Nepodarilo sa to Martine Hrašnovej, Dane Velďákovej, Lucii Klocovej, Viktórii Forster ani Gabriele Gajanovej. Až EMMA ZAPLETALOVÁ je prvá žena, ktorá sa dokázala vrátiť na slovenský atletický trón. Ešte cennejší ako bronz z majstrovstiev sveta v Tokiu či druhé miesto vo finále Diamantovej ligy je však príbeh, ktorý k nim viedol. Taký si veru slovenská atletika nepamätá a v celej histórii slovenského športu by sa ťažko hľadal podobný príklad víťazstva silnej vôle jednotlivca nad prekážkami, ktoré kladie vlastné zdravie. „Toto druhé prvenstvo je pre mňa špeciálne v tom, že je za ním ten úžasný comeback,“ priznáva slovenská rekordérka na 400 m prekážok.
V ankete Atlét roka ste uspeli druhý raz. Čo to pre vás v tejto sezóne znamená? Pre športovú verejnosť to nie je žiadne prekvapenie, ale predsa len: čakali ste to?
„Som rada, že sa mi podarilo opäť v ankete zvíťaziť. Pre mňa sú síce na prvom mieste vždy výsledky v pretekoch na dráhe, ale aj tak je krásne po vydarenej sezóne získať ocenenie v ankete Atlét roka.“
Na svoje druhé prvenstvo ste čakali štyri roky. Ktoré z nich si teraz ceníte viac a prečo?
„Ťažko povedať, ktoré si viac cením. Každý podobný úspech má svoju hodnotu. To prvé bolo špeciálne tým, že bolo prvé a prišlo v čase, keď som bola v podstate ešte stále mládežník. Toto druhé prvenstvo je pre mňa špeciálne v tom, že je za ním ten úžasný comeback.“
Druhý rok za sebou uspel v ankete Atlét roka zverenec zahraničného trénera. Dá sa teda povedať, že je to recept pre každého, kto uviazol mentálne, výkonnostne či ako vo vašom prípade zdravotne v akomsi začarovanom kruhu?
„Určite by som to takto nezovšeobecňovala. Stávka na zahraničného trénera vyšla mne a aj Gabike, ale to neznamená, že to je ideálna cesta pre každého.“
Gabike Gajanovej predsa len trvalo tri roky, kým sa vlani dočkala úspechu pod vedením Louisa Heyera. Čomu pripisujete, že vo vašom prípade to prišlo takto rýchlo?
„Na to sa ťažko hľadá odpoveď. Myslím si, že porovnávať ma s Gabi nie je celkom správne. Každá máme za sebou rozdielne príbehy. Celkovo si každý človek či športovec vyberá vlastnú cestu k úspechu. Dôležité je, že sa nám obom podarilo uspieť, a teším sa, že sa opäť môžeme stretávať na pretekoch a byť spolubývajúce na šampionátoch. (Úsmev.)“
V posledných piatich ročníkoch ankety štyrikrát uspeli ženy. Ako vnímate túto výmenu stráží po dlhoročnom kraľovaní atlétov mužov na Slovensku?
„Nerobím v tom rozdiel. Pre slovenskú atletiku je dôležité, aby sa vždy našiel niekto, kto ju potiahne a kto jej bude každý rok ,kraľovaťʻ. Či už je to atlét alebo atlétka.“
Vaša sezóna vyzerá ako z rozprávky. Boli v nej aj momenty, na ktoré by ste najradšej zabudli?
„Vôbec nie. Počas tejto sezóny veru nebol taký moment, na ktorý by som mala nejaké zlé spomienky. Od jej úplného začiatku až po krásny záver sa všetko odvíjalo na pozitívnej vlne a po každých pretekoch som sa z niečoho tešila.“
Ktoré chvíle boli teda naopak emocionálne najsilnejšie?
„Najsilnejší bol určite moment v cieli po zisku bronzovej medaily na majstrovstvách sveta. Veľké prekvapenie v cieli, nabité emóciami, som zažívala v Maribore na II. divízii ME družstiev na hladkej štvorstovke, kde som nečakane bežala za 50,76. Musím však spomenúť ešte druhé miesto na Diamantovej lige v Osle. Boli to moje tretie preteky v letnej sezóne, dobehla som druhá a s limitom na majstrovstvá sveta. Vtedy zo mňa akoby spadol kameň, že som naozaj späť!“
V hale ste absolvovali tri štarty na hladkej štvorstovke a hneď v tom prvom ste o stotinu zlepšili slovenský rekord Ivety Putalovej na 52,61, ale prišla aj prehra na slovenskom šampionáte s Danielou Ledeckou. Čo vám táto fáza sezóny ukázala pred začiatkom prípravy na leto?
