Slovenská atletika má nového šéftrénera: vo výberovom konaní uspel Libor Charfreitag, ktorý na tomto poste nahradí Radoslava Dubovského. Štyridsaťsedemročný majster Európy 2010 v hode kladivom, ktorý má vyštudovaný biznis na Southern Methodist University v Dallase a trénerské vzdelanie nadobudol na UMB v Banskej Bystrici, bude po Ivanovi Čechovi (1993 – 1996 a 1998 – 2000), Miroslavovi Okáľovi (1997), Vladimírovi Bezdíčkovi (2000 – 2012), Martinovi Pupišovi (2012 – 2022) a Radoslavovi Dubovskom (2022 – 2024) šiesty šéftréner SAZ v ére samostatnosti od roku 1993.
► Čo vás priviedlo k myšlienke prihlásiť sa do výberového konania za šéftrénera SAZ?
„Tesne pred Vianocami som sa dozvedel, že vo VŠC Dukla mi nepredĺžia trénerskú zmluvu. Ocitol som sa ako keby zahnaný do kúta. Akurát v tom čase však vypísal SAZ výberové konanie na pozíciu ústredného trénera. Mal som len dve možnosti: skončiť úplne s atletikou a zamestnať sa v úplne inej sfére, alebo skúsiť šťastie vo ´výberku´. Zvolil som si druhú možnosť, prihlásil som sa a vyšlo to.“
► Akú ste si dávali šancu, že by ste mohli uspieť?
„Približne päťdesiatpercentnú. Netušil som, kto všetko sa ešte prihlási a nevedel som, ako vedenie atletiky prijme moju predstavu o práci šéftrénera reprezentácie.“
► Zdá sa, že sa s ňou stotožnilo, keďže ste výberové konanie vyhrali. Je post šéftrénera pre vás nová životná výzva, ktorá by vás mohla posunúť opäť niekam dopredu?
„Výzva je to ako hrom! A najmä v týchto neľahkých časoch… Šéftrénerova agenda je veľmi obsiahla, roboty je extrémne veľa, ale už som sa do nej postupne zahryzol.“
► Čo považujete za kľúčovú vec vo vašej šéftrénerskej vízii?
„Pre mňa je kľúčová častá a odborná komunikácia nielen s trénerskými kolegami, ale aj priamo s reprezentantmi a vedením slovenskej atletiky. Želám si, aby sme k zásadným rozhodnutiam, pokiaľ je to možné, dospeli spoločne. Nemienim presadzovať veci nasilu, ale po spoločnom odsúhlasení s najbližšími spolupracovníkmi. Vždy sa budem snažiť hľadať cestu prijateľnú pre čo najširší okruh zainteresovaných a aj za cenu kompromisu.“
► Pripravujete nejaké novinky so zámerom, aby sa slovenská atletická reprezentácia posunula dopredu?
„Súčasná seniorská reprezentácia bude pre mňa absolútna priorita. Väčšinu našich špičkových atlétov považujem za nádejných budúcich olympionikov a máme teraz pred sebou štyri roky tvrdej práce na to, aby sa tak stalo. Seniorská reprezentácia robí slovenskej atletike imidž, reklamu a PR v očiach verejnosti, čo má vplyv na podporu zo strany štátu. Samozrejme, nebude to jednoduché, lebo najväčší problém pri implementácii noviniek bude finančné krytie, ktoré nás určitým spôsobom limituje.“
► Máte z niečoho v novej pozícii obavy či rešpekt? V čom – v ktorej oblasti – sa necítite úplne komfortne?
„Mám – z medziľudských vzťahov. Musím sa pripraviť na nie najjednoduchšiu prácu s ľuďmi, nie všetci sme rovnakí. Budú určite aj takí, ktorí nebudú spokojní s mojimi návrhmi či ich realizáciou. Nebude jednoduché vždy každému vyhovieť. Mojou úlohou a úlohou môjho tímu bude takúto nespokojnosť minimalizovať.“
► Vaši najbližší spolupracovníci budú asistent Pavel Slouka a koordinátor reprezentácie Jozef Repčík, čiže odborníci, s ktorými sa dobre poznáte. Už ste si nejako rozdelili kompetencie?
„Som veľmi rád, že budem mať takýchto spolupracovníkov. Poznáme sa desaťročia, rozumieme si, máme podobné a často aj totožné názory. Od chvíle, keď ma vedenie SAZ vybralo za šéftrénera, som s oboma mojimi kolegami v neustálom kontakte. Máme už rozpracovaných niekoľko dôležitých tém. Priorita sú tie, ktoré z časového hľadiska ´horia´. Vítam aj výber mládežníckych šéftrénerov, s ktorými musíme a budeme úzko spolupracovať.“
► Čo považujete za hlavný problém v slovenskej seniorskej atletickej reprezentácii, ktorý sa určite pokúsite vyriešiť?
