Jánovi Volkovi stovka (6. za 10,38) nevyšla tak, ako si predstavoval, avšak na dvojnásobnej trati si všetko vynahradil a o 15 stotín si zlepšil sezónne maximum zo Zlatej tretry na 20,62.

„Na stovke som odštartoval dobre, ale chýbal mi lepší záver. Verím, že sa ešte vybehám a bude to len a len lepšie. S dvojstovkou som spokojný, zákrutu som vybehol veľmi dobre a potom som už upaľoval, čo to dalo. Trošku som dúfal v lepší výkon, keďže som mal pocit, že som bližšie za víťazným Edwardom. Po stovke som o tom, na čo by som si mohol trúfať na 200 m, nemyslel. Nevedel som, čo bude, keďže som čosi počas behu zacítil – nebola to však žiadna bolesť. Niekedy sa stane, že úpon alebo šľachy ´preskočia´, a  keď sa to stane v takomto vypätí, človek sa zľakne. Možno práve to spôsobilo, že môj záver na stovke nebol taký, aký sme chceli. Dvojstovku som zvládol dobre a som s ňou spokojný. Pred mítingom by som bol rád, keby som si zlepšil sezónne maximá. Na 100 m mi to nevyšlo, ale nič sa nedeje, lebo tu sa už v renkingu nemám veľmi kam posúvať. Najbližšie pobežím v nedeľu v holandskom Hengele 200 metrov a verím, že nejaké stotinky ešte pôjdu dolu.“

Emma Zapletalová v tretej tohtoročnej prekážkarskej štvorstovke dosiahla druhý najlepší slovenský výkon histórie 55,45, čo je nepochybne dôvod na radosť. Ibaže v jej prípade prevládol smútok, lebo olympijský limit a miestenka do Tokia jej ušli iba o 5 stotín.

„Môj prvý pocit v cieli bol – sklamanie. Z toho, že mi k limitu chýbalo päť stotiniek… Bolo by super, keby som ho splnila pred domácim publikom vo výbornej atmosfére. O vytúžený čas som sa pripravila na siedmej prekážke. Urobila som krok navyše a zaváhala som. Ostatné mi vyšli – aj posledné dve. Keby mi pred pretekmi povedali, že budem druhá časom 55,45, nebrala by som to. Chcela som totiž limit a zaútočiť na prvé miesto, aj keď som vedela, že Turnerová je vo forme a behá rýchlo. Nevyšlo to, ale aj druhé miesto je fajn a ani čas nie je zlý. Verím, že v ďalších pretekoch v nedeľu v holandskom Hengele limit pokorím. Budem mať výborné súperky, dobré podmienky a ďalšiu šancu azda už využijem.“

Chodec Dominik Černý sa po druhej priečke a osobnom rekorde pred dvoma rokmi tešil na péteeske v pretekoch na 3000 m tentoraz z víťazstva a svetového výkonu roka 11:18,93.

„Absolútne som nečakal, že raz vyhrám na najslávnejšom slovenskom atletickom mítingu a nečakal som – vzhľadom na doterajšiu prípravu – že utvorím svetový výkon roka. Nepochybne mi k tomu pomohla aj skvelá atmosféra, ktorá mi dodala adrenalín. Škoda, že OH sú pre mňa už pasé. Zimná príprava vyzerala veľmi dobre a existovala nádej, že by som sa mohol do Tokia dostať, ale znova sa objavili problémy s kolenom a nestihol som sa včas adekvátne pripraviť na sezónu. Teraz sa už koncentrujem na MS 2022 v Eugene a olympiádu v Paríži 2024.“

Kladivárka Martina Hrašnová prvý raz v kariére prekonala v Šamoríne 70-metrovú hranicu a vďaka sezónnemu maximu 70,38 m si upevnila svoje postupové postavenie v olympijskom kvalifikačnom rebríčku.

„Podmienky boli úžasné, všetko bolo presne tak, ako má byť. Marcel Lomnický vybrúsil kruh skvele, patrí mu za to veľká pochvala. Škoda len, že som nepredviedla pokus nad 72,50, čo by mi definitívne zaistilo účasť na olympiáde. Napriek tomu výkon za 70 metrov nie je zlý, lebo technicky som hádzala oveľa lepšie ako naposledy na Zlatej tretre  Ostrave. Verím, že moje výkony pôjdu už len nahor. Prvý pokus som zbabrala, bola som príliš opatrná. Nemrzí ma, že som nevyhrala, lebo šamorínska konkurencia bola vynikajúca. Za mnou ostali aj kladivárky, ktoré už pred péteeskou mali v toto roku na konte 70-metrové výkony, ba i olympijský limit.“

Piaty kladivár z OH 2016 v Riu Marcel Lomnický si síce zlepšil tohtoročný najlepší výkon v prvom (74,76) i poslednom pokuse 75,19), ale netajil sa tým, že chcel hodiť oveľa ďalej.

„Po výbornej rozcvičke a solídnom prvom pokuse na istotu som chcel hodiť hneď 80 metrov, keďže som sa cítil naozaj výborne. Veľmi som to však začal ´nakopávať a nasledovali tri nevydarené hody. Potom som sa upokojil a posledné dva pokusy som hádzal už s rozumom. Viem, že po prvom hode som mal ostať uvoľnenejší a nie ísť do pokusov hop alebo trop. Pred pretekmi by som 75,19 bral, je to pekný výkon. Mal som kvalitných súperov, strieborného a bronzového z posledných MS v Dauhe, takže v tomto svetle to nie je také zlé, ako to možno na prvý pohľad vyzerá. Celkovo som spokojný len spolovice.“

Prekážkarka na 100 m Stanislava Škvarková si prvom „ostrom“ medzinárodnom štarte v letnej sezóne vybojovala piatu priečku a drobný úsmev na tvári jej vyčarilo aj desatinovéh zlepšenie sezónneho maxima na 13,29.

„Chýba mi lepší záver. Ono to môže byť spojené trochu aj s tým, že mám za sebou tvrdú prípravu – veľa dobrých a kvalitných tréningov. Preto verím, že keď sa naplno rozbehne súťažný kolotoč, stotinky pôjdu už len dolu. V rámci možností sa budeme snažiť s trénerom ´nasekať´ čo najviac štartov, aby som mala čo najviac možností priblížiť sa k olympijskému limitu 12,84. Dúfam, že mi to vyjde už vo štvrtok na mítingu v St. Pöltene. Počula som, že je tam rýchla dráha a aj štart prispôsobujú smeru vetra.“

Štvorstovkár Šimon Bujna sa v v treťom tohtoročnom štarte na individuálnej štvorstovke konečne dostal pod 47 sekúnd, ba atakoval i svoj lanský osobný rekord 46,44. Chýbalo mu iba 8 stotín, no zabehol svoj tretí najlepší čas v kariére a vyhral súboj o post slovenskej jednotky s Oliverom murckom.

„Konečne pod 47 sekúnd, konečne som sa priblížil k osobnému rekordu! Plán bol začať sezónu takýmito časmi – na tretí pokus to vyšlo, takže môžem byť spokojný. V predošlých dvoch súťažiach som na poslednej stovke strácal, všetci ma dobiehali. Preto sme s trénerom Radom Ivanom popracovali na tom, aby sme tento nedostatok odstránili – do tréningov sme zaradili viac rýchlostnej vytrvalosti a úseky s krátkou pauzou. Zdá sa, že sme urobili správne. Vzhľadom na dobrú prípravu som mal predstavu, že začnem sezónu časmi niekde na úrovni osobáku 46,44, a postupne sa budem posúvať. Môj veľký cieľ je dostať sa pod 46 sekúnd. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať sezóna, ale spravím všetko pre to, aby sa môj osobný rekord na jej konci začínal číslicou 45.“

Oliver Murcko sa vlani na péteeske neskutočne tešil z výkonu 46,29 a tretej priečky na 400 m. Tentoraz uňho prevládol smútok, hoci dosiahol svoj druhý najlepší čas v kariére (46,79) a o dve desatiny posunul svoje sezónne maximum.

