Presne pred 125 rokmi sa 6. apríla 1896 začali v Aténach Hry I. olympiády, medailu získal aj atlét zo Slovenska – Alojz Sokol

Šiesteho apríla 1896 sa v Aténach začali prvé novoveké olympijské hry – oficiálne Hry I. olympiády. Aktuálne si pripomíname 125. výročie tejto pamätnej chvíle. Obnovením antických olympijských hier v modernej ére sa podarilo po viac než 1600 rokoch vzkriesiť tradíciu, s ktorou sa v súčasnom svete nedá porovnať nič.

Antické olympijské hry sa konali v pravidelných štvorročných intervaloch v Olympii v gréckom kraji Élis už od roku 776 pred n. l. Podľa dochovaných záznamov sa až do striktného zákazu ich usporadúvania v roku 394 n. l. dovedna uskutočnilo 293 olympijských hier!

V antike sa olympijskými hrami rozumeli oslavy na úvod štvorročného obdobia, nazývaného olympiáda. Preto dostávali názov Hry x-tej olympiády s uvedením poradového čísla. Číslovanie olympiád sa pre starovekých Grékov (Helénov, ako sa sami nazývali) v určitom čase dokonca stalo základom ich kalendára. Novoveké olympijské hry prevzali z antiky číslovanie i názvoslovie hier a takisto ich štvorročný cyklus.

S návrhom na obnovenie antických olympijských hier vystúpil prvý raz francúzsky barón Pierre de Coubertin v roku 1892 na slávnostnom zasadnutí k výročiu francúzskej Únie atletických športov na parížskej Sorbonne. Rozhodujúci krok k naplneniu svojho sna spravil o dva roky neskôr – vo veku len 31 rokov – takisto v Paríži na univerzitnej pôde slávnej Sorbonny. Udialo sa to v rámci medzinárodného kongresu o otázkach amaterizmu a obnovení olympijských hier, ktorý sa konal 16. – 24. júna 1894. Pre svoju myšlienku Coubertin našiel predtým podporu u dvoch významných športových funkcionárov v zahraničí – u Američana Williama M. Sloana a Brita Charlesa Herberta.

K pôvodnému ôsmemu, poslednému bodu programu kongresu „O možnosti obnovenia olympijských hier“ pridal Coubertin krátko pred jeho otvorením ešte ďalšie dva – „Podmienky pre pretekárov“ (najmä ktoré športy majú byť zastúpené na olympijských hrách) a „Menovanie medzinárodného výboru, ktorý by mal za úlohu pripraviť obnovenie hier“.

Dovedna 78 delegátov z 9 krajín 23. júna 1894 bez väčšej opozície odhlasovalo oba kľúčové Coubertinove návrhy – na obnovenie antických olympijských hier, aj na ustanovenie Medzinárodného olympijského výboru (MOV).

Hoci Pierre de Coubertin pôvodne plánoval premiéru novovekých olympijských hier až do Paríža na rok 1900, prvé dejstvo sa uskutočnilo už o štyri roky skôr. Hry I. olympiády v roku 1896 sa na žiadosť Grékov konali v hlavnom meste krajiny ich pôvodu – v Aténach.

Z tohto dôvodu sa na prvé dva roky existencie MOV (1894 – 1896) stal predsedom MOV Grék Demetrios Vikélas (nar. 1835, zomrel 1908). Coubertin v tom čase vykonával funkciu generálneho sekretára MOV. Do predsedníckej funkcie nastúpil zakladateľ moderného olympizmu až v roku 1896 a vydržal v nej najdlhšie v histórii spomedzi doterajších ôsmich najvyšších predstaviteľov svetového olympijského hnutia – 29 rokov (do roku 1925).

Prípravu Hier I. olympiády novoveku sprevádzali viaceré problémy. Grécko v tom čase nemalo základné podmienky na usporiadanie takéhoto podujatia. Vláda premiéra Trikupisa na ne nechcela poskytnúť štátne peniaze. Ale napokon rozhodlo prebudenie národnej hrdosti, k čomu prispela svojim kladným postojom aj kráľovská rodina, najmä korunný princ Konštantín, ktorý sa stal šéfom organizačného výboru. Nová Delyannisova vláda sa jednoznačne vyslovila v prospech hier.

Finančne pomohla celonárodná zbierka a predovšetkým bohatý Grék z Alexandrie Jorgos Averoff, ktorý na svoje náklady dal veľkoryso rekonštruovať antický Panaténajský štadión až pre 60 000 divákov. Tento štadión, originálne postavený už v roku 330 pred naším letopočtom, ale dlhé stáročia (až do roku 1870) pokrytý zeminou a ruinami, sa stal centrom premiérových novovekých hier. Podľa dobovej literatúry súťaže priamo na ňom sledovalo vyše 40-tisíc divákov, ďalšie tisíce ich sledovali z okolitých pahorkov.

Termín otvorenia hier – 6. apríl 1896 – nebol vybraný náhodne. Viazal sa k 75. výročiu vyhlásenia gréckej nezávislosti od tureckej nadvlády. V čase od 6. do 15. 4. 1896 štartovalo v olympijskej premiére 245 športovcov (výlučne mužov) a 14 národných olympijských výborov (NOV), súťažili v 43 disciplínach 9 športov. V neoficiálnom bodovaní a zisku medailových umiestení triumfovalo Grécko s 86 bodmi (10-19-18) pred USA 47 (11-6-2), Nemeckom 30,5 (7-4-3), Francúzskom 25 (5-4-2) a Veľkou Britániou 14,5 (3-3-1).

V uhorskej výprave bol jediný športovec slovenského pôvodu, atlét Alojz Sokol (vo výsledkoch je uvedený ako Alajos Szokoly). Rodák z Hronca, štartujúci s číslom 1 skončil tretí v behu na 100 m a štvrtý v trojskoku, súťažil aj v rozbehu na 110 m prekážok. O Slovákoch v tom čase v olympijskom hnutí ani nechyrovali. Všetci rodáci z našich končín boli na OH v rokoch 1896 až 1912 „schovaní“ pod hlavičkou Uhorska. Atléti zo Slovenska (aj v ére Uhorska) alebo reprezentujúci slovenské kluby v ére spoločného česko-slovenského štátu získali zatiaľ 7 medailí. O dve najcennejšie sa postarali chodci: Jozef Pribilinec na 20 km v juhokórejskom Soule v roku 1988 a Matej Tóth na 50 km v Riu de Janeiro 2016.

(SOU, GB)

TOP SLOVENSKÉ UMIESTENIA NA OH (1896 – 2016)
1. miesto Jozef Pribilinec (1988 – 20 km chôdza), Matej Tóth (2016 – 50 km chôdza)
2. miesto Imrich Bugár* (1980 – disk), Jan Železný° (1988 – oštep)
3. miesto Alojz Sokol** (1896 – 100 m), Mór/Móric Koczán* (1912 – oštep), Eva Šuranová (1972 – diaľka)
4. miesto Juraj Demeč* (1972 – 4×100 m), Mária Mračnová (1976 – výška)
5. miesto Zoltán Speidl** (1900 – 800 m), Jozef Plachý (1968 – 800 m), Dušan Moravčík* (1972 – 3000 m prek.), Roman Mrázek° (1988 – 20 km chôdza), Roman Mrázek° (1992 – 50 km chôdza), Matej Tóth (2012 – 50 km chôdza), Lucia Klocová (2012 – 1500 m), Marcel Lomnický (2016 – kladivo)
6. miesto Mária Mračnová-Faithová (1968 – výška), Jozef Plachý* (1980 – 1500 m), Libor Charfreitag (2004 – kladivo),
7. miesto Juraj/György Luntzer** (1908 – disk), Dušan Malovec (1980 – 4×400 m)
8. miesto Eva Glesková (1972 – 100 m), Libor Charfreitag (2008 – kladivo), Martina Hrašnová (2008 – kladivo)

Vysvetlivky:

*slovenský atlét pôsobiaci v čase úspechu v ére Československa (1919 – 1992) v českom klube

° český atlét pôsobiaci v čase úspechu v ére Československa (1919 – 1992)v slovenskom klube

** atlét slovenského pôvodu reprezentujúci Uhorsko (do roku 1918)

Na Slovensku sa narodili, ale na OH reprezentovali už Maďarsko: Béla Szepes/Vojtech Strauch (nar. v roku 1903 v Spišskej Novej Vsi, 1928 – oštep/striebro), Imre Németh (nar. v roku 1917 v Košiciach, 1948 – kladivo/zlato, 1952 – kladivo/bronz), József Csermák (nar. v roku 1932 v Senci, 1952 – kladivo/zlato)

Text k foto:

Na snímke Matej Tóth v cieli víťaznej päťdesiatky na OH 2016 v Riu.

FOTO SITA/AP

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk