Čo stačilo cez víkend na titul na 60 m vo Fínsku, Švédsku, Česku, Švajčiarsku, Poľsku, Holandsku, Maďarsku, Rakúsku či Belgicku, na Slovensku nestačilo. Lebo – my máme skvelého Jána Volka.
A zdolať vicemajstra Európy je pre slovenských šprintérov takmer nadľudská úloha. Jeden, čo Volka poriadne popreháňal, sa však predsa len našiel. Šimon Bujna s naším šprintérskym rekordérom prehral v sobotu vo finále šesťdesiatky na slovenskom šampionáte iba o tri stotinky. Na naše pomery nevídaný duel sledovali v Eláne aj otcovia oboch hrdinov – Ján Volko starší a Roman Bujna.
Dvadsaťjedenročnému zverencovi trénerského dua Naďa Bendová – Róbert Kresťanko namerali 6,65, o rok staršiemu Bujnovi 6,68 sekundy. S výnimkou posledných dvoch by takýmto časom získal na domácom šampionáte zakaždým zlato…
„Gratulujem Šimonovi, skvele sa pripravil, bol poriadne nabudený. Išiel po mne ako pes po údenom. Finále bolo naozaj veľmi náročné, vyhral som len tesne. Doplatil som na slabý štart, a potom sa to už celé so mnou viezlo. Nebežal som si svoj beh,“ priznal Volko, ktorý mal najslabšiu štartovú reakciu z osmičky finalistov – 0,214 sekundy. „Nerád sa vyhováram, nie je to môj štýl, ale reakcia nad dvesto tisícin je slabučká. Okrem toho mi chýbala dynamika. Z Torune, kde som vo štvrtok zlepšil slovenský rekord na 6,57, som sa vrátil v piatok večer o ôsmej. Nestihol som sa vôbec zregenerovať a ani obvyklú tonizačku.“
Šimon Bujna, ktorý vlani na jar hral futbal za treťoligovú Ivanku pri Dunaji, no v auguste už bežal v semifinále dvojstovky na Svetovej univerziáde na Taiwane, absolvoval len svoju prvú halovú sezónu. V piatej šesťdesiatke v živote na mítingu Elán sa zverenec Dany Horskej vďaka času 6,76 prebil do historickej slovenskej desiatky, v deviatej na M-SR ako štvrtý Slovák po Volkovi (6,57), Chochlíkovi (6,65) a Závackom (6,67) pokoril hranicu 6,70.
„Som šťastný, čas 6,68 je super! Tajne dúfam, že v budúcnosti zvediem s Johnnym ešte vyrovnanejší súboj,“ vravel nadšený Šimon Bujna. „Už pred prvými pretekmi sezóne som podľa výborných tréningov šípil, že som rýchly. Teraz som dúfal, že by to mohlo byť pod 6,70, ale zároveň som vedel, že aby sa mi táto túžba splnila, všetko musí do seba dokonale zapadnúť. Vyšlo to – iba päť stotín za prísnym limitom na halové MS je fantázia.“
Šimon vôbec neľutuje, že vlani po “péteeske” odmietol ponuku na futbalový angažmán v Rakúsku a upísal sa šprintom. „Od začiatku som vedel, že toto je šport, ktorý ma bude napĺňať. V atletike mám šancu dosiahnuť oveľa viac ako vo futbale,“ zdôraznil.
GABRIEL BOGDÁNYI (článok písaný pre denník ŠPORT)
Text k foto:
Záverečné decimetre šprintérskeho duelu na 60 m na halových M-SR medzi Jánom Volkom (vpravo) s Šimonom Bujnom.
FOTO SITA/BRANISLAV BIBEL
