Po triumfe na polmaratóne v Žiline (1:09:30), kde na tejto trati debutoval, zvíťazil lekár PETER ĎUREC aj na MMM v Košiciach. Zlepšil sa o 1:58 min na 1:07:32 h, pričom prioritne odviedol skvelú robotu v úloha „vodiča“ v službách Tibora Sahajdu. „Prvé štyri kilometre, keďže fúkal silný protivietor, som si hovoril, že to bude veľmi ťažké. Od jedenásteho kilometra sa však už bežalo v pohode. Čas pre mňa nebol teraz dôležitý, chcel som pomôcť Tiborovi s udávaním tempa, myslím si, že sa mi to podarilo. Snažil som sa dvojnásobne, lebo ak by som to nezvládol, nepokazil by som to len sebe, ale

Keď sa Tibor Sahajda na začiatku augusta po troch prebdených nociach definitívne rozhodol, že namiesto nočného maratónu na atletických MS v katarskej Dauhe pobeží MMM v Košiciach s nádejou, že dosiahne kvalitný výkon a získa dôležité body do kvalifikačného rebríčka pre účasť na OH 2020 v Tokiu, urobil dobre. V košických uliciach mu znova tlieskali tisíce ľudí. Nerozhodovalo sa mu ľahko. Vidina prvého štartu na MS v kariére bola veľké lákadlo, ešte väčšie však je Tokio. Zažiť olympijskú atmosféru na vlastnej koži je túžba azda každého športovca. Sahajdova nevynímajúc. „Myslím si, že som sa rozhodol správne. Keďže v noci pred košickým maratónom som nevedel zaspať, sledoval som s manželkou

Katarská metropola Dauha, tak ako iné metropoly, má čo ponúknuť. Žiaľ, predstavitelia Svetovej atletiky – po novom sa už globálny atletický orgán nazýva takto – nám ponúkli niečo iné, ako by sme chceli. S nadsádzkou by som povedal, že máme za sebou hotelový šampionát na štadióne duchov. Hotelový preto, lebo sme trávili čas najmä v hotelových izbách, keďže v vonku pražilo neúprosné slnko a teploty stúpali nad štyridsiatku. Mnohí sme sa zhodli, že pocitovo to akoby neboli ani majstrovstvá sveta. Poloprázdny štadión i ulice Dauhy pripomínali akoby mesto duchov. Žiaľ, o diváckej kulise ťažko hovoriť,  keďže hľadisko Kalifovho štadióna zapĺňali