„Ukázalo mi to, že som na dobrej ceste. Hoci som v Ostrave na halových majstrovstvách Slovenska prehrala s Dankou, s trénerom sme si moje štarty vyhodnotili a zobrali si z nich to pozitívne. Posunulo ma to dopredu.“
Na prekážkovej štvorstovke ste začali bruselským časom 54,74. Každý ďalší štart s výnimkou Monaka a potom prirodzene aj rozbehu a semifinále MS znamenal zlepšenie. Čo bolo hnacím motorom tejto skvelej „jazdy“?
„Celú sezónu som išla takpovediac krok za krokom. Každé preteky sme si s trénerom zanalyzovali a zamerali sme sa na to, čo môžeme zlepšiť do tých ďalších. Postupne som cítila, že mám na to bežať kvalitný výkon, len to chce čas. Puzzle do seba začalo zapadať. Na P-T-S som sa prvýkrát dostala pod 54 sekúnd, no úplný vrchol prišiel v tej pravej chvíli vo finále majstrovstiev sveta s bronzovým úspechom a rekordom 53,00. Hnacím motorom teda bolo najmä to, že som si celú sezónu skutočne užívala a tešila sa z toho, že som späť. Že môžem pretekať a som zdravá.“
Nečíhal najmä na začiatku sezóny kdesi v podvedomí práve strach z ďalšej únavovej zlomeniny? Ako ste sa vyrovnávali s podobnými obavami?
„Samozrejme, také obavy kdesi v hlave boli, no snažila som sa tým nezaoberať a o to viac pracovať s fyzioterapeutmi. Vyplatilo sa to.“
Veľmi rýchlo ste sa udomácnili v Diamantovej lige, už v spomenutom Osle ste splnili limit na MS. Bol práve tento elitný seriál kľúčom k nadobudnutiu sebavedomia?
„Na budovaní sebavedomia som počas sezóny pracovala postupne. Pomohol mi v tom tréner, ktorý ma mentálne nastavil najmä pred pretekmi Diamantovej ligy v Chorzówe. Presvedčil ma, že sa môžem umiestňovať na popredných priečkach. Do každých ďalších pretekov som išla s týmto nastavením a snažila sa využiť to vo svoj prospech.“
Jediný domáci štart vo svojej hlavnej disciplíne ste absolvovali na TIPOS P-T-S v Banskej Bystrici. Aké miesto malo v mozaike celej sezóny víťazstvo na Štiavničkách?
„Boli to pre mňa veľmi špeciálne preteky a špeciálne víťazstvo. Prvýkrát som súťažila na pétéeske v Banskej Bystrici. Mala som tam svoju rodinu a najbližších, čo bolo pre mňa to najviac. Prvýkrát sa mi podarilo bežať pod 54 sekúnd a ešte k tomu doma. K tomu už niet viac čo dodať.“
Druhé miesto vo finále Diamantovej ligy bol úspech, s ktorým ste zrejme vôbec nepočítali. Myslíte si, že vám pred majstrovstvami sveta ešte viac pomohol? Nebolo tam aj riziko uspokojenia, že ste už bez ohľadu na Tokio dokázali niečo mimoriadne?
„Také niečo vôbec nehrozilo. Ja som sa dokonca ani po zisku bronzovej medaily neuspokojila. Skôr naopak. Motivovalo ma to ísť ďalej. Vedela som, že vrcholom sezóny je šampionát v Tokiu a verila som v pekný výsledok. Snažila som sa za krásnou sezónou dať pomyselnú čerešničku na torte.“
Na majstrovstvách sveta vás zrazu čakal formát s rozbehmi a semifinále, ktorý ste naposledy absolvovali na tom istom štadióne na olympijských hrách. Opäť ste ho zvládli vynikajúco. Ktoré skúsenosti vám v tom viac pomohli – tie z úspešnej sezóny 2021 alebo z tej aktuálnej?
„Na šampionáte som šla postupne od behu k behu. Sústredila som sa na to, čo mám pred sebou. Nemala som vôbec problém s tým, že bolo treba absolvovať tri behy. Myslím si, že mi v tom pomohli aj moje skúsenosti. Každé podobné zážitky sú cenné.“
Po bronzovom finále vás trošku mrzela stotinka, ktorou by ste sa dostali pod métu 53 sekúnd. Stále to tak vnímate alebo už ste to pretavili do motivácie do ďalšej prípravy?
