Klub z malej vinohradníckej obce v okrese Hlohovec, ktorá nemá ani 1400 obyvateľov, skončil v hodnotení úspešnosti klubov v roku 2018 na základe bodovania výsledkov na slovenských šampionátoch na 1. až 8. mieste dvanásty. AK Bojničky získal 13 medailí (5 – 4 – 4), nazbieral 318,5 bodu a od prieniku do elitnej desiatky ho delilo necelých 21 bodov. „Je to paráda! Taký malý klub a tak vysoko v rebríčku! Je to neskutočný úspech,“ neskrýval radosť kľúčový muž klubu a „dievča pre všetko“ v AK Bojničky Ján Šiška.
Váš klub má za sebou najúspešnejšiu sezónu v 24-ročnej histórii, čo je nepochybne dôvod na radosť…
„Trinásť medailí, päť majstrovských titulov, bronz starších žiačok a štvrté miesto dorasteniek vo finále majstrovstiev Slovenska družstiev, bronzové medaily našich nádejí Lukáša Pasternáka a Reného Fábera na Európskych detských atletických hrách v Brne, kde štartovalo 1700 malých atlétov zo 16 krajín – to je naozaj úžasné a napĺňa ma to hrdosťou. Vlani sa nám darilo prakticky na každých pretekoch.“
Kedy počas uplynulého roka ste boli najviac pyšný?
„Najväčšiu radosť som mal zo zlatej medaily štafety chlapcov na 4 x 60 metrov na majstrovstvách Slovenska v kategórii starších žiakov v Trnave. Štvorica Rojka, Pasternák, Fáber, Prochác vyhrala suverénne v kvalitnom čase 28,73. V minulosti sme v Bojničkách slovenského žiackeho rekordéra na 60 m Richarda Trneného, ktorý dosiahol výborných 7,09 sekundy, no bol sám. Teraz máme až štyroch veľmi šikovných šprintérov! Ich výkony boli ozdobou našej vydarenej sezóny.“
Existuje niečo, s čím by ste mohli byť vy osobne pri bilancovaní uplynulého roka nespokojný?
„Nuž… Naozaj si neviem na nič spomenúť. (smiech) Fakt nie! Bol to pre nás fantastický rok!“
Čím si vysvetľujete, že v malých Bojničkách je stále veľký záujem o atletiku?
„Keď je atletika vaša srdcovka, potom ide všetko, aj keď nie okamžite. Naši pretekári nie sú iba z Bojničiek, máme medzi sebou aj atlétov z okolia. Našťastie, už nie je všetko na mojich pleciach, sme už štyria tréneri. Pomáhajú mi Jozef Kamenčík, ktorý sa venuje bežcom, Dagmar Vargová pripravuje deti od 6 do 9 rokov a Nikolas Broš trénuje vrhačov vrátane talentov ako René Fáber a Matúš Varačka. Ja mám teraz na starosti výškarov, diaľkarov a prekážkarov. Externe nám pri výchove chodcov pomáha Jozef Burcl, nádejnou trénerkou je Alexandra Pastieriková, ktorá s trénovaním atletickej mlade iba začína. Teší ma, že som našiel zapálených ľudí, ktorí sa dali na trénerstvo a pomáhajú pri výchove talentov. Máme to dobre rozbehnuté, preto verím, že budeme naďalej úspešní.“
Nie tak dávno ste boli v Bojničkách na všetko sám, takže sa vám teraz už asi uľavilo, všakže?
„Keďže sa k nám hlásilo veľmi veľa detí od 6 do 16 rokov, už to bolo na jedného človeka priveľa. Venujeme sa už celému spektru disciplín, to sa nedalo zvládnuť. Preto som najskôr našiel jedného trénera, potom ďalšieho a teraz sme už štyria plus externisti. Práca s deťmi nás všetkých baví. Ak robíte atletiku s láskou, prídu aj úspechy.“
V akých podmienkach robíte atletiku v Bojničkách?
„V zime sme na tom dobre, máme k dispozícii krásnu telocvičňu, ktorú nám môžu závidieť aj v mnohých mestách. Napríklad výškarský sektor v nej máme rozložený po celý rok, čo si inde veľmi nemôžu dovoliť. Hneď vedľa máme aj posilňovňu. V lete je to trošku horšie. K dispozícii máme 111-metrovú dráhu, no nie s moderným syntetickým povrchom, 40-metrovú tartanovú rovinku a kvalitný diaľkarský sektor. Na multfunkčnom ihrisku trénujú najmä najmenší. Na tréningy využívame aj okolitý terén. Bojničky ležia na malých kopčekoch, ktoré využívajú najmä naši bežci. V takomto teréne okolo Váhu či vo vinohradoch zveľaďujú svoju kondíciu a vytrvalosť.“
AK Bojničky má za sebou najúspešnejší rok, v ktorom získal viac ako 10 percent zo všetkých 101 medailí z M-SR vo svojej histórii. Dajú sa tieto výborné výsledky ešte prekonať?
„Sotva… Keďže v tomto roku oslávime 25. výročie vzniku nášho klubu, bolo by krásne, keby to vyšlo, ale som realista. Ale boli by sme zlí športovci, ak by sme sa o to neusilovali. Urobíme všetko, aby sme takúto krásnu bilanciu ešte niekedy v budúcnosti zopakovali.“
Apropo štvrťstoročnica AK Bojničky – plánujete nejaké veľké oslavy?
„Uvažujeme o tom, že pozveme všetkých našich medailistov slovenských šampionátov. Nebolo ich málo. Veď za doterajších 24 rokov existencie sme na domácich šampionátoch získali 101 medailí. Ak to vyjde, bude to veľká sláva.
V atletike sa trénersky aj funkcionársky angažujete už 25 rokov. Čo vás drží pri kráľovnej športov?
„Predovšetkým deti, dokážem sa pre ne rozdať. Práca s nimi je fantázia. Neraz som vzal na preteky aj tridsiatku detí a – bol som na ne celkom sám. Všetci dobre vieme, že atletika sa bez fanatizmu robiť nedá. Deti vedia, že im venujeme kus osobného voľna. Viete, čo je na tom všetkom najkrajšie? Kamarátstvo. Doprial by som vám vidieť, ako sa na seba tešia. Stískajú a objímajú sa pred tréningom i po ňom. To ma napĺňa spokojnosťou. Vtedy vidím, že táto práca má zmysel. Kamarátstvo medzi deťmi je nádherné. To je moje šťastie.“
Ako ste sa dostali k atletike?
„To by bola veru dlhá pesnička. K atletike som inklinoval odmalička. V 70. rokoch som behal za Lokomotívu Mier Hlohovec – stovku, dvojstovku, skákal som do diaľky, behal som štafety. Na vojenčine som však prestal – úplne. Jedenásť rokov som nemal so športom nič. Založil som si rodinu, postavil som dom. Až keď som mal 31 rokov, znova som sa vrátil k atletike. Začal som behať dlhé trate a dostal som sa k trénerstvu. Teraz sa prebehnem iba sem- tam, nemám toľko času. Detí v klube je veľa, musíme sa im venovať naplno.“
Akú najkrajšiu odmenu ste dostali od svojich zverencov za 25 rokov práce s nimi?
„Na to sa nedá zabudnúť… Bolo to pred tromi rokmi v Košiciach vo finále majstrovstiev Slovenska družstiev dorasteniek. Prvý raz sme ako malý vidiecky klub postúpili do finále. Skončili sme v ňom na 5. mieste. Fantastické preteky. A viete, čo mi moje zverenky vyviedli? Kúpili veľkú bielu plachtu, na ktorú nakreslili srdiečka, napísali citáty, veršovačky, priania a podpísali sa. Zastavili preteky a vyzvali ma, aby som prišiel do stredu ihriska, kde mi to odovzdali… Musím sa priznať, že aj slzy mi padali, keď som tam išiel… nič také som od dievčeniec nečakal. Vyhlásili ma za najlepšieho trénera.“
Ktorí známi slovenskí atléti lúskali atletickú abecedu v AK Bojničky?
„Nuž, bolo ich dosť. Napríklad výborná výškarka Iveta Srnková, manželka Jozefa Repčíka, získala pe klub sedem medailí z majstrovstiev Slovenska. Potom Nikolas Broš, ktorý vlani štartoval v Európskom pohári vo vrhoch v Leirii. U nás trénovali kedysi aj vytrvalkyňa Veronika Zrastáková, účastníčka posledných dvoch krosových ME, a tiež oštepárka Veronika Kadlečíková, ktorá neskôr pôsobila v Dukle u kouča Jozefa Hanušovského.“
O aké talenty sa v súčasnosti v Bojničkách staráte?
„Šikovných detí máme veľa – napríklad majsterku Slovenska mladších žiačok v skoku do výšky Andrejku Vargovu, Nikolku Halásovú, majstra Slovenska mladších žiakov v diaľke Lukáša Pasternáka, ktorý už skočil 550 cm, vrhačov Reného Fábera a Matúša Varačku a už spomenutých chlapcov z majstrovskej štafety na 4 x 60 metrov Tomáša Rojku, Lukáša Pasternáka, Reného Fábera a Filipa Procháca.“
ŠTEFAN ŽILKA, GB
Texty k foto:
Víťazná štafeta na 4 x 60 m na M-SR staršieho žiactva v Trnave 2018 Rojka, Pasternák, Fáber, Prochác.
Duša atletiky v Bojničkách Ján Šiška.
Majster Slovenska v skoku do diaľky mladších žiakov Lukáš Pasternák.
Na decembrovom slávnostnom vyhodnotení najúspešnejšej sezóny v histórii AK Bojničky bol aj exmajster Európy v hode kladivom Libor Charfreitag.
FOTO AK BOJNIČKY A RADOSLAV SLOBODA
