Hlavná časť slovenskej výpravy, v ktorej bolo 18 pretekárov, odletela v sobotu o 12.45 h z viedenského letiska do Berlína, kde sa už v pondelok prvými kvalifikačnými súbojmi na Olympijskom štadióne začne 24. európsky atletický šampionát. Na bratislavskom zraze chýbala trojica: v Prahe žijúca sedembojárska rekordérka Lucia Vadlejch cestovala do Berlína autom s trénerom Františkom Ptáčníkom, kladivárka Martina Hrašnová a maratónec Tibor Sahajda, ktorí majú svoje disciplíny až v závere šampionátu, sa k výprave pripoja v stredu 8. augusta.
Trio lídrov výpravy Matej Tóth, Ján Volko, Marcel Lomnický a jej najmladšia členka Emma Zapletalová ešte pred cestou na letisko absolvovala novinársky „výsluch“ na tradičnej predšampionátrovej tlačovej besede Slovenského atletického zväzu.
„Moja chuť súťažiť je definitívne späť. Znova sa ocitám v stave eufórie ako pred predošlými veľkými šampionátmi, ktorá stúpa s mojou rastúcou formou a uvedomením si faktu, že ešte nepatrím do starého železa,“ vravel s úsmevom olympijský víťaz z Ria, ktorý bude v Berlíne obhajovať striebro z ME 2014 v Zürichu.
Matej si uvedomuje, že je hlavný favorit chodeckej päťdesiatky, avšak nerobí si z toho ťažkú hlavu – podobnú situáciu zažil aj pred víťaznými MS 2015 v Pekingu a aj olympiádou v Riu 2016.
„Uvedomujem si, že očakávania verejnosti a fanúšikov sú veľké, ale to v mojom prípade nie je nič nové,“ podotkol 35-ročný chodec banskobystrickej Dukly stískajúc v rukách knihu Odchýlka, ktorá sa len pár hodín pred odletom do Berlína dostala na pulty kníhkupectiev. Opísal svoj úspešný životný príbeh i minuloročný neľahký boj o očistenie mena, keďže ho podozrievali z porušenia antidopingových pravidiel.
„Som zdravý, dobre pripravený a teším sa na preteky. Päťdesiatka je však dlhá a zradná disciplín, a keďže sa pôjde zrejme v ťažkých klimatických podmienkach, bude o to náročnejšia. Vynasnažím sa využiť svoje skúsenosti tak, aby môj výkon bol čo najlepší. A na čo to bude stačiť, to uvidíme v utorok okolo poludnia,“ poznamenal Matej Tóth, ktorý sa tesne pred odchodom autobusu na letisko stihol ešte odfotiť s náhodne okoloidúcou rodinkou s dvoma deťmi, ktorá úspešného chodca spoznala.
Šprintér Ján Volko aj v tomto roku ohuroval skvelými časmi. Na ME však nejde ako veľký favorit, no poznajúc jeho náturu i neutíchajúci apetít posúvať sa neustále dopredu, môže znova príjemne prekvapiť. Pred dvoma rokmi na ME v Amsterdame sa na 100 i 200 m prebojoval do semifinále, no tentoraz chce o čosi viac.
„Nemusím napĺňať nijaké očakávania, čo mi, myslím si, môže len a len pomôcť. Chcem sa aspoň raz dostať do finále, to je môj veľký sen. Ak sa to podarí, misia bude splnená,“ skonštatoval 21-ročný bratislavský šprintér.
Kladivár Marcel Lomnický nepostúpil na ME do finále len v premiére v roku 2010 v Barcelone, kde Libor Charfreitag získal zlato. Potom však nasledovala finálová postupka – jedenáste, siedme a piate miesto. „Ak by to takto pokračovalo ďalej a v nepárnych číslach, v Berlíne by z toho mala byť medaila. Hneď by som na seba stavil…,“ žartoval 31-ročný otecko šesťtýždňového synčeka Marcelka.
Na zraz reprezentácie ho z Nitry do Bratislavy priviezla mladšia sestra Nikola, ktorej sa, žiaľ, na rozdiel od minulého roka, keď sa kvalifikovala na MS v Londýne, nepodarilo dostať sa do berlínskej nominácie.
„Je mi ľúto, že nepôjde s nami, ale taký je šport – v jednom roku sa vám darí, v ďalšom, žiaľ, nie. Nikola mi však fandí, posledný týždeň bola u mňa v Nitre, podporovala ma na tréningoch. V Berlíne budem hádzať aj pre ňu,“ vyhlásil odhodlane Marcel Lomnický. Nuž, európska medaila by bol pre sestru krásny svadobný darček: Nikola totiž na jeseň plánuje svadbu so svojím koučom, chorvátskym kladivárskym rekordérom maďarského pôvodu Andrásom Haklitsom.
„Cítim sa vo fyzicky aj psychicky pohode, nikdy pred veľkým šampionátoím som na tom nebol tak dobre. Verím, že vychytím dobré dva dni a v pondelkovej kvalifikácii i v utorkovom finále všetko do seba dobre zapadne,“ nádejal sa Lomnický.
