V Banskej Bystrici už získala striebornú medailu na vrcholnom podujatí, teraz otvorene prahne po ďalšom kove zo Štiavničiek. Strieborná zo štvorstovky na predvlaňajšom Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) Lenka Gymerská sa na majstrovstvách Európy do 18 rokov cielene zameria práve na 400 m.
„Program podujatia je zostavený tak, že rozbehy, semifinále a finále štvorstovky rozložili do troch dní. Medzi semifinále štvorstovky a rozbehmi dvojstovky je necelá hodina. Tréner usúdil, že najvhodnejšie bude plne sa koncentrovať na dlhšiu trať. Asi vypustím aj štafetu. Jedine v prípade, že by sa baby dostali až do finále, by asi zvažoval, či ma tam zaradí,“ predznamenáva zverenkyňa Lukáša Kotalu, šéftrénera šprintov SAZ.
Slovenský dorastenecký rekord by mohol stačiť
Členka AŠK Slávia Trnava sa teda na júlovom dorasteneckom kontinentálnom šampionáte chystá staviť na jednu kartu: „Pôjdem do toho s nastavením, že buď všetko, alebo nič. Mojím cieľom je medaila. Minimálne… Určite sa chcem čo najviac priblížiť k víťaznému času. Prípadne ho sama stanoviť, samozrejme. Akú bude mať hodnotu? To uvidíme, osobne však mám ambíciu dostať sa až pod 54 sekúnd, čo už by bol nový slovenský rekord v mojej vekovej kategórii. Azda by to stačilo na nejaké pódiové umiestnenie.“
Pred osemnástimi rokmi zabehla Alexandra Štuková ako dorastenka 54,09 s. V juniorskej kategórii predviedla Gabriela Sedláková už pred 38 rokmi výkon 53,60. Lenka zatiaľ má maximum – zhodne pod holým nebom i v hale – 55,02. V prvom prípade to vlani v auguste proti výrazne zrelším súperkám znamenalo 20. miesto na MEJ v Jeruzaleme. Repete predviedla vo februári v Ostrave na halovom šampionáte Moravy a Sliezska. Rekord ME U18 dosiahla pred šiestimi rokmi v Győri Češka Barbora Malíková – 52,66. Predvlani v Jeruzaleme stačilo Turkyni Edanur Tulumovej na bronz 53,96. Britka Charlotte Henrichová brala zlato za 53,54.
Piata pozícia v tohtoročných tabuľkách
Až do 3. júla stále iba 16-ročná košická rodáčka (v metropole východu žila len do svojich štyroch rokov) je v tomto kalendárnom roku (stav k 15. máju) na 400 m vo svojej vekovej kategórii piata medzi európskymi talentami súhrnne v hale či vonku. Vedie Britka Kara Dacostová zásluhou času 53,81, ktorý dosiahla minulú sobotu v Manchestri. Lenka si kontroluje posuny v tabuľkách selektívne: „Úprimne? Sledujem iba Poľku Anastazju Kusovú, s ktorou som si opakovane merala sily. Občas sa pozriem, čo zabehla, aby som mala prehľad. Tréner mi prízvukuje, že mám hľadieť na seba, nie na súperky.“
Korešponduje to s motivačným citátom, ktorý študentka Súkromného bilingválneho gymnázia BESST v „slovenskom Ríme“ (popri angličtine sa učí aj španielčinu a japončinu a výhľadovo ju lákajú škandinávske vysoké školy) má na svojom instagramovom profile: „Je to veta z mojej obľúbenej knihy The Cruel Prince od Holly Black. Hovorí, že sa netreba báť, ale naháňať strach. V športovom zmysle: keď človek na pretekoch cíti, že ostatní pred ním majú rešpekt, hneď sa mu beží lepšie.“ Kusová je v tohtoročnom európskom rebríčku U18 tretia za 54,15. Na druhej priečke figuruje Holanďanka Madelief van Leurová (53,96), na štvrtej pozícii sa nachádza Rumunka Alexandra Stefania Utová (54,43).
Ani v Trnave netrvajú presuny päť minút
Sama seba na webe Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) charakterizovala ako úplne obyčajne výnimočnú a trochu hyperaktívnu tínedžerku. Energiu v detstve využívala na naháňanie psov, lezenie na ploty i stromy či skákanie do mlák. Neskôr sa venovala medzičasom už značne anachronicky pôsobiacej drsnej vybíjanej (tiež ju to spätne prekvapuje), stolnému tenisu (bol to jeden z krúžkov na základnej škole, keď aktívne čakávala na príchod rodičov) a jazde na koni, čo platí dosiaľ: „Klusanie je výborné na regeneráciu panvy a uvoľnenie stuhnutých nôh. My máme veľkú rodinnú koniarsku minulosť, lebo mamina bola reprezentantka vo voltíži – gymnastike na koni.“
Doma majú dva kone. Nie na balkóne nejakej bytovky uprostred krajského mesta, ale v záhrade ako súčasti farmy. S rodičmi Katarínou a Martinom a sestrou Veronikou, ktorá je o dva roky mladšia a po atletických pokusoch sa venuje súťažnému tancu, bývajú v dome dvadsať minút jazdy autom od Trnavy: „Toto je moja obľúbená téma… Málo ľudí si uvedomuje, aké sú presuny na trojuholníku domov – škola – štadión náročné. Je mi jasné, že v Bratislave by to nebolo jednoduchšie, tam by to však zrejme nik ani nepredpokladal. Keď sa povie Trnava, každý asi má pocit, že kamkoľvek sa dostanete za päť minút. Zo školy na štadión to pritom mám trištvrte hodiny peši. A to chodím dosť rýchlo… Autobusom to aj v kombinácii so štvrťhodinovou pešou časťou cesty netrvá zásadne kratšie a bicykel nie je vyhovujúce riešenie. Cyklocestu totiž máme až ďalej od školy, takže sa to neoplatí. Do školy aj z tréningov ma zväčša vozia rodičia, čo je veru celkom fajn.“ Na gymnáziu má pred sebou ešte dva ročníky.
Môže sa koncentrovať na vrcholy sezóny
Odkedy Gymerská vo „svojej“ Banskej Bystrici symbolicky asistovala pri decembrovom spustení predaja vstupeniek na ME U18, okrem iného dvakrát pobudla na dvojtýždňovom sústredení na Kanárskych ostrovoch: „Odviedli sme celkom dobrú prácu. V januári sme začali viac ísť naostro, lebo som už v hale chcela splniť limity, aby som sa vonku mohla koncentrovať na vrcholy sezóny. Podarilo sa: okrem Banskej Bystrice mám aj limit na augustové juniorské majstrovstvá sveta v Peru, ba dokonca už aj na budúcoročné MEJ vo Fínsku. Teraz som v štádiu prípravy, v ktorom sa priebežne zameriavam na rýchlosť, a za chvíľku v rámci procesu prejdeme k špecializovanému tréningu na štyristo metrov.“ Lenka vstúpila do sezóny vonku 8. mája v Košiciach na 1. kole domácej ligy. Stovku zvládla za 12,17 a dvojnásobnú trať v čase 25,35.
Banskú Bystricu, Limu a Tampere absolvuje už ako rutinérka podujatí podobného kalibru v kontexte jej veku. Vlani najprv zažila sklamanie na EYOF-e v Slovinsku, kde sa ako vlajkonosička slovenskej výpravy a spolufavoritka behu na 400 m musela uspokojiť s deviatym miestom, a potom pribudol pohodový zážitok na spomenutých MEJ v Izraeli. V spoločnosti súperiek starších aj o tri roky bola bez výsledkového tlaku.
Aj v národnom programe TIPOS P-T-S
„Ten Maribor ma mrzí dodnes. Nepanovali ideálne poveternostné podmienky, ja som postavou ľahšia a ťažšie sa mi rozbiehalo. Jeruzalem zase bol dobrá skúška úplne nového typu. Veľmi ma teší, že všetky doterajšie skúsenosti budem môcť zúročovať práve na Štiavničkách. Je obrovské plus, že šampionát sa koná u nás. Netreba nikam cestovať, štadión mám mnohokrát vyskúšaný a určite na ňom bude podporujúca atmosféra. Dúfam, že príde ešte viac slovenských fanúšikov, ako ich bolo predvlani na EYOF-e,“ hovorí Lenka, ktorá sa dovtedy predstaví pod Urpínom už túto nedeľu v 2. kole ligy, potom v národnom programe počas mítingu TIPOS P-T-S (24. mája) a napokon aj na M-SR dorastu (22. – 23. júna).
Špeciálny bojový účes, príležitostný make-up a doplňujúcu manikúru si pred pokusom o ďalšiu medailu z Banskej Bystrice vraj urobí podľa nálady a toho, ako sa jej ráno podarí vstať. Určite však nevynechá svoj osvedčený rituál v podobe prehrania playlistu na vyburcovanie: „Mám tam slovenský rap.“
(KO)
FOTO: PETER MACKO/pm_sportphoto (2), SOŠV/ANDREJ GALICA (2), SOŇA MALÉTEROVÁ, JÁN LUKY
