Slovenská atletika sa môže v sobotu tešiť v Tallinne na ME do 23 rokov na dva finálové behy na 400 m prekážok. Najskôr o 15.10 h SELČ sa v mužskom predstaví Matej Baluch a o 15 minút neskôr v medailovom súboji žien Emma Zapletalová.
Dvadsaťročný Baluch síce v piatkovom II. semifinále neskončil v prvej trojke, čo by znamenalo priamy postup, ale medzi osem najlepších sa kvalifikoval vďaka osobnému rekordu 50,59 sekundy zo štvrtej priečky. Z oboch semifinálových behov totiž postupovali priamo prví traja a finálovú osmičku doplnili ďalší dvaja s najlepšími časmi. A jeden z nich bol práve zverenec Edmunda a Igora Kováčovcov. Zo 16 semifinalistov dosiahol siedmy najlepší výkon.
Baluch, ktorý pochádza zo Spišskej Novej Vsi, ale reprezentuje banskobystrickú Duklu, si o 11 stotín zlepšil osobný rekord (50,70) zo štvrtkového rozbehu. Pre talentovaného prekážkara to bude druhé finále ma veľkom podujatí v kariére. Pred dvoma rokmi si na juniorských ME v Borase vybojoval bronz.
“Neskutočne sa teším, som nesmierne rád, že som postúpil” radoval sa Matej neveriacky krútiac hlavou. “V ôsmej dráhe sa mi bežalo dobre, išiel som si svoje vlastné preteky. V cieľovej rovinke som sa zorientoval, ako na tom som a vydal som zo seba všetky sily. Keď na sa tabuli objavil môj čas a bol to znova osobný rekord, zalial ma neskutočný pocit radosti. Napriek tomu to ešte zďaleka nebolo dokonalé, myslím si, že deviata a desiata prekážka sa dá zvládnuť ešte lepšie. Rezervy teda stále sú, najmä v technike…! Vo finále pobežím na doraz, čo to pôjde.”
Tréner Edmund Kováč: “Maťo to rozbehol dobre, len za ôsmou a deviatou prekážkou zvoľnil a opäť to nešiel na 16 krokov, čo v konečnom dôsledku môže znamenať dokonca lepší čas až o štyri desatiny. Takže v závere jeho behu vidím ešte stále rezervy. Som maximálne spokojný so ziskom finálovej miestenky. teraz je to už len na ňom, ako sa popasuje s ponúknutou príležitosťou v sobotnom finále. Šancu má každý, je to otvorené.”
V I. semifinále skončil Patrik Dömötör (tréner Jozef Gál) ôsmy za 51,75. Na méte 300 m bežal ešte na šiestej priečke, ale úplne pokazil prebeh cez poslednú prekážku a klesol na ôsmu. Aj tak však bol prekážkar Slávie STU Bratislava o štyri stotiny rýchlejší ako mal osobák pred tallinnskými ME (51,79) a dosiahol svoj druhý najlepší čas v kariére.
“Kým v rozbehu som sa cítil plný energie, teraz to bolo horšie – od šiestej prekážky mi tuhli nohy a bol som rád, že ich vôbec dvíham. Deviatu prekážku som prebehol na opačnú nohu a navyše, škrtol som o ňu. Pred desiatou som si už ani neveril a zadrobčil som pred ňou, čím som sa pripravil možno aj o pol sekundy. Škoda, mal som ju zvládnuť lepšie. Čo už, ale aj tak som dosiahol svoj druhý najlepší čas v živote a v rozbehu som si utvoril osobák 51,07, z čoho sa teším. Verím, že tallinnské skúsenosti využijem a na budúci rok sa dostanem na seniorské ME do Mníchova,” želal si Patrik Dömötör.
Zapletalová potvrdila úlohu favoritky a zvládla aj druhý krok na tallinnskom európskom šampionáte do 23 rokov. Zverenka Petra Žňavu suverénne vyhrala II. semifinále časom 56,48, keď v závere opäť šetrila sily a posledné metre vypustila a aj tak zvíťazila s náskokom 17 stotín pred Francúzkou Grebovou. Dosiahla celkovo štvrtý najlepší čas v troch semifinálových behoch. Najrýchlejšia bola Gigerová zo Švajčiarska v sezónnom maxime 55,99 pred Fínkou Lehikoinenovou (56,37) a Španielkou Gallegovou (56,46).
