Európska atletika nemá v tomto roku dvojicu, ale trojicu najlepších. Titul Atlét roka 2022 si medzi mužmi podelili dvaja Škandinávci – žrdkár Armand Duplantis a vytrvalec Jakob Ingebrigtsen, ženskú kategóriu ovládla štvorstovkárka Femke Bolová. Výsledky ankety vyhlásili v sobotu na galavečere Golden Tracks v estónskom Tallinne, kde sa tento týždeň konal konvent Európskej atletiky.
Prvý raz v 28-ročnej histórii ankety sa stalo, že jedna z hlavných kategórií má dvoch víťazov. Zaujímavosťou je, že Duplantis a Ingebrigtsen sa o podobné dvojvládie postarali aj v roku 2018, keď ich oboch vyhlásili za vychádzajúce hviezdy európskej atletiky.
Úradujúci olympijský víťaz v žrdi Duplantis vstúpil do sezóny prekonaním vlastného halového svetového rekordu. Novému historickému maximu 619 cm (7. marca v Belehrade) predchádzalo 54 neúspešných Švédových pokusov – a vydržalo iba 14 dní. V tej istej Štark Arene, ale už na halových majstrovstvách sveta zdolal latku vo výške 620 cm (20. 3.).
Famóznu formu si preniesol aj do hlavnej časti sezóny. Na domácej pôde v Štokholme najskôr utvoril svetový rekord pod holým nebom 616 cm (30. 6.) a skok roka si nechal na najdôležitejšie podujatie. V Eugene ovládol finále majstrovstiev sveta výkonom 621 cm (24. 7.) – podľa analýzy pokusu s rezervou 8,2 cm! Na obhajobu titulu európskeho šampióna mu potom v mníchovskom chlade a daždi stačilo aj 606 cm. Duplantisova sezóna 2022: 19 súťaží, 18 víťazstiev a 15 z nich so šesťmetrovým a lepším výkonom – vrátane víťazného finále Diamantovej ligy.
Nórsky bežecký zázrak Ingebrigtsen stihol do 21. narodenín skompletizovať zbierku titulov z vrcholných podujatí, hoci nie vo svojej najsilnejšej disciplíne. Na majstrovstvách sveta ho nečakaná prehra na 1500 m s Britom Jakom Wightmanom motivovala k takticky skvele zvládnutej päťtisícke so zlatou koncovkou. Na majstrovstvách Európy v Mníchove potom obhájil berlínske víťazné double z roku 2018.
Sezónu navyše prikrášlil svetovým rekordom, keď v Liévine ako prvý v histórii zabehol 1500 m v hale čas pod 3:31 (3:30,60). Titul halového svetového šampióna mu však v Belehrade vyfúkol práve bývalý držiteľ rekordu Etiópčan Samuel Tefera. Ingebrigtsenova sezóna 2022: na 1500 m 3-krát (celkovo v kariére 7-krát) pokoril hranicu 3:30 – na MS v Eugene (3:29,47), v Lausanne (3:29,05) a vo víťaznom finále Diamantovej ligy v Zürichu vo svetovom výkone roka 3:29,02.
„Cítim sa ako v roku 2018, keď sme sa spoločne stali vychádzajúcimi hviezdami. Vždy je pre mňa veľkou cťou, keď moje meno zaznie spolu s Mondovým – po tom všetkom, čo dokázal na svetovej aj európskej scéne,“ reagoval na nečakané rozuzlenie večera Ingebrigtsen a Duplantis ho na diaľku z USA, kde sa v čase odovzdávania cien nachádzal, doplnil: „Myslím si, že Jakob bude so mnou súhlasiť, keď poviem, že Európska atletika a majstrovstvá Európy boli dôležitými stavebnými kameňmi našich úspechov, preto by som sa chcel za to všetko poďakovať.“
Titul najlepšej atlétky Európy zostáva v Holandsku, na vlaňajšiu laureátku Sifan Hassanovú dokázala nadviazať Bolová. Štvorstovkárska obojživelníčka vyťažila v roku 2022 z 29 štartov 7 medailí z veľkých podujatí (2. na 400 m a 4×400 m na HMS, 2. na 400 m prek. a 4×400 m miešaná štafeta na MS, 1. na 400 m, 400 m prek. a 4×400 m na ME), vyníma sa medzi nimi zlaté treble na majstrovstvách Európy v Mníchove. Žiaden muž ani žena pred ňou nedokázali na tomto podujatí predviesť víťaznú kombináciu 400 m a 400 m prekážok. Bolová k nej navyše pridala významný podiel na prvenstve holandskej štafety na 4×400 m.
„Ak sa nemýlim, tak jediný, kto predo mnou získal tri zlaté medaily na jedných majstrovstvách Európy, bola moja krajanka Fanny Blankersová-Koenová (zlatá na 100 a 200 m a 80 m prek. na ME 1950 v Bruseli, pozn. red.). Ja zatiaľ nie som superstar ako ona, ale raz by som chcela byť a to ma motivuje,“ prezradila Bolová.
Bronzová olympijská medailistka z Tokia na 400 m prekážok našla v tejto disciplíne v 11 štartoch sezóny iba jednu premožiteľku – Sydney McLaughlinovú vo finále majstrovstiev sveta v Eugene, kde Američanka posunula svoj svetový rekord až na úroveň 50,68. Na čelo historických tabuliek sa však v sezóne dostala aj Bolová – časom 36,86 na 300 m prekážok na ostravskej Zlatej tretre.
V užších nomináciách na prestížne ocenenia boli ešte grécky úradujúci vicemajster sveta a majster Európy v diaľke Miltiadis Tentoglou, resp. ukrajinská výškarka s rovnakou tohtoročnou bilanciou Jaroslava Mahučichová, ktorá sa tento rok opäť predstavila aj na Banskobystrickej latke a skončila druhá, a majsterka sveta i Európy v sedemboji Nafissatou Thiamová z Belgicka. Všetky tri nominované ženy patria medzi laureátky ankety Vychádzajúca hviezda. Thiamovú dekorovali týmto titulom v roku 2016, Mahučichovú v roku 2019 a Bolovú vlani.
Tento rok treba vychádzajúce hviezdy starého kontinentu hľadať medzi vrhačmi. Anketu nádejí európskej atletiky ovládli grécka oštepárka Elina Tzengková (oštep, 20 rokov, Grécko) a litovský diskár Mykolas Alekna. Dvadsaťročná Tzengková sa stala v Mníchove najmladšou európskou šampiónkou v oštepárskej histórii. Jej vrstovník Alekna, syn dvojnásobného olympijského víťaza (Sydney 2000 a Atény 2004) a majstra sveta (Paríž 2003 a Helsinki 2005) Virgilijusa Aleknu, rovnako získal svoj prvý veľký titul vo svojej premiére medzi seniormi (otec až ako 28-ročný), keď vo finále ME v Mníchove rekordom podujatia 69,78 m vrátil Slovincovi Kristjanovi Čehovi prehru z MS v Eugene.
Európska atletika (European Athletics) na slávnostnom gala večere Golden Tracks 2022 ocenila na návrh SAZ i dvojicu Slovákov. Dlhoročný úspešný mládežnícky tréner najmä v skokanských disciplínach Daniel Pauko dostal ocenenie EA Coaching Award. Trénerskej práci sa venoval 40 rokov od polovice 70. rokov 20. storočia. Najväčšie úspechy dosiahol v Lučenci ako tréner v školskom športovom stredisku (ŠŠS) a tréningovom stredisku mládeže (TSM).
Jeho najznámejší zverenci boli výškari – olympionici Robert Ruffíni (2. na MEJ 1985, 5. na HME 1988, 8. na HMS 1989) a Michal Kabelka (6. na ME 2012, 6. na ME 2007 do 23 rokov), takisto dlho viedol i trojskokana Tomáša Veszelku (6. na HME 2019, 6. na ME 2018).
Martinovi Pupišovi udelili Member Federation Award. Bývalý popredný chodec (3. na MEJ 1997, účastník ME 2002) po skončení kariéry trénoval olympionikov Kazimíra Verkina, Máriu Katerinka Czakovú, Miroslava Úradníka, spolupracoval s Matejom Tóthom v oblasti hypoxického tréningu.
Od roku 2012 bol člen výkonného výboru SAZ, od roku 2012 až doteraz a predseda trénerskej, metodickej a zdravotnej komisie SAZ, od roku 2013 až do 31. 10. 2022 šéftréner/ústredný tréner SAZ. Pôsobí ako docent a zástupca vedúceho KTVŠ Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, v roku 2022 začal inauguračné konanie za profesora vo Vedách o športe.
Slovenský atletický zväz na konvente EA a gala večere Golden Tracks 2022 v Tallinne zastupovali prezident Peter Korčok, generálny sekretár Vladimír Gubrický a medzinárodná sekretárka Anna Kirnová, ktorá je zároveň i členkou rady Európskej atletiky. Na snímke všetci traja s kolegami z Českého atletického zväzu Martou Feikovou, Karolínou Farskou a Tomášom Taubrom.
