Pohľad účastníka: Európska veteránska atletika ožila v Brage, slovenským veteránom by pomohol nový impulz

Dlhé dva roky čakali atletickí veteráni na veľké medzinárodne podujatie. Halové majstrovstvá Európy sa totiž v portugalskej Brage mali pôvodne uskutočniť na jar 2020. Všetci vieme, ako to vtedy so športom celosvetovo dopadlo. Mnohé podujatia nenávratne zrušili, iné čakali na nový dátum. To bol aj prípad halových majstrovstiev starého kontinentu organizovaných European Masters Athletics (EMA).

Čakalo sa na ne nie rok, ale dva. No oplatilo sa. Hoci ešte koncom decembra 2021 nebolo nič isté, prihlášky postupne pribúdali. Vedenie EMA zorganizovanie šampionátu definitívne potvrdilo až 13. januára 2022, len päť týždňov pred slávnostným otvorením. Aj preto bola účasť o niečo slabšia ako v predchádzajúcich edíciách veteránskych ME. Svoje urobila  i neistá situácia z pohľadu povinného testovania účastníkov na COVID-19 (nakoniec túto povinnosť zrušili deň pred začiatkom celej akcie), cestovné obmedzenia, zdravotné riziká a takisto fakt, že mnoho športovcov –  nie iba slovenských – nemalo v uplynulých dvoch sezónach dostatočnú možnosť na tréning a regeneráciu, preto o štarte na medzinárodnom fóre ani len neuvažovali.

Slovensko vzhľadom k spomenutým okolnostiam reprezentovala iba jediná žena Svitlana Skuharevová a osem mužov: Miroslav Bajner, Milan Belianský, Jozef Gábriš, Ivan Janko, Eduard Kučkovský, Jozef Niko, Vladimír Stanko a Jozef Vašina. Napriek skromnej výprave slovenskí reprezentanti získali tri cenné kovy (zlato Belianský na 60 m prek., striebro Bajner a Vašina v žrdi a ďalšie tri umiestnenia v prvej šestke (Belianský na 60 m, Gábriš v kladive, Janko v diaľke/do 6-členného finále sa dostal aj Niko na 400 m, ale nedokončil ho).

Oveľa dôležitejšie ako výsledky je fakt, že sa šampionát vôbec konal. Aj veteráni potrebujú medzinárodnú konfrontáciu, ktorá im dodáva energiu do ďalšieho trénovania. Pretože ak na vlastné oči vidíte, čo všetko vaši rovesníci v Európe stále dokážu, zaručene vás to zasiahne a motivuje. To potvrdia všetci, ktorí aspoň raz nazreli na veľké veteránske podujatie.

Pre nás, slovenských veteránov, je to navyše jedna z mála možností na priamu konfrontáciu v medzinárodne uznávaných kategóriách zoradených podľa veku od M35/W35 do päťročných vekových kategórií. Výkony sa preto neprepočítavajú podľa koeficientov ako na slovenských veteránskych podujatiach, čo je pre niekoho možno trošku demotivujúce. Ibaže aká by to bola motivácia, ak by na majstrovstvách Slovenska získal medailu prakticky každý účastník, keďže, žiaľ, máme pramálo disciplín, v ktorých súťažia v rovnakej vekovej kategórie viac ako traja. Kto chce vedieť, ako na tom je z pohľadu svojich rovesníkov, má jedinečnú šancu práve na šampionátoch (svetových či európskych), kde navyše panuje nie konkurenčné, ale skôr extrémne priateľské a prajné prostredie.

Nie je žiadne prekvapenie, ak trebárs donedávna globálna šprintérska hviezda Francis Obikwelu hecuje v „Call Roome“, čiže zvolávateľni, všetkých účastníkov rozbehov pokrikmi: „Chalani, poďme na to! Ukážte sa, zabavte sa!“ Francis navyše vôbec nerozlišoval, či stojí po jeho boku borec, ktorého si aspoň matne pamätá zo svojej úspešnej a dlhej profesionálnej kariéry, alebo sa vedľa neho pripravuje v podstate neznámy veteránsky hobby bežec dosahujúci výkonnosť priemerného dorastenca. Mnohí sa v danom okamihu zaručene zamysleli nad tým, prečo sa niekto, kto má doma olympijské striebro z Atén 2004 na 100 metrov, potrebuje ukazovať na veteránskej akcii plnej atletických nadšencov?

Táto otázka mi napadla už počas rozcvičovania sa. Sledoval som Obikweluho precíznu prípravu – akoby chcel obhájiť olympijské striebro. Stále je vo forme, hoci svet vrcholnej atletiky opustil v roku 2008 (svoje rozhodnutie ešte skorigoval a v roku 2011 si dokonca zlepšil časom 6,53 halový osobný rekord na 60 m). Pod 7 sekúnd sa dostal aj v sezóne 2022, hoci má už 43 rokov. „Všetko je to o disciplíne,“ poznamenal Obikwelu a jedným okom sa pozrel na svoju rodinku, ktorá ho prišla do v Bragy povzbudiť. A aj počas bežeckej abecedy povzbudzoval, koho stretol. Žiadna rivalita. Dokonca aj vo finále, keď sa po dvoch uliatych štartoch sa stiahol z dráhy, fandil svojim súperom. Domáci neskrývali sklamanie, že ich najväčšia hviezda veteránskej scény zostala bez zlata. No Francis to bral s nadhľadom. Zostal stáť vedľa krásnej dráhy a fandil.

