Vlani svoj veľký talent nemohla zhmotniť v cennom kove z juniorských ME v Borase. Rozlet jej totiž prekazila mononukleóza. Piata juniorka sveta na 400 m prekážok zo šampionátu v Tampere 2018 Emma Zapletalová však nerezignovala a súboj so zákernou chorobou vyhrala. V aktuálnej letnej atletickej sezóne patrí medzi najpríjemnejšie prekvapenia na slovenskej scéne.

Prekvapilo vás, ako sa vám po minuloročných zdravotných problémoch darí?

„Úprimne? Ani nie, lebo príprava mi vyšla na jednotku, aj keď sme sa v čase koronakrízových reštrikcií vrátili trochu  späť k objemom. Čím viac sa však blížili prvé preteky, tým viac sa mi na tréningoch darilo. Behala som nečakane kvalitné časy, čo prekvapilo aj trénera Petra Žňavu. Utvrdila som sa v tom, že sme sa vybrali správnou cestou a úvodné preteky moje tušenie len zdupľovali.“

Šesť individuálnych štartov v letnej sezóne ste premenili v päť osobných rekordov. Úvod ako hrom! Ktorý výkon považujete za najneočakávanejší, a ktorý si ceníte najviac?

„Najneočakávanejšia bola hladká štvorstovka za 52,84 a najviac si cením, keďže je to moja hlavná disciplína, dva slovenské rekordy 57,11 a 56,86 na 400 metrov prekážok. Okrem toho viem, že to ešte stále nebolo ono a mám rezervy. Napríklad v Kladne, kde som sa prvý raz dostala pod 57 sekúnd, som na posledných dvoch prekážkach mala už zlý rytmus, čo ma spomalilo. Som veľmi zvedavá, čo sa z toho vykľuje, keď mi všetko vyjde a zvládnem stopercentne všetkých desať prekážok…“

Na prekážkarskej štvorstovke vám patrí slovenský juniorský rekord i rekord do 23 rokov. Od seniorského, ktorý od minulého roka patrí Danke Ledeckej, vás delí už iba sedem stotiniek. Trúfate si aj naň?

„Áno. Ak by som v Kladne nespravila v závere chyby, už by som ho mala. Pred desiatou prekážkou som vsunula krok navyše, čo ma zabrzdilo a určite som stratila viac ako sedem stotín.“

Pomáha vám zdravá rivalita s klubovou kolegyňou z ŠK ŠOG Nitra Danielou Ledeckou?

„Samozrejme! Ja osobne sa teším, že sa môžeme vzájomne ťahať dopredu a motivovať sa k lepším výkonom. Každé Dankino zlepšenie je pre mňa nová výzva a motivácia, a zrejme podobne je to aj naopak.“

Vlani ste pre mononukleózu súťažili až v samom závere letnej sezóny. V čom vám pomohla táto vynútená pauza? Priniesla aj niečo pozitívne?

„Spočiatku som sa ocitla dosť na dne, všetko navôkol som vnímala len negatívne. Postupne som si uvedomila, že v športe sa stáva všeličo a aj takýto výpadok je jeho súčasť. Objavila som viacero nových vecí, ktoré mi pomohli zosilnieť zo všetkých uhlov pohľadu. Napríklad som si našla mentálneho kouča a viac som pracovala s fyzioterapeutom.“

Na druhej strane set však prišli o možnosť zabojovať o medailu na juniorských ME v Borase, kde by ste patrili k vážnym adeptkám na zisk cenného kovu na prekážkarskej štvorstovke. Veľmi vás mrzí, že ste prišli o šancu pobiť sa o medailu?

„Áno, bola som z toho dosť nešťastná. Keď som pozerala finálový beh, nebolo mi všetko jedno… Uvedomovala som si, že som byť medzi finalistkami aj ja a mohla som bojovať o medailu. Na vlaňajšok však už nemyslím. Je to minulosť, sústredím sa na prítomnosť a budúcnosť. O rok sú v nórskom Bergene ME do 23 rokov, kde by som sa chcela pokúsiť získať medailu.“

Atletické leto 2020 je špecifické, bude bez globálneho či kontinentálneho vrcholu. Aký ste si v ňom vytýčili cieľ?

