Nemalý podiel na úspechu Emmy Zapletalovej na majstrovstvách sveta v Tokiu má aj jej prvý tréner. Dvanásťnásobný majster SR, v hale na 400 m (2001, 2009), vonku na 200 m (2008), 400 m (2003 – 2010) a 800 m (2007), šesť rokov (2005 – 2010) slovenská tabuľková jednotka na 400 m PETER ŽŇAVA objavil Emmu v roku 2012 na súťaži Hľadáme nových olympionikov. Na atletiku ju zlákal z hádzanej a viedol ju dvanásť rokov. Ich spolupráca vyvrcholila v roku 2021 ziskom zlata na ME do 23 rokov v Tallinne a postupom do semifinále OH v Tokiu. Emma sa do japonskej metropoly po štyroch rokoch vrátila a už pod vedením Holanďana Brama Petersa vybojovala senzačný bronz. Finále si nenechal ujsť ani dvojnásobný držiteľ ocenenia Tréner roka Peter Žňava.
Sledovali ste ženské finále 400 m prekážok? Ako a kde ste ho prežívali?
Finále som sledoval doma, ako každý iný športový fanúšik pri televízii. Nebolo to o podrobnej analýze, skôr som si vychutnal samotný priebeh pretekov. Tentoraz som sa nesústredil na detaily techniky či medzičasy, ale jednoducho na to, ako sa beh vyvíjal.
Nevrátili sa vám spomienky na finále ME do 23 rokov Tallinne alebo na OH na tom istom štadióne v Tokiu?
Od finále v Tallinne či Tokiu už prešlo niekoľko rokov a odvtedy sa veľa vecí posunulo. Samozrejme, spomienky na tieto podujatia sú príjemné, ale tentoraz išlo o úplne iné vrcholné podujatie, ktoré som vnímal skôr s odstupom a ako divák.
Aké poradie ste tipovali pred finále?
Po semifinále sa šance jednotlivých pretekárok postupne vykryštalizovali. Určiť víťazku nebolo náročné, otvorený však zostával boj o 2. až 6. miesto. V semifinále zaujali najmä Panamčanka Woodruffová a Američanka Jonesová. V hre bola aj ďalšia Američanka, legenda tejto disciplíny Dalilah Muhammadová, pre ktorú je to podľa všetkého záverečná sezóna kariéry, a tiež jej krajanka Cockrellová, ktorá sa zdala byť v Tokiu v slabšej forme než pred rokom v Paríži. Naopak, dalo sa predpokladať, že Belgičanka Van den Broecková ani Jamajčanka Salmonová nebudú pre Emmu predstavovať vážnu hrozbu.
Vráťme sa o 13 rokov späť. Spomínate si ešte na prvé stretnutie s Emmou?
Áno, samozrejme, spomínam si na to veľmi dobre. Bolo to na postupovej súťaži Hľadáme nových olympionikov. V krajskom kole dobehla Emma do cieľa naraz s mojou vtedajšou zverenkou. Prišla tam so svojou starou mamou a ja som jej ponúkol spoluprácu aspoň na obdobie do finále tejto súťaže. Po rôznych peripetiách sa mi nakoniec ozvala Emmina mama a dohodli sme sa. Spolupráca, hoci spočiatku veľmi nepravidelná, pokračovala aj po skončení spomínanej súťaže. Mám pocit, že tento príbeh som už rozprával toľkokrát, už je medzi ľuďmi dobre známy.
Bolo náročné stiahnuť ju z „kolektívnej“ hádzanej na „individuálnu“ atletiku?
V tomto smere som na Emmu nijako netlačil, a možno práve to rozhodlo. Postupne sa ukazovalo, že sa na atletických tréningoch cíti dobre a že jej individuálny šport vyhovuje viac.
Mysleli ste si v tom čase, že sa vám dostáva do rúk budúca medailistka majstrovstiev sveta?
Nie, v dvanástich rokoch sa určite nedá predpokladať, že z dieťaťa raz vyrastie budúca medailistka majstrovstiev sveta. V Emme som však od začiatku videl veľký potenciál.
Pred rokom sa Emma napokon rozhodla zmeniť trénera. Ako prebehol rozchod? Ako ste to prijali?
Ukončenie spolupráce som vnímal ako logické vyústenie situácie. Mrzí ma len, že to neprebehlo o niečo elegantnejšie. No nepovažujem za potrebné sa k tomu ďalej vracať. Podstatné je, že Emma dosiahla tento rok veľký úspech – a to je to, na čo by sa mala sústrediť pozornosť.
Ruku na srdce – čakali ste, že sa Emme podarí tento rok takýto návrat?
Áno, poznám Emmine kvality a schopnosti. V prípade, že zostane zdravotne v poriadku, bolo možné takéto výsledky očakávať.
Sledovali ste jej tohtoročné výkony? Ktorý by ste vyzdvihli najviac a prečo?
V tomto momente je odpoveď na túto otázku jednoznačná.
Viac sebavedomia – to ste si želali od Emmy po jej vtedy životnej sezóne 2021. Podarilo sa jej to? Čomu pripisujete tento posun?
To želanie, ktoré som v tom čase vyslovil, je dnes trochu vytrhnuté z kontextu. Vtedy bolo myslené skôr na tréningový proces. Pokiaľ ide o samotné preteky, ak mala Emma formu, sebavedomie jej nikdy nechýbalo – a rovnako je tomu aj v tomto roku.
Od začiatku tejto sezóny ste šéftréner reprezentácie do 18 rokov – vidíte v tejto vekovej kategórii nejakých Emminých nasledovníkov alebo nasledovníčky?
Bolo by trúfalé v sedemnástich rokoch tvrdiť, že už teraz máme budúcich finalistov či dokonca medailistov majstrovstiev sveta. Navyše týchto atlétov sledujem skôr „z diaľky“, takže nemám úplný pohľad do detailov ich prípravy. Každopádne, v tejto kategórii je viacero zaujímavých dorastencov, pri ktorých verím, že sa postupne prepracujú až k účasti na vrcholných podujatiach v dospelosti. Nedá mi však nespomenúť, že z môjho pohľadu je tam jedna atlétka, ktorá momentálne vystupuje z radu a má predpoklady, aby sa v budúcnosti venovala rovnakej disciplíne ako Emma. Menovať ju však nebudem.
Máte v súčasnosti nejakých osobných zverencov? Neprejavil niekto záujem o spoluprácu?
V súčasnosti nemám osobných zverencov. Trénerstvu atletiky sa teraz nevenujem a musím povedať, že cítim v tomto smere aj určitú úľavu – mám viac priestoru venovať sa rodine a našej dvojročnej dcérke. Voľné víkendy a prázdniny mi v tejto fáze života vôbec neprekážajú. (Úsmev.)
Pripravil Juraj Marcinát
FOTO JÁN LUKY, ROMAN BENICKÝ, SOŇA MALÉTEROVÁ
