V cieli ledva stál na nohách, napriek tomu ochotne odpovedal na otázky novinárov. Najprv slovenských, no neodmietol ani zahraničné médiá. Hoci olympijský šampión v Matej Tóth v Berlíne nevyhral, tešil sa. Tešil sa z toho, že najťažšiu päťdesiatku v živote – paradoxne s poradovým číslom trinásť, ktoré mnohí označujú za nešťastné – zvládol so cťou a na krku sa mu zaligoce striebro. Striebro s cenou zlata…
Matej, aký pocit vo vás prevláda krátko po skončení extrémne ťažkej päťdesiatky? Radosť zo striebra, alebo sklamanie, že z toho nebolo vytúžené zlato?
„Berlínske striebro má pre mňa cenu zlata! Moje emócie v cieli, sú porovnateľné s tým, čo som prežíval po víťazstve na olympiáde v Riu. Ešte na 40. kilometri som sa nazujímal o to, koľký vôbec dôjdem do cieľa, lebo vtedy to bol boj o život. Zrazu sa však na 46. kilometri zjavila vlna eufórie, ktorá mi do tela vliala úžasnú energiu. Každá bunka môjho tela chcela na trati nechať všetko, nech sa deje, čo sa deje. Boli to neskutočné emócie, striebro má pre mňa cenu zlata.“
Ako vám chutila prvá vážna päťdesiatka po 718-dňovej pauze, keď ste neštartovali v zahraničí?
„Bola extrémne náročná. To, čo ste dnes videli, bolo oveľa ťažšie ako na olympiáde v Riu. K tomu ešte kiksy organizátorov – na občerstvovačkách nám núkali teplú vodu a úplne suché špongie. Stálo ma to aj trochu nervov, asi päťkrát som počas pretekov žiadal, nech špongie namočia… Ak ide človek na hrane svojich možností, takéto nepríjemnosti mu len komplikujú situáciu. Išiel som podobne ako v Riu, viac som si dovoliť nemohol. Tam to vypálilo na zlato, teraz na striebro.“
Čo sa udialo na štyridsiatom kilometri, keď ste sa zosunuli z medailových pozícií na štvrtú priečku?
„Z môjho pohľadu nič vážne, aj keď som sa prehrieval, držal som stále vyrovnané tempo a bojoval som o každú sekundu. Z mojej strany nedošlo k žiadne veľkému výkyvu, ale chalani nastúpili a vzdialili sa mi. Ukázalo sa, že priskoro. Ja som podľa svojich skúseností vedel, že ešte nenastal čas, aby som sa už začal biť o medaily. Vedel som, že ak chcem dnes prísť do cieľa, môžem ísť len tak, ako mi organizmus dovolí. Už pred štartom som vravel, že neviem, aká medaila to bude, ale na trati chcem nechať všetko a to sa mi podarilo.“
Keď ste sa 10 kilometrov pred cieľom ocitli na štvrtej priečke so stratou 14 sekúnd na dvojicu Dziubin – Haukenes a so 46-sekundovou za Zakalnickým, verili ste ešte, že boj o cenný kov nie je stratený a môže z toho byť medaila?
„Vôbec som o tom neuvažoval. Tieto preteky o tom neboli, nepremýšľal som o umiestení, výkone, lebo to bol boj o prežitie a najdôležitejšie bolo prísť do cieľa v relatívne slušnom výkone bez veľkých výkyvov. Len vydržať a ísť – to bolo kľúčové.“
Prekvapilo vás, že európskym šampiónom sa stal práve Ukrajinec Marian Zakalnickyj?