„Ja som motiváciu nestratila, ani keď sa postupne rušili významné podujatia. Po minuloročnom výpadku som mala pozitívne nastavenú myseľ a sa tešila som sa na akékoľvek preteky. Už vlani na začiatku prípravy na rok 2020 som si na 400 metrov prekážok dala cieľ 56,20, čo zodpovedalo limitu na OH 2016 v Riu de Janeiro. Neuveríte, no v noci z utorka na stredu sa mi snívalo, že som zabehla presne tento čas! Takže môj aktuálny sen je zároveň aj celosezónny. S trénerom sme sa zhodli, že splniť ho nie je vôbec beznádejné.“

A kam by ste sa chceli v tomto roku výkonnostne posunúť na hladkých 400 metrov?

„Keď som minulú sobotu v Košiciach dosiahla čas pod 53 sekúnd, veľmi ma to prekvapilo. Môj cieľ na leto bol totiž 53,50… S osobákom 52,84 som nadmieru spokojná, ale ak by som bežala v silnejšej konkurencii a nie v sólo pretekoch, možno by to bolo aj pod 52,60. Ak budem stabilne behať pod 53 sekúnd, bude to super.“

Čo sa skrýva za vaším výkonnostným posunom, v čom ste urobili najväčší pokrok?

„Nabehala som vyššie objemy i viac špeciálneho tempa. Som aj o rok staršia, takže tréner trochu na tréningoch v porovnaní s predošlými rokmi pritvrdil. Netlačí však na mňa, dávky zvyšuje pomaličky, postupne. Stále necháva nejakú rezervu. Preto verím, že sa budem každý rok zlepšovať.“

Trénuje vás bývalý popredný štvorstovkár Peter Žňava. Ako spolu vychádzate, je na vás prísny?

„Vychádzame korektne. Prísny je len vtedy, keď je to už naozaj potrebné, keď si to vyžadujú okolnosti. Vie, že v niektorých situáciách na mňa prísnosť stopercentne platí.“

Po úspešných juniorských MS 2018 v Tampere ste na tlačovej besede v Bratislave s Gabikou Gajanovou opatrne hovorili túžbe štartovať na OH 2020 v Tokiu. Hry preložili na budúci rok a zdá sa, že získať na ne miestenku nie je vôbec utópia. Zaoberáte sa v myšlienkach možnosťou dostať sa do Tokia?

„Štart na olympijských hrách je stále môj veľký sen. Po juniorských MS v Tampere ešte neboli známe tokijské limity, vychádzal som z toho, čo bolo potrebné zabehnúť do Ria 2016 – 56,20. Lenže na Tokio limity výrazne sprísnili – na 400 metrov prekážok je 55,40. Napriek tomu situácia nie je ani teraz úplne beznádejná. Ak budem behať kvalitné časy, existuje stále nádej dostať sa na olympiádu aj vďaka postaveniu vo svetovom rebríčku.“

Aká-taká šanca dostať sa do Tokia sa však črtá aj v štafetách na 4 x 400 metrov – ženskej i miešanej. Pred dvoma rokmi v Berlíne ste aj vy boli členka kvarteta, ktoré sa senzačne prebilo až do finále a v ňom skončilo ôsme…

„Bolo by skvelé, ako by sme sa dostali na olympiádu aj v niektorej štafete. Pre mňa je však momentálne priorita úspešné vystúpenie na ME do 23 rokov, kde túžim získať medailu. Po aktuálnej sezóne ešte určite budeme s trénerom debatovať, čo s olympiádou a štafetami. Samozrejme, mnohé závisí aj od ďalších dievčat a od ich plánov.“

GABRIEL BOGDÁNYI, FOTO PAVOL UHRIN

EMMA ZAPLETALOVÁ V LETE 2020

200 METROV

24,31 w Dubnica 12. 7.

24,01     Košice 25. 7. (osobný rekord)

400 METROV

53,85     Dubnica 12. 7. (osobný rekord)

52,84     Košice 25. 7. (soobný rekord)

400 METROV PREKÁŽOK

57,11     Praha 4. 7. (rekord SR do 23 rokov)

56,86     Kladno 18. 7. (rekord SR do 23 rokov)