„Je ich viac, ale pravdepodobne sa najviac zameriame na zlepšenie práce jednotlivých sekcií disciplín. Ľudí v nich potrebujeme viac motivovať, chceme do práce zaangažovať ešte širšie spektrum trénerov a, samozrejme, aj ich za to patrične odmeniť. Dôležité je postarať sa o lekárske zabezpečenie pre reprezentantov, keďže sa vyskytuje pomerne veľa zranení a rôznych zdravotných problémov. Momentálne mi trochu absentuje väčší dôraz na prevenciu. Myslím si, že dobrý zdravotný stav reprezentanta a jeho pravidelné monitorovanie je veľmi dôležitý faktor pre jeho výkonnostný rast.“
► Plánujete obrátiť sa na bývalých šéftrénerov Radoslava Dubovského a Martina Pupiša, stretnúť sa s nimi a prejsť spoločne, na čom by bolo potrebné najviac popracovať?
„S trénerom Radom Dubovským sme už prekonzultovali viacero vecí, debatovali sme spolu často aj počas vlaňajšej sezóny. On sám mi podal pomocnú ruku, čo si veľmi vážim. S Martinom Pupišom sa tiež rád poradím o kľúčových témach, veď je takisto odborník a viedol reprezentáciu desať rokov. Som pripravený debatovať s kýmkoľvek, kto mi môže ponúknuť cenné rady. V slovenskej atletike máme dosť kvalitných odborníkov a bolo by fajn, keby sa so svojimi názormi a návrhmi na zlepšenie súčasného stavu podelili. Budem rád, ak budeme často a najmä odborne komunikovať.“
► Na OH 2024 v Paríži sme mali najmenšiu atletickú výpravu pod piatimi kruhmi v ére samostatnosti. Klesajú aj počty našich účastníkov na MS. Veríte, že sa podarí tento trend zastaviť?
„Je to náš spoločný cieľ! Či sa to podarí, to naozaj neviem, ale vynaložíme na to maximálne úsilie. Viem však, že je reálne, aby sme mali na vrcholných podujatiach viac pretekárov. Máme viacero takých, ktorým vlani OH či ME ušli len tesne. Takých treba povzbudiť, postrčiť trochu dopredu. Súčasné nominačné limity sú extrémne náročné, často je ich hodnota na úrovni finálového umiestenia na OH, MS či ME. V minulosti boli limity mäkšie, na vrcholy sa dalo kvalifikovať jednoduchšie. Dôležité bude, aby sme čo najefektívnejšie využívali renkingový kvalifikačný systém tak, aby naši atléti zbierali potrebné body. Samozrejme, všetko je podmienené najmä výkonnosťou, takže všetko, čo ju môže zlepšiť, musíme podporiť.“
► Ostávate naďalej osobným koučom kladivárov Veroniky Kaňuchovej a Marcela Lomnického? Ak áno, dokážete zladiť prácu šéftrénera SAZ s prípravou našich aktuálnych kladivárskych jednotiek?
„Áno, budeme ďalej spolupracovať. Navyše, čo sa týka tréningových povinností, obaja sú profíci. Marcel veľmi dobre vie, čo potrebuje na návrat na pozície, kde už kedysi bol. V jeho prípade som skôr taký poradca, ktorý sleduje stav jeho prípravy a v prípade odbočenie zo stanoveného kurzu ho na túto skutočnosť upozorním. Verím, že rok 2025 bude pre Marcela po istej pauze opäť úspešný. S Veronikou som častejšie najmä preto, lebo ešte nezažila najvyššiu úroveň svetovej atletiky a niektoré skúsenosti jej chýbajú. Na dvere, za ktorými je už elita, klope posledné dva roky, potrebuje ich však konečne otvoriť. Veľmi si želám, aby sa jej to v roku 2025 podarilo!“
■ SENIORSKÍ ŠÉFTRÉNERI SAZ V ÉRE SAMOSTATNOSTI
Ivan Čech 1993 – 1996 a 1998 – 2000
Miroslav Okáľ 1997
Vladimír Bezdíček 2000 – 2012
Martin Pupiš 2012 – 2022
Radoslav Dubovský 2022 – 2024
Libor Charfreitag 2025 –
■ PREHĽAD NOVÝCH TRÉNEROV SLOVENSKÝCH ATLETICKÝCH REPREZENTÁCIÍ
ústredný/reprezentačný tréner (šéftréner) SAZ: Libor Charfreitag
asistent ústredného/reprezentačného trénera SAZ: Pavel Slouka
koordinátor seniorskej reprezentácie: Jozef Repčík (ostal vo funkcii)
reprezentačný tréner SAZ pre mládež do 22 rokov (U23): Veronika Ľašová
reprezentačný tréner SAZ pre juniorskú kategóriu do 19 rokov (U20): Adrián Pavelka
reprezentačný tréner SAZ pre dorasteneckú kategóriu do 17 rokov (U18): Peter Žňava
reprezentačný tréner SAZ pre žiacku kategóriu do 15 rokov (U16): Simona Blanárová
■ KTO JE NOVÝ ÚSTREDNÝ TRÉNER SAZ LIBOR CHARFREITAG?