(JM, GB)
FOTO GETTY IMAGES FOR EUROPEAN ATHLETICS, SAZ (vg)
EURÓPSKY ATLÉT/ATLÉTKA ROKA (DOTERAJŠÍ VÍŤAZI – HLAVNÉ KATEGÓRIE)
MUŽI
1993 Linford Christie (V. Brit.)
1994 Colin Jackson (V. Brit.)
1995 Jonathan Edwards (V. Brit.)
1996 Jan Železný (ČR)
1997 Wilson Kipketer (Dán.)
1998 Jonathan Edwards (V. Brit.)
1999 Tomáš Dvořák (ČR)
2000 Jan Železný (ČR)
2001 André Bucher (Švaj.)
2002 Dwain Chambers (V. Brit.)
2003 Christian Olsson (Švéd.)
2004 Christian Olsson (Švéd.)
2005 Virgilijus Alekna (Lit.)
2006 Francis Obikwelu (Portug.)
2007 Tero Pitkamäki (Fín.)
2008 Andreas Thorkildsen (Nór.)
2009 Phillips Idowu (V. Brit.)
2010 Christophe Lemaitre (Fr.)
2011 Mo Farah (V. Brit.)
2012 Mo Farah (V. Brit.)
2013 Bohdan Bondarenko (Ukr.)
2014 Renaud Lavillenie (Fr.)
2015 Greg Rutherford (V. Brit.)
2016 Mo Farah (V. Brit.)
2017 Johannes Vetter (Nem.)
2018 Kevin Mayer (Fr.)
2019 Karsten Warholm (Nór.)
2020 anketu nevyhlásili
2021 Karsten Warholm (Nór.)
2022 Armand Duplantis Švéd.) a Jakob Ingebrigtsen (Nór.)
ŽENY
1993 Sally Gunnellová (V. Brit.)
1994 Irina Privalovová (Rus.)
1995 Sonia O’Sullivanová (Ír.)
1996 Svetlana Masterkovová (Rus.)
1997 Astrid Kumbernussová (Nem.)
1998 Christine Arronová (Fr.)
1999 Gabriela Szabóová (Rum.)
2000 Trine Hattestadová (Nór.)
2001 Stephanie Grafová (Rak.)
2002 Süreyya Ayhanová (Tur.)
2003 Carolina Klüftová (Švéd.)
2004 Kelly Holmesová (V. Brit.)
2005 Jelena Isinbajevová (Rus.)
2006 Carolina Klüftová (Švéd.)
2007 Blanka Vlašičová (Chor.)
2008 Jelena Isinbajevová (Rus.)
2009 Marta Domínguezová (Šp.)
2010 Blanka Vlašičová (Chor.)
2011 Maria Savinovová (Rus.)
2012 Jessica Ennisová (V. Brit.)
2013 Zuzana Hejnová (ČR)
2014 Dafne Schippersová (Hol.)
2015 Dafne Schippersová (Hol.)
2016 Ruth Beitiová (Šp.)
2017 Ekaterini Stefanídiová (Gréc.)
2018 Dina Asherová-Smithová (V. Brit.)
2019 Marija Lasickiené (Rus.)
2020 anketu nevyhlásili
2021 Sifan Hassanová (Hol.)
2022 Femke Bolová (Hol.)
DOTERAJŠÍ VÍŤAZI – VYCHÁDZAJÚCE HVIEZDY
MUŽI
2007 Andrew Howe (Tal.)
2008 Raphael Holzdeppe (Nem.)
2009 Christophe Lemaitre (Fr.)
2010 Teddy Tamgho (Fr.)
2011 David Storl (Nem.)
2012 Pavel Maslák (ČR)
2013 Emir Bekrić (Srb.)
2014 Adam Gemili (V. Brit.)
2015 Konrad Bukowiecki (Poľ.)
2016 Max Hess (Nem.)
2017 Karsten Warholm (Nór.)
2018 Armand Duplantis (Švéd.) a Jakob Ingebrigtsen (Nór.)
2019 Niklas Kaul (Nem.)
2020 anketu nevyhlásili
2021 Sasha Zhoya (Fr.)
2022 Mykolas Alekna (Litva)
ŽENY
2007 Jessica Ennisová (V. Brit.)
2008 Stephanie Twellová (V. Brit.)
2009 Karoline Bjerkeli Grøvdalová (Nór.)
2010 Sandra Perkovićová (Chor.)
2011 Jodie Williamsová (V. Brit.)
2012 Angelica Bengtssonová (Švéd.)
2013 Aníta Hinriksdóttirová (Island)
2014 Marija Kučinová (neskôr Lasickiené, Rus.)
2015 Noemi Zbärenová (Švaj.)
2016 Nafissatou Thiamová (Belg.)
2017 Julija Levčenková (Ukr.)
2018 Elvira Hermanová (Biel.)
2019 Jaroslava Mahučichová (Ukr.)
2020 anketu nevyhlásili
2021 Femke Bolová (Hol.)
2022 Elina Tzengková (Gréc.)
