Už „covidový“ jubilejný 20. ročník mítingu Elán týždeň pred slovenským šampionátom naznačil, že Monika Weigertová by sa mohla kvalifikovať na halové ME do Torune. Hneď na prvý šup prešprintovala v oboch behoch šesťdesiatku za 7,42. Osobák, hoci zlepšený len o stotinku, bol jasný signál: torunská miestenka pre 28-ročnú bojnickú rodáčku behajúcu za Sláviu UK Bratislava nemusí byť nesplniteľný sen.
Weigertová po štartovom výstrele už v rozbehu upaľovala ako blesk. Nemienila taktizovať, každú šancu na limit v tejto na súťaže skromnučkej sezóne bolo treba využiť. Na výsledkovej tabuli sa objavilo 7,40 – navlas rovnaký výkon ako torunský limit. Keď hlásateľ oznámil, že oficiálne bežala ešte o dve stotinky rýchlejšie, neveriacky zakryla tvár. Pod dlaňami skrývala radostný úsmev. Od súperiek prijala zopár stiskov rúk i objatí, vybehla na okamih k trénerovi Eugenovi Laczovi, ktorému sa od šťastia zaleskla v oku slzička.
Už s limitom vo vrecku potom o hodinu neskôr vo finále predviedla čosi, čo čakal už asi málokto. Ba aj skúsený kouč, sedemdesiatnik „Öči“ Laczo, priznal, že výkone 7,32 mu – vyrazil dych. „Za to všetko, čo atletike obetovala, si to Monika zaslúžila,“ podotkol Weigertovej tréner.
Skromné dievča z ani nie dvojtisícovej dedinky Diviaky nad Nitricou neďaleko Prievidze si tretí raz v kariére vybojovalo účasť na halovom kontinentálnom šampionáte. V roku 2015 si zasúťažila s najlepšími európskymi šprintérkami v Prahe, predvlani v Glasgowe a teraz zamieri do Torune.
Monikin víťazný čas 7,32 bol nielen jej štvrtý osobný rekord v štvrtej šesťdesiatke v sezóne, ale znamenal aj rekord šampionátu a posun na druhú priečku v slovenských historických tabuľkách za legendárnu Evu Murkovú, ktorá pred 36 rokmi dosiahla čas 7,21. Iba o jedinú stotinku zaostala za rekordom haly Elán, ktorý od roku 2006 patrí Britke Anyike Onuorovej, štafetovej majsterke Európy na 4 x 100 m z Zürichu 2014…
„Nemám slov, som nesmierne šťastná, že to vyšlo. Tréningové ukazovatele naznačovali, že mám formu na výkon pod 7,40, ale pred halovým šampionátom som absolvovala len jediné preteky a teraz to bola prakticky posledná šanca splniť limit do Torune. Preto som trochu pociťovala tlak a stres. Neskutočne sa teším, že mi to vyšlo,“ nadchýnala sa v sobotu Monika Weigertová, ktorá sa v tínedžerských rokoch v čase stredoškolského štúdia venovala súťažne motokrosu a predtým aj karate v nováckom klube KK. „Zlepšenie pripisujem najmä tomu, že sme s trénerom Laczom popracovali na štarte a na ´šliapavom´ behu v úvode, v čom som urobila veľký pokrok.“
Napriek tomu finálových 7,32 a ďalšie, až 6-stotinové zlepšenie osobného maxima, prekvapilo i Moniku. „Vo finále som bežala s ľahkosťou a bez stresu, že musím zabehnúť limit,“ snažila sa nájsť dôvod, čo ju „vystrelilo“ k tomuto výraznému posunu. „Šprintovala som uvoľnene a som neskutočne rada, že ešte rýchlejšie ako v rozbehu.“ Hoci v porovnaní s predošlými sezónami posunula svoj osobák na 60 m až 11 stotín, ešte stále vidí možnosť zlepšiť ho o stotinku či dve. „Rezervy vidím najmä v štartovej reakcii,“ zdôraznila.
Monika Weigertová je príklad lásky a oddanosti ku kráľovnej športov. Hoci nie je členka žiadneho vrcholového strediska a atletike sa venuje len popri práci trénerky vo fitnescentre, patrí k oporám slovenskej reprezentácie. Pomohla jej v roku 2019 nielen na Európskych hrách v Minsku (na 100 m 4. v 1. kole a 5. vo štvrťfinále), ale aj v I. lige ME tímov v nórskom Sandnese, kde bola spolu s Martinou Hrašnovou tretia najlepšie bodujúca členka družstva (8. na 100 a 4 x 100 m, 6. na 200 m).
Nechýbalo však veľa priezvisko Weigertová by ste už vo výsledkových listinách hľadali márne. Po halových ME 2015 v Prahe – v rozbehu si utvorila osobný rekord 7,52, no na postup to nestačilo – sa jej atletická kariéra na tri roky prerušila. Na sústredení krátko po spomenutom šampionáte si vážne zranila achilovku. Lekári jej zvestovali „jóbovku“ – vraj sa už k športu nikdy nevráti. Lenže vďaka zlatým rukám špičkového pražského odborníka sa stal zázrak. Po úspešnej operácii sa síce potom tri roky dávala dokopy – absolvovala veľa kompenzačných cvičení, strávila hodiny v opatere fyzioterapeutov – no odvtedy Monikina šľacha drží. „Atletiku milujem, inak by som sa k nej nevrátila,“ priznala niekdajšia viacbojárka, ktorá na FTVŠ UK v Bratislave získala magisterský titul v odbore kondičný tréner.
Teraz zažíva najkrajšie roky svojej atletickej kariéry. Vlani si na stovke zabehla osobný rekord 11,68, predvlani s vetrom dokonca 11,61 a na 200 m sa zlepšila na 24,11. O halovej šesťdesiatke už reč bola. Jej veľká túžba bola dostať sa v najkratšom šprinte na lanské ME v Paríži, ktoré však pre koronavírusovú pandémiu zrušili. Štart v Toruni pre ňu bude aspoň drobná satisfakcia.
MONIKA WEIGERTOVÁ NA HALOVÝCH ME
2015 Praha: 30. celkovo na 60 m 7,52/osobný rekord 30th (6. v I. rozbehu)
2019 Glasgow: 39. celkovo na 60 m 7,54 (7. v III. rozbehu)
2021 Toruň: ?
Texty k foto:
Monika Weigertová si šprintuje pre limit na halové ME 2021 v Toruni.
FOTO PAVOL UHRIN
S trénerom Eugenom Laczom.
FOTO PAVOL UHRIN
Monika akoby neverila, čo v sobotu v Bratislave zabehla.
FOTO JÁN LUKY