„Jedna stotinka samozrejme škrie, je rozdiel bežať 52,99 a 53,00. Motivácia do ďalšej prípravy je veľká, ale nie je to len pre tú jednu stotinu.“
Gabika Gajanová veľký podiel na svojom progrese pripisuje práci v medzinárodnej skupine bežkýň pod vedením Louisa Heyera. Je to tak aj vo vašom prípade alebo je tam vyššia miera individuálnej práce?
„V mojom prípade pripisujem veľký podiel na svojom progrese práci trénera.“
Ako často ste počas sezóny cestovali za trénerom Bramom Petersom a v čom sa tréningy v Belgicku líšili od tých, ktoré absolvujete v Banskej Bystrici?
„Tréningový plán sa nelíši podľa toho, či som doma v Banskej Bystrici alebo v Belgicku. Keď som s trénerom, vieme viac pracovať na detailoch, keďže ma na tréningoch vidí a hneď ma môže opraviť. Okrem toho v Belgicku trénujem v skupine, čo je príjemnejšie a navzájom sa môžeme podporiť a pomôcť si. To nás všetkých posúva vpred. Preto chodím za trénerom rada. Počas sezóny som cestovala do Belgicka častejšie, aby sme boli na tréningoch viac spolu a bola som pod kontrolou.“
Čo vás na tréningových metódach Brama Petersa najviac prekvapilo, čím sa najviac líšili od vašej dovtedajšej rutiny?
„Asi ma najviac zo všetkého zaskočilo to, že netreba vyklusávať po každom tréningu. (Úsmev.)“
Čo bude v nasledujúcej sezóne väčšia výzva? Prechod na 14-krokový rytmus alebo obhajoba pozícií, ktoré ste si vybojovali medzi európskymi aj svetovými prekážkarkami?
„Jednoznačne štrnásťkrokový rytmus. Obhajoba pozícií nebude jednoduchá, ale ja sa v prvom rade zameriavam na to, čo ma môže posunúť vpred a pomôže mi postupne k čoraz lepším výkonom.“
Máte predstavu, koľko stotín či desatín by malo ísť dole, ak sa vám podarí adaptovať sa na nový rytmus?
„To teraz neviem povedať. Najdôležitejšie zo všetkého bude, aby som nový rytmus zvládla.“
Tréner Femke Bolovej Laurent Meuwly o vás povedal, že môžete byť budúcnosťou prekážkovej štvorstovky. Ako sa tešíte na éru po prechode Femke na 800 m?
„Pre mňa sa odchodom Femke nič nemení. Stále idem svojou cestou, sústredím sa na seba a na to, čo môžem ovplyvniť a v čom sa môžem zlepšiť.“
Sezóna 2026 vyvrcholí augustovými majstrovstvami Európy v Birminghame, ale je tu aj Diamantová liga a nový formát Ultimate Championship. Na čo sa v lete sústredíte?
„Neupínam sa na žiadne konkrétne podujatie. Koncentrujem sa na to, aby som podávala čo najlepší výkon.“
Máte v pláne zabojovať aj o halové majstrovstvá sveta v Poľsku?
„Áno, rada by som sa zúčastnila na halovom šampionáte.“
V jednom z nespočetných rozhovorov ste prezradili, že rada čítate motivačnú literatúru a inšpirujúce životopisy športovcov. Ktorý z takýchto príbehov nich vás najviac ovplyvnil?
„Veľmi ma inšpirovala Lindsey Vonnová a jej športový príbeh. Síce rada čítam, ale páčia sa mi aj filmy zo športového prostredia. Môj obľúbený je Šampiónka o americkej športovej gymnastke Gabby Douglasovej. V mojom športovom živote našťastie nenastala situácia so skončením kariéry, ale jej príbeh ma aj tak už niekoľko rokov inšpiruje.“
Začali ste študovať trénerstvo na Fakulte telesnej výchovy, športu a zdravia UMB v Banskej Bystrici. Ako to dokážete skĺbiť s kariérou? Bol tento rok v hre aj štart na univerziáde?
„Som zástancom myšlienky, že keď človek chce, tak sa dá všetko. Aj spojiť školu s kariérou. Študujem externe s individuálnym študijným plánom, takže mi bolo umožnené trénovať, koľko potrebujem. Hoci niektoré dni boli náročné, keďže som fungovala v režime škola – tréning – škola – tréning, ale zvládla som to. Na univerziáde v Bochume som mohla štartovať, ale dali sme prednosť dôležitejším pretekom.“
Odmyslime si Emmu Zapletalovú a jej parádnu sezónu. Komu by ste z ostatných slovenských atlétov najviac dopriali ocenenie?
