatlonista. Bývalý zverenec Pavla Slouku (pričinil sa aj o prvú slovenskú medailu z ME U18, ktorú v Tbilisi 2016 vybojovala na 800 m Gabriela Gajanová) na dorasteneckom kontinentálnom šampionáte v Maďarsku príjemne prekvapil aj sám seba.
Po boku Andreja Paulínyho beží neskorší držiteľ zlata Kane Elliott. Foto: Pavol Uhrin – fotosport.sk
Hlavný cieľ bol skončiť v Top 6 a získať tým miestenku na olympijské hry mládeže, ktoré sa v Buenos Aires konali v októbri 2018: „Finále bolo – ako väčšina behov na 1500 metrov – taktické, nikto nechcel ťahať. Mne to len vyhovovalo, lebo konkurenciu tvorili súperi s omnoho lepšími dosiahnutými časmi a mal som rád preteky so striedavým tempom. Na dvojstovke pred cieľom ma však zavreli tak, že ani prácou lakťami by som sa neuvoľnil zo zložitej pozície. Vtedy mi štyria protivníci trochu ušli a dvoch som už nestihol.“
Syn veteránskej majsterky sveta v behu do vrchu Kataríny Paulínyovej vbehol do cieľovej rovinky na piatej priečke, v jej polovici zaútočil z tretej dráhy a podarilo sa mu vybojovať tretie miesto v čase 3:55,58 min. Po prebehnutí cieľom dúfal v druhé, ale obával sa, že mu zostane nepopulárne štvrté: „Neistota trvala pár sekúnd, potom som počul môjho otca nadšene kričať, že mám bronz.“
S podporujúcimi rodičmi Katarínou a Petrom. Foto: archív Andreja Paulínyho
Za víťazným Britom Kanom Elliottom zaostal člen AK ZŤS Martin o 32 stotín, na strieborného domáceho Benceho Apátiho mu chýbalo päť stotiniek, zemiakovú placku pridelil Španielovi Hugovi De Miguelovi o sedem stotín. Prvá osmička sa natlačila do menej než dvoch sekúnd.
Bronz v Győri mu jednoducho bol akoby súdený. Získal ho totiž aj rok predtým na Európskom olympijskom festivale mládeže v rovnakom dejisku. „Až na dorasteneckom kontinentálnom šampionáte som však prvý raz v kariére zažil rozbehy. Na EYOF-e ich z mne neznámeho dôvodu napokon zrušili, hoci pôvodne boli naplánované. Bežali sme priamo finále a bolo nás v ňom viac, ako by podľa mňa malo byť… Až na ME som teda nadobudol skúsenosť, ako to urobiť, aby som sa z rozbehov dostal do rozhodujúcich pretekov a ušetril si pri tom nejaké sily.“
Bronz v Győri získal už na EYOF-e 2017. Foto: archív Andreja Paulínyho
Nad znalosť prostredia s odstupom času stavia to, že ME U18 boli v dojazdovej vzdialenosti bez potreby leteckej prepravy: „Úprimne – všetky štadióny sú v podstate na jedno kopyto. Tento som už mal ohmataný z EYOF-u, oveľa dôležitejšie však bolo, že sme nemuseli ďaleko cestovať. Autom to z domu boli nejaké tri hodiny a mohla ma osobne podporiť rodina, čo mi veľmi pomohlo. V tomto zmysle v dobrom závidím slovenským nasledovníkom tie letné Štiavničky, kde to budú mať ešte domáckejšie vďaka našim divákom.“
(KO)
NÁHĽADOVÉ FOTO: PAVOL UHRIN – FOTOSPORT.SK