Premiéru na „dospeláckej“ tlačovke mala Emma Zapletalová, ktorá predstavuje nastupujúcu generáciu slovenských atlétov. Zverenka Petra Žňavu je nielen najmladšia v slovenskej výprave na ME 2018, ale dokonca aj najmladšia Slovenka na ME od roku 1954 a druhá najmladšia v celej histórii kontinentálnych šampionátov! V utorok 7. augusta, v deň rozbehov na 400 m prekážok, bude mať iba 18 rokov, 4 mesiace a 14 dní. Jedine Alena Holárková, ktorá na ME 1954 v Berne štartovala v päťboji, bola mladšia (17 rokov, 9 mesiacov, 19 dní).
„Na ME som sa pripravovala s Gabikou Gajanovou v Břeclave. Všetko išlo podľa plánu, preto dúfam, že mi ešte niečo ostalo z formy na juniorských MS. Rada by som sa priblížila k môjmu slovenskému juniorskému rekordu 57,22, možno ho i znova o kúštik zlepšila,“ dúfala piata prekážkarka na 400 m z júlových MSJ v Tampere.
Šéftréner Slovenského atletického zväzu (SAZ) Martin Pupiš zopakoval, čo povedal už viackrát – cieľ výpravy je priviezť jednu medailu a ďalšie tri umiestenia v prvej osmičke.
„Myslím si, že tento tím má potenciál, aby to dokázal, ba dokonca tieto očakávania aj prekonal. Samozrejme, je to šport, stať sa môže čokoľvek. Ja osobne však verím, že by sme mohli získať nie jednu, ale dve medaily ako v Zürichu 2014. Sila tohto tímu je veľká, no – silné výpravy majú aj ostatní,“ zdôraznil Pupiš.
SAZ za titul majstra Európy vypísal odmenu 10 000 eur pre pretekára a 5000 pre jeho realizačný tím. Za striebro sú tieto sumy 7500 a 4000 eur, za bronz 5000 a 3000 eur. „Európska atletika nedotuje ME finančnými odmenami ako to robí IAAF na MS, preto sme – aj vzhľadom na priaznivú finančnú kondíciu zväzu – pristúpili k odmeňovaniu najlepších. Myslím si, že sumy, ktoré sú mierne vyššie v porovnaní s minulými rokmi, sú veľmi solídne,“ uviedol šéftréner SAZ.
Slovenská výprava cestovala do Berlína dobre naladená. Jediný, kto smútil, bol kouč Radoslav Dubovský. Na ME sprevádzal trojskokana Tomáša Veszelku, no dúfal, že sa do nominácie dostanú aj skokanské dvojičky Danka a Janka Velďákové. Žiaľ, hoci ich SAZ navrhol, od technického delegáta ME dostali stopku. Preto bude prvý raz od roku 2000 letný atletický vrchol – či už „dospelácky“ alebo mládežnícky – bez priezviska Velďáková v štartovej listine… Veľká škoda, lebo dvojičky boli vždy „tímový hráč“ a dokázali aj ostatných vo výprave naladiť na pozitívnu nôtu. Dúfajme, že na halových ME 2019 v Glasgowe už „Velďáčky“ chýbať nebudú…
Slovenská výprava dorazila do Berlína popoludní o 14.00 h, z letiska Tegel nasledoval hneď presun do hotela Maritim. “Bývajú v ňom aj domáci Nemci, takisto Briti, Francúzi, Holnaďania i Belgičania,” informoval šéftréner Pupiš. “Bývame asi sedem minút pešo od slovenskej ambasády, neďaleko parku vhodného pre bežcov aj chodcov. Na Olympijský štadión i tréningový to máme asi hodinu, ale všetko vrátane dopravy zatiaľ funguje na špičkovej úrovni. Nálada v tíme je dobrá, v nedeľu o 17.00 h máme obhliadka štadiónu, následne tréning so štartérom a aj technickú poradu. Nik z našej výpravy nehlási zdravotné problémy, všetci sú nabudení predviesť čo najlepší výkon.”
GABRIEL BOGDÁNYI
ODMENY SAZ ZA ME 2018 V BERLÍNE
ZLATO: 10 000 eur (pretekár)/5000 eur (realizačný tím)
STRIEBRO: 7500/4000
BRONZ: 5000/3000
4. MIESTO: 2000/1800
5. MIESTO: 1800/1600
6. MIESTO: 1600/1400
7. MIESTO: 1400/1200
8. MIESTO: 1200/1000
Texty k foto:
Do autobusu smer letisko Schwechat sa „naloďujú“ Matej Tóth a Marcel Lomnický.
FOTO SITA/BRANISLAV BIBEL
Šprintér Ján Volko s trénerkou Naďou Bendovou.
FOTO JÁN LUKY
Pätica, ktorá pred odletom do Berlína referovala na tlačovej besede s novinármi (zľava): Martin Pupiš, Marcel Lomnický, Emma Zapletalová, Ján Volko a Matej Tóth.
FOTO JÁN LUKY