„Každému, kto si to zaslúži.“
EMMA ZAPLETALOVÁ
DISCIPLÍNA: 400 m prek., doplnkovo 400 m, 200 m
DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 24. marca 2000 v Nitre
ŠKOLA: Fakulta telesnej výchovy, športu a zdravia UMB v Banskej Bystrici, odbor telesná výchova a trénerstvo (od roku 2024)
KLUB: ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica
VRCHOLOVÉ STREDISKO: VŠC Dukla Banská Bystrica
PRVÝ TRÉNER: Peter Žňava (2012 – 2024)
TRÉNER: Bram Peters (Holandsko)
OSOBNÉ REKORDY: 400 m prek. 53,00 – rekord SR (19. augusta 2025 v Tokiu), 400 m 50,76 – rekord SR (28. júna 2025 v Maribore), 400 m v hale 52,61 – rekord SR (25. januára 2025 v Ostrave), 200 m 23,15/+1,5 (3. augusta v Banskej Bystrici)
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 3. na MS 2025, 2. vo finále Diamantovej ligy 2025, 1. na ME do 23 rokov 2021, 15. (v semifinále) na OH 2021, 5. na MSJ 2018, 8 štartov na mítingoch Diamantovej ligy
ATLETICKÝ VZOR: Matej Tóth
OCENENIA: Atlétka roka 2021 (dospelí + mládež), Atlétka roka 2025, Objav roka v ankete Atlét roka 2020, Prekvapenie roka v ankete Atlét roka 2025
ROK 2025: Dosiahla celkovo 10 slovenských rekordov – 1 v hale na 400 m (52,61), 2 vonku na 400 m (51,91 a 50,76), 6 na 400 m prek. (54,24, 54,08, 53,75, 53,58, 53,18 a 53,00) a ako členka miešanej štafety SR na 4×400 m (3:14,05); 5-krát sa predstavila na mítingoch Diamantovej ligy, dosiahla tri 2. miesta (Oslo, Chorzów, finále v Zürichu), v hlavnej časti sezóny dosiahla 5 víťazstiev: míting v Bruseli (400 m prek./bronzový), TIPOS Atletické kritérium SNP v Banskej Bystrici (400 m/bronzový), míting v Ženeve (400 m prek./bronzový), II. divízia ME družstiev v Maribore (400 m), M-SR v Banskej Bystrici (400 m), TIPOS P-T-S v Banskej Bystrici (400 m prek./strieborný), splnila limit na MS, kde dokráčala až do finále a získala v ňom senzačne bronzovú medailu.
■ EMMA ZAPLETALOVÁ V ROKU 2025
400 M PREKÁŽOK
53,00 Tokio 19. septembra – 3. miesto (finále MS, rekord SR))
53,22 Tokio 17. septembra – 3. miesto (semifinále MS)
54,15 Tokio 15. septembra – 2. miesto (rozbeh MS)
53,18 Zürich 28. augusta – 2. miesto (rekord SR)
53,58 Chorzów 16. augusta – 2. miesto (rekord SR)
53,78 Banská Bystrica 8. augusta – 1. miesto (rekord SR)
54,08 Londýn 19. júla – 5. miesto (rekord SR)
54,51 Monte Carlo 11. júla – 4. miesto
54,24 Ženeva 21. júna – 1. miesto (rekord SR)
54,44 Oslo 12. júna – 2. miesto
54,71 Hengelo 9. júna – 3. miesto
54,74 Brusel 25. mája – 1. miesto
400 M (VONKU)
50,76 Maribor 28. júna – 1. miesto
51,91 Banská Bystrica 17. júna – 1. miesto
400 M (HALA)
52,61 Ostrava 25. januára – 1. miesto
52,68 Ostrava 4. februára – 5. miesto
53,59 Ostrava 20. februára – 2. miesto
200 M
23,15 (+1,5) Banská Bystrica 3. augusta – 1. miesto (finále)
23,73 (+0,4) Banská Bystrica 3. augusta – 1. miesto (rozbeh)
■ ZAPLETALOVEJ TOP ČASY NA 400 M PREKÁŽOK
53,00 Tokio 19. septembra 2025
53,18 Zürich 28. augusta 2025
53,22 Tokio 17. septembra 2025
53,58 Chorzów 16. augusta 2025
53,78 Banská Bystrica 8. augusta 2025
54,08 Londýn 19. júla 2025
54,15 Tokio 15. septembra 2025
54,24 Ženeva 21. júna 2025
54,28 Tallinn 10. júla 2021
54,44 Oslo 12. júna 2025
Pripravil JURAJ MARCINÁT
FOTO JÁN SÚKUP, SOŇA MALÉTEROVÁ