“S trénerom sme sa dohodli, že po ôsmu prekážku pôjdem svoj vlastný beh, ale na siedmej som trochu rytmicky zaváhala, takže to nevyšlo celkom podľa predstáv. Zajtra si na toto musím dať pozor. V samom závere som si znova kontrolovala prvú pozíciu, snažila som sa opäť ušetriť čo najviac síl, aj keď v posledných metroch som musela trochu zatiahnuť, aby som mala postup z prvého miesta istý. Verím, že mi na zajtrajšie finále ostalo ešte dosť energie,” nádejala sa študentka ruštiny a telesnej výchovy na UKF v Nitre. “Finále bude náročné, musím sa naň mentálne dobre nastaviť a byť v pohode. Sústredím sa najmä na svoj beh, nebudem myslieť na výkon či umiestenie, ale na to, aby som zvládla správne všetkých desať prekážok. To je to, čo mi vždy pomôže.”
Oliver Murcko si síce v II. semifinále na 400 m zlepšil o 14 stotín sezónne maximum z júnového mítingu P-T-S v Šamoríne, ale čas 46,65 sekundy nestačil na postup do elitnej osmičky, ktorá bude bojovať o medaily.
Dvadsaťročný atlét Interu Bratislava však bojoval do posledných metrov a výsledkom bol jeho druhý najlepší čas na 400 m v kariére – rýchlejšie šprintoval len na vlaňajšej péteeske (46,29).
“Nebol to jednoduchý beh, ale nepodarilo sa nám to, čo sme s trénerom chceli. Preto nie som spokojný. Chcel som sa aspoň priblížiť k osobnému rekordu a dať trénerovi Bielikovi darček k včerajším 65. narodeninám, čas 46,65 je ale slabý. Žiaľ, nevyšlo to,” smútil Oliver Murcko. “Aj v ôsmej – nie ideálnej – dráhe som to rozbehol dobre. Lenže v závere mi to už nešlo. V tejto sezóne som veľa nesúťažil, čo mohlo mať vplyv na dnešný výsledok. S trénerom sme sa zhodli, že som urobil všetko, čo sa dalo.”
V konečnom účtovaní patrila Murckovi solídna 14. priečka, o šesť pozícií lepšia, aká mu patrila v štartovej listine podľa dosiahnutých tohtosezónnych maxím. Na postup s časom – ďalej išli z troch semifinále vždy prví dvaja plus k nim dvaja ďalší najrýchlejší – bolo potrebných 46,04 sekundy.
Prvým slovenským atlétom, ktorý sa predstavil druhý súťažný deň 13. majstrovstiev Európy do 23 rokov v Tallinne, bol už skoro ráno oštepár Patrik Michalec. V kvalifikačnej A-skupine dosiahol hneď v prvom pokuse 70,42 m a celkovo skončil na 15. mieste.
Od postupu do 12-členného finále ho delilo iba 1,18 m. Považskobystrický rodák dosiahol v tomto roku už trikrát lepší výkon (vrátane osobného maxima 73,24 m), ako bol potrebný na postup do finálového tucta.
Michalec, ktorého v banskobystrickej Dukle trénuje skúsený kouč Jozef Hanušovský, zopakoval svoje umiestenie z juniorských ME 2019 vo švédskom Borase, kde v kvalifikácii skončil takisto pätnásty.
„Cítil som sa veľmi dobre, vyšla mi aj rozcvička. Potom nastal trochu útlm, ale kľúčové bolo, že som nezvládol dobre oštepársku techniku. Energia mi nechýbala, ale technicky som to nezvládol. Ak by mi to vyšlo, padol by asi aj osobák,“ vravel po kvalifikácii Patrik Michalec, ktorý po siedmej priečke v A-skupine dúfal, že by sa predsa len mohol prešmyknúť do finále. Zostalo však len pri želaní, lebo v „béčku“ dosiahlo lepší výkon ako on až osem oštepárov.
Slovensko malo zastúpenie aj v rozbehoch na 200 m. Vicemajster Slovenska Jakub Benda finišoval v poslednom IV. rozbehu siedmy za 21,98, čo na postup medzi šestnástku najlepších nestačilo. Šprintér z Našej atletiky Bratislava zaostal za svojím maximom o vyše pol sekundy, čo stačilo len na konečné 28. miesto. Z každého zo štyroch rozbehov sa do semifinále kvalifikovali priamo prví traja, šestnástku doplnili ďalší štyri s najlepšími časmi. Posledný postupujúci bol Izraelčan Arad časom 21,33 sekundy.
“Prvá stovka sa mi bežala dobre, ale potom mi už nejako nešli nohy. Som však rád, že som na šampionáte mohol bežať, lebo príprava na sezónu bola pre zranenie náročnejšia,” skonštatoval 21-ročný študent dizajnu médií.
Na dvojstovke žien si “odbila” svoju premiéru na vrcholnom podujatí Viktória Strýčková. V V. rozbehu skončila šiesta časom 24,51 (36 stotín za osobným maximom), čo však na semifinálovú miestenku nestačilo. Z každého z piatich rozbehov postupovali priamo prvé štyri šprintérky a ďalšie štyri mali nárok dostať sa ďalej s časom. Posledná, ktorá sa tešila, bola Nórka Meinsethová (24,32). Dvadsaťročná atlétka Slávie UK Bratislava potrebovala bežať o 19 stotín rýchlejšie.
“Nebol to beh podľa môjho gusta. Hoci som sa cítila dobre, nedokázala som to pretaviť do lepšieho výkonu. Som však rada aj za túto za skúsenosť,” poznamenala Strýčková na margo svojej šampionátovej premiéry.
V 20-člennom štartovom poli chodkýň šliapali aj dve Slovenky. Borskomikulášanka Ema Hačundová si o štyri priečky zlepšila umiestenie spred dvoch rokov z Gävle a skončila na 14. mieste časom 1:46:14. Hana Burzalová z dubnického Spartaka prišla do cieľa hneď za svojou o rok a pol staršou reprezentačnou kolegyňou so 40-sekundovou stratou.
“S výkonmi dievčat som spokojný, išli takticky veľmi dobre – presne tak, ako sme sa dohodli,” komentoval vystúpenie slovenských chodkýň ich kouč Roman Benčík. “V nie najlepšom počasí spočiatku šetrili sily a naplno to rozbalili až v záverečnej päťke. Obe potvrdili svoje tabuľkové postavenie, Emka ho dokonca zlepšila. A čo je najdôležitejšie – nazbierali veľkú skúsenosti z pretekov v náročnom počasí.“
SLOVÁCI V TALLINNE – PIATOK
MUŽI
200 m (30 štartujúcich) – IV. rozbeh: 7. Jakub Benda 21,98 – nepostúpil do semifinále (dosiahol 28. najlepší čas)
400 m (33 štartujúcich) – II. semifinále: 4. Oliver Murcko 46,65 – sezónne maximum, nepostúpil do finále (dosiahol 14. najlepší čas)
400 m prek. (29 štartujúcich) – I. semifinále: 8. Patrik Dömötör 51,75 – nepostúpil do finále (dosiahol 15. najlepší čas)
400 m prek. (29 štartujúcich) – II. semifinále: 4. Matej Baluch 50,59 – os. rekord a postúpil do finále (dosiahol 7. najlepší čas)
oštep (22 štartujúcich) – kvalifikácia (A-skupina): 7. Patrik Michalec 70,42 – nepostúpil do finále (celkovo 15.)
ŽENY
200 m (32 štartujúcich) – V. rozbeh: 6. Viktória Strýčková 24,51 – nepostúpila do semifinále (dosiahla 28. najlepší čas)
400 m prek. (37 štartujúcich) – II. semifinále: 1. Emma Zapletalová 56,48 – postúpila do finále (dosiahla 4. najlepší čas)
20 km chôdza (20 štartujúcich): 14. Ema Hačundová 1:46:14
20 km chôdza (20 štartujúcich): 15. Hana Burzalová 1:47:04