To sú presne tie momenty, ktoré dodávajú každému veteránovi obrovskú porciu energie do ďalšieho namáhavého tréningu. To isté sa totiž dialo prakticky vo všetkých disciplínach. Osobne mám najlepšiu spomienku na skok do diaľky. Podpora, tlieskanie a fandenie, To bola absolútna samozrejmosť v každej disciplíne a niečo také by som doprial zažiť každému slovenskému veteránovi. Nie je nás síce mnoho, ale zaručene máme na to, aby sme obsadzovali oveľa viac disciplín. A zaručene by sme mali aj oveľa viac cenných kovov, ktoré sú len čerešničkou na torte.

Iste, svoje zohrávajú nielen tréningové možnosti ,ale aj sociálne zabezpečenie. Pretože je nad slnko jasnejšie, že nemeckí dôchodcovia majú oveľa viac možnosti zaplatiť si týždeň v Portugalsku a stretnúť starých kamarátov ako tí slovenskí, ktorí sú pri svojich dôchodkoch radi, že prežijú do ďalšieho mesiaca. Podobne náročné to majú aj ešte pracujúci veteráni. Kto však má aspoň nejakú podporu, zoženie lacnejšiu letenku a uskromní sa pri ubytovaní, investícia sa mu vráti.    

Halové ME v Brage sú už minulosťou a treba sa dívať ďalej. Najbližšie sa stretneme v roku 2024 na dosah od Slovenska, v poľskom meste Toruň. Bolo by krásne, ak sa tam predstavila početná výprava Aj veteránska reprezentácia vlastne reprezentuje krajinu a slovenskú atletiku. V dnešnej dobe to nebude, samozrejme, jednoduché, aby pomohol nejaký sponzor. A je asi naivné myslieť si, že pomôže nejaký sociálny fond niektorého do športu zainteresovaného rezortu. Každá konkrétna pomoc však veteránom zaručene uľahčí ich fungovanie. Zaručene by pomohla aj možno čiastočne organizovaná doprava do Poľska aspoň pre tých, ktorý na tom nie sú ekonomicky najlepšie. Výprave by sa hodil napríklad fyzioterapeut, ktorý je na medzinárodnom fóre súčasťou nejednej veteránskej výpravy. A možno aj vďaka tomu by sme vedeli dať dokopy aspoň v niekoľkých kategóriách aj nejakú štafetu. Štafety tradične posilnia tímového ducha a okrem toho zvyšujú aj šancu na dobré umiestnenie.

Veľmi zaujímavé by bolo, ak by sa v radoch slovenských veteránov objavila napríklad nejaká vyslúžila atletická osobnosť z dôb dávnejších, alebo aj nedávnych. Nevravím, že na chôdzu by mal hneď nastúpiť Matej Tóth, aj keď je pravda, že na sklonku svoje superúspešnej kariéry vytvoril dva veteránske rekordy SR, jeden na ovále na 5000 m a druhý na 20 km. Máme i zopár bežcov na stredné a dlhé trate, ktorí by sa vo veteránskom poli nestratili, a mali šancu vybojovať si aj nejaký cenný kov.

Šport potrebuje reštart a určite by to pomohlo aj slovenským veteránom. Čím viac ľudí sa bude hýbať, o to lepšie. Na Slovensku sa budú navyše už čoskoro otvárať nové atletické dráhy, čo zlepší podmienky nielen mládežníkom, ale aj všetkým skôr narodeným. Veteráni by navyše potrebovali aj viac možností na aspoň regionálnu medzinárodnú konfrontáciu. Verme, že to situácia dovolí, a podarí sa usporiadať nielen tradičný veteránsky šampionát bez obmedzení, ale aj nejaké medzištátne stretnutia. Prípadne by stálo za pokus vložiť nejaké divácky atraktívne disciplíny napríklad do väčšieho podujatia typu P-T-S. Príkladom by mohla byť ostravská Zlatá tretra, kde sa v minulosti uskutočnili aj šprintérske veteránske súboje.  A čo to dá slovenskej atletike? Zaručene motiváciu pre všetkých „masters“ atlétov, ktorých by bolo vďaka tomu na dráhe zaručene viac, a cítili by, že patria do väčšieho celku. Ale možno by to motivovalo aj mládež, ktorú v mnohých disciplínach neustále strácame. Minimálne za pokus by to určite stálo.

IVAN JANKO, účastník halových veteránskych ME 2022 v Brage

Text k foto:

Dejiskom šampionátu v Brage, portugalská šprintérska hviezda Francis Obikwelu s Ivanom Jankom.

FOTO SAZ (ij)

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk