Siedma priečka, dva body do hodnotenia krajín a národný rekord mužskej štafety na 4 x 400 m plus tri semifinálové účasti v podobe 13. miesta Jána Volka na 60 m, 14. priečky Viktórie Forster a 20. Stanislavy Škvarkovej na 60 m prekážok – taká je bilancia slovenskej výpravy na 19. halovom atletickom svetovom šampionáte v Glasgowe.
Cieľ, o ktorom hovoril koordinátor reprezentácie SR Jozef Repčík na tlačovej konferencii pred odchodom do Škótska – jedno umiestenie v osmičke a ďalšie dve semifinále – naši atléti aj vďaka dávke šťastia o jedno semifinále prekročili. Oveľa dôležitejší je však fakt, že v porovnaní s Belehradom 2022 nastal výraznejší posun. Napriek tomu však chýba aspoň jeden výraznejší výsledok, aj keď v extrémne silnej celosvetovej konkurencii sú najmä umiestenia Jána Volka a Viktórie Forster mimoriadne hodnotné. Atletika je totiž globálny šport, ktorému sa venujú na celom svete a nie je len doménou nejakého kontinentu či regiónu.
JÁN VOLKO
Bratislavský šprintér v Glasgow aréne potvrdil, že je skvelý športovec, akých Slovensko nemá veľa a doma ostáva trochu nedocenený. V šprinte, čo je výkladná skriňa a najsledovanejšia disciplína atletiky, konštantne dosahuje výborné výkony, z vrcholných podujatí vozí medaily a finálové umiestenia. Získať pozície v prvej šestnástke na svete (6. halové MS 2018/60 m, 15. MS 2017/200 m, 13. halové MS 2024/60 m) v takejto extrémne silnej a kvalitnej konkurencii, aká možno nie je v žiadnom individuálnom športe, je naozaj úžasné. A vo svetle toho, že Volko patrí už takmer dekádu do širšej svetovej a absolútnej európskej špičky, dvojnásobne. Jeho tím na čele s trénermi Naďou Bendovou a Róbertom Kresťankom dokázal znova svoje kvality, keď Volkovi opäť výborne načasoval formu na vrchol sezóny. Preto je obrovská škoda, že zranenie pravého lýtka mu neumožnilo ukázať, čo v ňom je. Súdiac podľa výkonu v rozbehu, Janko mal formu na postup do finále a možno aj na posun slovenského rekordu (6,55). Volko sa však ukázal aj ako veľký bojovník: po zranení v rozbehu to „nazabalil“ a aj napriek riziku vážnejšieho zranenia išiel s kožou na trh. Výkon 6,60 napriek zdravotnému hendikepu a 13. miesto (4. najlepší Európan) je výborná vizitka nášho najlepšieho šprintéra v histórii.
VIKTÓRIA FORSTER
Slovenská Atlétka roka 2023 je veľký talent, ktorý si získal srdcia športových fanúšikov nielen svojimi výkonmi, ale aj tým, ako emotívne sa vie tešiť i smútiť. V Glasgowe zopakovala na 60 m prekážok semifinálovú účasť z predošlého belehradského šampionátu, avšak dosiahla výrazne lepšie umiestenie (14. – 22.) i časy (semifinále 8,04, rozbehy 8,10 – semifinále 8,22, rozbehy 8,17). Viktória si v semifinále zlepšila sezónne maximum, čo sa na vrcholnom podujatí vždy cení. Za vlastným slovenským rekordom zaostala iba o jedinú stotinku a celkovo 14. pozícia tiež v podobne silnej konkurencii ako vo Volkovom prípade je mimoriadne cenná. V semifinále jej patrila z Európaniek ôsma pozícia, čo je pred letnými ME v Ríme i budúcoročným halovým kontinentálnym šampionátom v holandskom Apeldoorne dobrý signál. Ešte len 21-ročná Forster, ktorá sa špeciálnej prekážkarskej príprave venuje pod dohľadom Kataríny Adlerovej sotva štyri roky, má veľké predpoklady ďalej sa zlepšovať – v hladkom, ale najmä v prekážkovom šprinte.
STANISLAVA ŠKVARKOVÁ
Stanka sa na vrcholnom podujatí predstavila po trojročnej pauze (naposledy štartovala na halových ME v Toruni 2021), pričom na halových MS mala premiéru. A možnosť zmerať si sily so svetovou špičkou si užívala. Už ju kde-kto odpisoval, no v jej prípade sa potvrdilo, že trpezlivosť ruže prináša. Aj ona si z Glasgowa odváža sezónne maximum (8,11 v rozbehu) a ako bonus semifinálovú dvadsiatu priečku. O Škvarkovej je známe, že atletike obetuje mnoho a pre ňu i jej manžela a trénera v jednej osobe Michala je atletika celoživotná láska. Stanke zrejme pomáha fakt, že trénuje vo väčšej skupine s nádejnými prekážkarkami zo Strednej športovej školy v Banskej Bystrici i dorasteneckým a juniorským prekážkarským rekordérom Petrom Dávidom. Platí: Škvarková ťahá mládežníčky dopredu a oni ju tlačia k lepším výkonom. Niet veľa atlétov na Slovensku, ktorí by si zaslúžili viac ako Stanislava Škvarková, aby sa ich veľká túžba štartovať na olympiáde premenila v realitu.
MONIKA WEIGERTOVÁ
Všestranná športovkyňa, ktorá sa v mládežníckom veku venovala karate, motokrosu a v rámci atletiky aj viacbojom, sa druhý raz prebojovala na halové majstrovstvá sveta, čo pri súčasnom kvalifikačnom systéme nie je maličkosť. Najmä, ak si uvedomíme, že Weigertová nie je profíčka, trénuje v skromných podmienkach a atletike sa venuje ako svojmu koníčku iba popri zamestnaní vo fitnescentre. Podobne ako Škvarková aj ona je ďalší príklad priam neskutočného vzťahu k atletike. Hoci onedlho bude mať tridsaťdva, stále sa zlepšuje. V halovej sezóne 2024 si posunula svoje maximum na šesťdesiatke až o päť stotín na 7,27. Veľkú zásluhu na Weigertovej výkonnostnom raste má jej dlhoročný kouč, skúsený odborník Eugen Laczo. Glasgowské 37. miesto (spomedzi 53 šprintérok ) na 60 m tejto skromnej a k tréningom veľmi zodpovedne pristupujúcej atlétky je vzhľadom na všetky okolnosti naozaj obdivuhodné.
ŠTAFETA NA 4 X 400 M (ŠIMON BUJNA, PATRIK DÖMÖTÖR, MIROSLAV MARČEK, MÁRIO HANIC/NÁHRADNÍK MATEJ BALUCH)
Už len fakt, že sa na Slovensku našlo päť solídnych štvorstovkárov a SAZ poslal na halové MS štvrťkársku štafetu, je veľké pozitívum. Motivácia dostať sa do Glasgowa výkonnostne posunula dopredu celú päticu. V podstate poloamatérske kvarteto – nemyslíme to hanlivo, ale len v zmysle (ne)zastrešenia nejakým vrcholovým športovým strediskom – splnilo základný cieľ a zlepšilo rekord SR o 58 stotín na 3:09,21 min. Priveľmi optimistická túžba kouča štafety Adriána Pavelku prešmyknúť sa do 6-členného finále sa nepremenila v realitu, ale to asi málokto očakával. Nebyť „strkaníc“ v úvode pretekov a kiksu rozhodcov pri prvej odovzdávke, mohol byť výkon nášho kvarteta aj výrazne pod 3:09 min. Duklou čiastočne zastrešení Bujna a Dömötör, učiteľ na základnej škole v Petržalke Marček, študent FTVŠ UK v Bratislave Hanic plus „duklácky profík“ Baluch (v zálohe sú i ďalší mladíci) by mohli ašpirovať aj na účasť na júnových ME v Ríme. Na to však treba čím skôr pripraviť plán spoločných akcií vrátane pretekov, kde sa o miestenku na ME pokúsia. Celá štvorstovkárska partia má potenciál na to, aby sa zlepšovala individuálne a zároveň posúvala slovenský rekord na 4 x 400 m vonku i v hale.