► Rodák z Trnavy (11. septembra 1977) je najúspešnejší slovenský vrhač v ére samostatnosti od roku 1993, pol druha desaťročia bol kladivár svetovej úrovne, majster Európy a medailista z MS v hode kladivom.
► Libor je odchovanec trnavskej Slávie, druhé z troch detí vrhačských rodičov Libora a Evy Charfreitagovcov. Na medzinárodnej scéne debutoval v devätnástich rokoch na juniorských MS 1996 v Sydney. V kladive obsadil 13. miesto (61,52 m), finále mu ušlo iba o 26 cm. Po tomto šampionáte prvý raz zlepšil slovenský rekord (66,82), celkovo utvoril v kladive 12 rekordov SR.
► Ako prvý kladivár slovenského klubu prekonal 70 m (1998) a ako prvý Slovák aj 80 m – jeho rekord 81,81 m platí od roku 2003 až dodnes. V olympijskej premiére v Sydney 2000 skončil tridsiaty (72,52 m), na dvoch ďalších OH bol vo finále: v Aténach 2004 šiesty (77,54 m) a v Pekingu 2008 ôsmy (78,65 m).
► Na MS štartoval až sedemkrát (!): štyrikrát skončil v kvalifikácii (Sevilla 1999: 32./70,20 m, Edmonton 2001: 18./75,29 m, Paríž 2003: 13./76,52 m, Dägu 2011: 22./72,20 m), v Helsinkách 2005 bol ôsmy (76,05 m), v Osake 2007 získal bronzovú medailu, druhú slovenskú v ére samostatnosti (81,60 m, druhý najlepší výkon kariéry) a v Berlíne 2009 bol desiaty (72,63 m).
► Životný úspech dosiahol v prostrednom z piatich štartov na ME – v Barcelone 2010 triumfoval hodom 80,02 m. Na ME 2002 skončil na 7. mieste (79,20 m), 2006 na 14. (74,13 m), 2012 na 26. mieste (69,65 m), v rozlúčke na ME 2016 nemal platný pokus.
► V roku 2010 vyhral v drese Európy hod kladivom na Kontinentálnom pohári v Splite (79,69 m) a vo svetových tabuľkách roka figuroval s 80,59 m druhý 40 cm za Japoncom Murofušim.
► Ďalšie vrcholné podujatia: na juniorských MS 1996 obsadil 13. miesto (61,52 m), na ME 1999 do 23 rokov skončil piaty (72,82 m), na Svetovej univerziáde 1996 ôsmy a 2001 desiaty.
► Od roku 1997 študoval biznis na dallaskej Southern Methodist University (trénerské vzdelanie si doplnil na UMB v Banskej Bystrici), trénoval v skupine Davea Wollmana (doma ho trénoval otec). Prestížny americký univerzitný šampionát NCAA vyhral dvakrát v kladive (1998, 2000) a trikrát v hale v hode bremenom (1998, 1999, 200).
► Osobné rekordy: guľa 17,27 (2000/hala, vonku 16,69), disk 52,63 (2002), kladivo 81,81 (2003, slovenský rekord), bremeno 25,68 (2005, najlepší európsky a tretí najlepší svetový výkon histórie).
► Od roku 2018 je člen Siene slávy slovenskej atletiky, je prvý šesťnásobný víťaz slovenskej ankety Atlét roka (2003, 2004, 2005, 2007, 2008, 2010), v slovenskej ankete Športovec roka druhý (2007) a tretí (2010).
► V auguste 2017 oficiálne oznámil koniec kariéry, v období 2014 – 2017 pomáhal kladivárovi Marcelovi Lomnickému, od decembri 2019 ho vedie opäť až doteraz, od júna 2020 bol do decembra 2024 profesionálny tréner vo VŠC Dukla Banská Bystrica, pripravuje i kladivárku Veroniku Kaňuchovú.
Pripravil GABRIEL BOGDÁNYI
Text k foto:
Libor Charfreitag na štvrtkovej tlačovej konferencii SAZ, v kvalifikácii na OH 2016 v Riu de Janeiro v úlohe trénera Marcela Lomnického, so svojimi súčasnými zverencami Marcelom Lomnickým a Veronikou Kaňuchovou a v drese Európy na Kontinentálnom pohári 2010 v Splite.
FOTO JÁN LUKY, SITA/AP a MARTIN MEDŇANSKÝ, ARCHÍV SAZ