„Prekvapil ma najmä tým, že ostro nastúpil a tempo vydržal až do samého konca. V jeho prípade sa potvrdili slová, ktoré som opakoval pred pretekmi: je tu veľká skupina mladých borcov, ktorí ma môžu ohroziť. Fakt, že Zakalnickyj predviedol takýto výkon, ma preto až tak neprekvapil.“
Okolo trate viali desiatky slovenských zástav, povzbudzovali vás početné skupinky Slovákov – napríklad aj hokejový majster sveta Jozef Stümpel či hudobník Marián Čekovský, ktorý vám bezmála štyri hodiny vytrvalo bubnoval do rytmu. Pomohlo vám to?
„Fanúšikovia boli to najcennejšie, čo tu dnes bolo. Pre mňa bolo priam úžasné, akú atmosféru vytvorili, ako ma hnali dopredu. Presne vycítili, kedy ma povzbudiť a bez nich by som to asi dnes nedokázal.“
Čisto teoreticky: Ak by sa ešte o päť kilometrov viac, stihli by ste vďaka skvelému finišu zlikvidovať aj náskok Zakalnického?
„Ja vôbec neviem, či by som ďalších päť kilometrov ešte vôbec prežil. To sú hypotetické úvahy. Do cieľa som prišiel vyčerpaný ako nikdy v živote. Hypotézy, čo by bolo, keby, sú zbytočné. Vôbec ma nemrzí, že som nevyhral, lebo viem, že som na trati nechal úplne, ale úplne všetko, čo vo mne bolo.“
Bola berlínska päťdesiatka najťažšia vo vašej chodeckej kariére?
„Určite áno! Bola mimoriadne náročná – podmienkami, mojimi pocitmi…“
Kam zaraďujete druhé európske striebro v zbierke svojich úspechov?
„Momentálne, pár minút po pretekoch, až na samotný vrchol. Keď emócie opadnú, všetci si realisticky uvedomíme, že je to asi moja tretia najcennejšia medaila.“
Ako vás nakopne berlínske striebro do ďalšej atletickej budúcnosti, čo pre ňu znamená?
„Netrúfam si odhadnúť. Môj plán sa končil pretekmi v Berlíne, v tejto chvíli som asi pol hodinu po tomto termíne… Uvidíme, čo bude ďalej. Samozrejme, ak ma niečo má motivovať, tak je to presne to, čo v Berlíne predviedli moji fanúšikovia, ktorí merali cestu zo Slovenska. Ak mám pokračovať vo vízii olympiáda v Tokiu 2020, lepšie motiváciu mi ani nemohli dať.“
Predpokladáme však, že to boli zrejme vaše posledné majstrovstvá Európy, keďže o dva roky v Paríži v programe šampionátu chôdza nie je a bude až v roku 2022…
„Nikdy nehovor nikdy, ale v tomto som si viac ako na sto percent istý.“
GABRIEL BOGDÁNYI
FOTO PAVOL UHRIN
TÓTHOVE PÄŤDESIATKY
2009 DUDINCE 3:41:32 2. MIESTO
2009 BERLÍN (MS) 3:48:35 10. MIESTO
2010 CHIHUAHUA (SP) 3:53:30 1. MIESTO
2011 DUDINCE 3:39:46 1. MIESTO
2011 DÄGU (MS) – nedokončil
2012 LONDÝN (OH) 3:41:24 5. MIESTO
2013 MOSKVA (MS) 3:41:07 5. MIESTO
2014 ZÜRICH (ME) 3:36:21 2. MIESTO
2015 DUDINCE 3:34:38 1. MIESTO
2015 PEKING (MS) 3:40:32 1. MIESTO
2016 RIO (OH) 3:40:58 1. MIESTO
2018 DUDINCE 3:42:46 1. MIESTO
2018 BERLÍN (ME) 3:47:27 2. MIESTO
TEMPO TÓTHOVÝCH MEDAILOVÝCH PÄŤDESIATOK
(uvádzame medzičasy a poradie na métach 10, 20, 30, 40 a 50 km)
ME 2014 ZÜRICH 44:08 (6.) – 1:27:39 (5.) – 2:10:51 (4.) – 2:53:42 (3.) – 3:36:21 (2.)
MS 2015 PEKING 45:22 (1.) – 1:29:24 (1.) – 2:13:14 (1.) – 2:57:01 (1.) – 3:40:32 (1.)
OH 2016 RIO 44:48 (2.) – 1:29:04 (2.) – 2:12:59 (3.) – 2:57:01 (3.) – 3:40:58 (1.)
ME 2018 BERLÍN 45:57 (1.) – 1:31:52 (1.) – 2:17:17 (1.) – 3:02:24 (4.) – 3:27:27 (1.)
SLOVENSKÉ CHODECKÉ MEDAILY
OLYMPIJSKÉ HRY
ZLATO JOZEF PRIBILINEC SOUL 1988 (20 km)
ZLATO MATEJ TÓTH RIO 2016 (50 km)
MAJSTROVSTVÁ SVETA
ZLATO MATEJ TÓTH PEKING 2015 (50 km)
STRIEBRO JOZEF PRIBILINEC HELSINKI 1983 (20 km)
STRIEBRO JOZEF PRIBILINEC RÍM 1987 (20 km)
MAJSTROVSTVÁ EURÓPY
ZLATO JOZEF PRIBILINEC STUTTGART 1986 (20 km)
ZLATO PAVOL BLAŽEK SPLIT 1990 (20 km)
STRIEBRO JOZEF PRIBILINEC ATÉNY 1982 (20 km)
STRIEBRO MATEJ TÓTH ZÜRICH 2014 (50 km)
STRIEBRO MATEJ TÓTH BERÍN 2018 (50 km)
BRONZ PAVOL BLAŽEK ATÉNY 1982 (20 km)
VIZITKA MATEJA TÓTHA
Dátum a miesto narodenia: 10. 2. 1983, Nitra
Klub: ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica
Vrcholové stredisko: VŠC Dukla Banská Bystrica
Tréner: Matej Spišiak (od jesene 2013)
Predošlí tréneri: Peter Mečiar (1996 – 2002), Juraj Benčík (2003 – 2013)
Osobný rekord v chôdzi na 50 km: 3:34:38 (21. 3. 2015 Dudince)
Ďalšie osobné rekordy: 3000 m v hale/indoors: 10:57,32, 5000 m v hale/indoors: 18:34,56, 10 km: 39:07, 20 km: 1:19:48
Sezónne maximum v chôdzi na 50 km: 3:42:46 (24. 3. 2018 Dudince)
Účasť na ME: Göteborg 2006: 6./20 km, Barcelona 2010: 6./20 km, Zürich 2014: 2./50 km, Berlín 2018: 2./50 km
Najväčšie úspechy: 1. na OH 2016/50 km, 1. na MS 2015/50 km, 1. na SP 2010/50 km, 1. na EP 2011/20 km, 2. na ME 2014/50 km, 2. na EP 2015/20 km, 3. na EP 2013/20 km, 5. na OH 2012/50 km, 5. na MS 2013/50 km, 6. na ME 2006/20 km, 6. na ME 2010/20 km, 6. na MEJ 2001/10 000 m, 6. na ME 2003 do 23 rokov/20 km, 8. na MS 2009/20 km, 8. na MS 1999 do 18 rokov/10 000 m
Iné: Ženatý, s manželkou Lenkou majú dve dcérky – Emmku (6. 8. 2007) a Ninku (3. 9. 2009), slovenský Športovec roka 2016, päťnásobný slovenský Atlét roka (2006, 2013, 2014, 2015, 2016) jediný slovenský atlét, ktorý získal zlato na OH aj MS, vyštudoval žurnalistiku na UKF v Nitre (promoval v roku 2006), člen komisie športovcov IAAF (2014 – 2017), od roku 2012 člen komisie športovcov SOV a od roku 2016 jej predseda, od roku 2016 predseda komisie športovcov SAZ, ex officio člen výkonného výboru SOV a SAZ.