SLOVÁCI NA 19. HALOVÝCH MS V GLASGOWE
60 m (49 štartujúcich): 13. Ján Volko 6,60 (5. v II. semifinále, 2. v VII. rozbehu /celkovo 10./ 6,59 – slovenský výkon roka)
60 m (53 štartujúcich): 37. Viktória Forster 7,35 (6. v VI. rozbehu), 38. Monika Weigertová 7,35 (5. v I. rozbehu)
60 m prek. (41 štartujúcich): 14. Viktória Forster 8,04 – slovenský výkon roka (6. v II, semifinále, 4. v III. rozbehu 8,10 /celkovo 24./), 20. Stanislava Škvarková 8,16 (7. v I. semifinále, 5. v VI. rozbehu 8,11 /celkovo 25./)
4 x 400 m (8 štartujúcich): 7. Slovensko (Šimon Bujna, Patrik Dömötör, Miroslav Marček, Mário Hanic) 3:09,21 – rekord SR (4. v I. rozbehu)
MEDAILOVÁ BILANCIA
Poradie: 1. USA 6 – 9 – 5, 2. Belgicko 3 – 0 – 1, 3. Nový Zéland 2 – 2 – 0, 4. Holandsko 2 – 1 – 2, 5. Etiópia a Veľká Británia po 2 – 1 – 2, 7. Švédsko 1 – 1 – 0, 8. Grécko 1 – 0 – 1, 9. Austrália, Bahamy, Burkina Faso, Kanada, Dominika, Svätá Lucia, Švajčiarsko po 1 – 0 – 0. Aspoň 1 medailu získalo 32 krajín.
BODOVANIE KRAJÍN (1. – 8. MIESTO)
Poradie: 1. USA 195, 2. Veľká Británia 51, 3. Taliansko 50, 4. Etiópia 49, 5. Belgicko 45, 6. Nový Zéland 44, 7. Holandsko 42, 8. Španielsko 27, 9. Jamajka 26, 10. Francúzsko 24,… Slovensko 2. Aspoň 1 bod získalo 50 krajín.
NAJLEPŠIE SLOVENSKÉ UMIESTENIA NA HALOVÝCH MS
ZLATO: nikto
STRIEBRO (3): *1987 – Jozef Pribilinec (5000 m chôdza), *1987 – Gabriela Sedláková (800 m), *1989 – Roman Mrázek (5000 m chôdza)
BRONZ (1): *1987 – Ján Zvara (výška)
4. MIESTO (1): *1987 – Roman Mrázek (5000 m chôdza)
5. MIESTO (4): *1989 – Milan Mikuláš (trojskok), 1997 – Igor Kováč (60 m prek., 1999 – Mária Melová (výška), 2008 – Dmitrij Vaľukevič (trojskok)
6. MIESTO (4): *1989 – Pavol Blažek (5000 m chôdza, 2010 – Dana Velďáková (trojskok), 2016 – Iveta Putalová (400 m), 2018 – Ján Volko (60 m)
7. MIESTO (4): 2001 – Milan Haborák (guľa), 2003 – Milan Haborák (guľa), 2010 – Dmitrij Vaľukevič (trojskok), 2024 – štafeta 4 x 400 m muži (Š. Bujna, Dömötör, M. Marček, Hanic)
8. MIESTO (7): *1989 – Robert Ruffíni (výška), *1991 – Zuzana Zemková (3000 m chôdza), 1999 – Igor Kováč (60 m prek.), 2006 – Dana Velďáková (trojskok), 2006 – Mikuláš Konopka (guľa), 2012 – Dana Velďáková (trojskok), 2014 – Dana Velďáková (trojskok)
(*) – v ére Československa do roku 1992
Pripravil GABRIEL BOGDÁNYI
FOTO SOŇA MALÉTEROVÁ