„Na méte 200 metrov som sa cítil ešte veľmi dobre, ale potom to išlo už len dolu vodou. Stvrdol som, došla mi energia. Fakt neviem, čo sa stalo… Skúsil som začať o čosi rýchlejšie ako naposledy na Zlatej tretre v Ostrave a možno práve preto mi chýbali sily na konci. Táto šamorínska štvorstovka bolela zo všetkých doterajších najviac. Nebol to dobrý beh… Musíme si s trénerom rozobrať, čo presne sa stalo.“

Po troch víťazstvách, dvoch najlepších slovenských výkonoch histórie a svetovom výkone roka skončila chodkyňa Mária Katerinka Czaková na tritisícke tentoraz len druhá a len v slovenskom výkone roka 13:00,61.

„Momentálne nie som v takej fáze prípravy, aby som z nej rýchlostne niečo vyťažila. Bola som tvrdá, technickej v takej rýchlosti nie veľmi vychodená a po napomínaniach od rozhodcov som radšej nič neriskovala. Okrem toho ma psychicky rozladilo, že po majstrovstvách Slovenska na 10 km v Borskom Mikuláši mi nepripočítali body do olympijskej kvalifikácie a museli sme to riešiť.  Mala som ísť v nedeľu na preteky na 20 km do La Corune, ale nepôjdem. Na zlepšenie rebríčkového postavenia by som musela ísť na úrovni 1:32 h, na čo teraz nemám. V renkingu som 53. a ak by ma v ňom predstihlo osem chodkýň a vytlačili by ma z postupujúcej šesťdesiatky, mám v zálohe ešte preteky na 10 km v Banskej Bystrici 26. júna.“

Piaty najlepší čas v kariére (51,23) a šiesta priečka – bronzový z juniorských ME 2019 Matej Baluch však nebol s účinkovaní na mítingu P-T-S spokojný. Na 400 m prekážok absolvoval v roku 2021 štyri štarty, všetky v rozpätí 14 stotín od 51,23 do 51,37.

„Nemám dôvod tešiť sa, lebo som už konečne chcel stlačiť v tomto roku čas pod 51 sekúnd. Viem, že na to mám natrénované. Stále behám približne to isté, ale jednoznačne mám na viac. Musím si zlepšiť najmä záver: 8. a 9. prekážku ísť na opačnú nohu, lebo na 17 krokov je to už veľa a vždy výrazne spomalím. Šestnásťkrokový rytmus by bolo akurát, ale stále mám obavy, či to na druhú nohu zvládnem.“

Prekážkarka na 400 m Daniela Ledecká dosiahla v stredu v Šamoríne svoj najlepší čas (57,16) od finále na Svetovej univerziáde 2019 v Neapole, celkovo štvrtý v kariére. V olympijskej kvalifikácii je 45., na hry pôjde 40 najlepších z rebríčka.

„Som rada, že som zabehla takýto čas, lebo predchádzajúce štarty mi nevyšli, Hoci v Košiciach na lige som sa chcela len rozbehať a v Ostrave na Zlatej tretre som čakala kvalitnejší výkon. Posledné tréningy však naznačovali, že mi ide forma nahor a môže sa to prejaviť kvalitným časom práve v Šamoríne. Žiaľ, urobila som nejaké chyby na posledných dvoch prekážkach, vyletela som príliš vysoko nad ne a to ma možno obralo aj o osobný rekord. Každopádne výkon je celkom dobrý, ale je čo zlepšovať. O olympiádu budem ešte bojovať. Verím, že sa do Tokia dostanem.“