Nielenže výborne hrá na saxofón, študuje na univerzite matematiku, ale aj rýchlo šprintuje – cez prekážky. Tereza Čorejová sa v piatok večer v nórskom Bergene postarala o najlepší výsledok slovenskej výpravy na ME do 23 rokov. Vo finále prekážkovej stovky získala bronz. Talentovaná atlétka však má pred sebou ďalšie ciele – prebiť sa už na budúci týždeň do finále na Svetovej univerziáde v Bochume a pokoriť v tejto sezóne 13-skundovú hranicu.

■ Čo vám ako prvé preblesklo mysľou po dobehu do cieľa?

„Ja som si vôbec neuvedomovala ako som skončila, a že som bola tretia. Myslela som si, že som dobehla niekde okolo piateho miesta. Keď som ale potom počula, ako na mňa Delia Farajpour kričí, že som tretia, vtedy mi to došlo… Zmocnila sa ma veľká radosť a pocit, že som dokázala niečo, v čom som ani neverila.“

■ Verili ste po semifinále, kde ste takmer prišli o finálovú účasť, v medailu? Objavila sa takáto úvaha vo vašej mysli pred finále?

„V medailu som neverila, ale prekážky sú nevyspytateľná disciplína. Vedela som, že mám na viac ako na 8. miesto, a vedela som aj to, že pôjdem riskovať a dám zo seba všetko. Veď preto som na šampionát prišla. Vravela som si – bude to hop alebo trop. Každý športovec ide do súťaže s tým, že zo seba dá maximum. A to sa udialo aj v mojom prípade.“

■ Vyžrebovali vám ťažké semifinále, v ňom ste mali až tri súperky s osobákom pod 13 sekúnd. Ako ste zareagovali, keď ste sa to dozvedeli? Vnímali ste to ako výhodu či nevýhodu?

„Keď som sa to dozvedela, nebola som veľmi nadšená. Najmä z pohľadu postupového kľúča, ktorý bol neúprosný –  priamo postúpia len prvé dve z každého behu a dve s časmi. Tréner mi však povedal, že to je dobré, lebo keď mám kvalitné súperky, je väčšia šanca na postup s časom, ak by som nepostúpila priamo. Povedala som si, nebudem riešiť, s kým pobežím a budem sa pozerať len na prekážku predo mnou, a potom na ďalšiu a ďalšiu.“

■ Na finále ste po semifinále nenastupovali ako kandidátka na medailu, bola to výhoda?

„Toto si ja nikdy nepripúšťam… Vždy nastupujem na preteky s tým, že idem zabehnúť čo najlepší čas a ukázať, čo mám natrénované. Ak by som si pripustila myšlienku, že som nejaká kandidátka na víťazstvo či medailu, som si istá, že by mi to prilepilo nohy k dráhe.“ (úsmev)

■ Ako ste strávili približne tri a pol hodiny medzi semifinále a finále?

„To bolo jedných najkratších tri a pol hodiny v mojom živote. Ani neviem, ako mi to ubehlo. Viem len, že som sa snažila spolu s trénerom čo najlepšie pripraviť. Ponorila som sa do ľadovej vody, išla som na fyzioterapiu, a potom som si trocha poležala.“

■ Komu venujete tento veľký úspech?

Určite trénerovi Petrovi Bottlíkovi, mojej fyzioterapeutke Janke Závackej, rodičom, súrodencom, kamarátom a všetkým, ktorí mi verili aj v časoch, keď mi to nešlo tak, ako by som si to predstavovala. Samozrejme, vďaka patrí aj členom našej výpravy, ktorí mi neuveriteľne fandili, a ktorých som počula kričať a povzbudzovať už na štarte. Aj oni spravili všetko možné, aby to dopadlo čo najlepšie. Patrí im preveľká vďaka.“

■ Priamo z Bergenu cestujete na Svetovú univerziádu do nemeckého Bochumu. Čo by vás potešilo na tomto ďalšom vrcholnom podujatí?

„Účasť vo finále! Ale uvedomujem si, že Bergen je za mnou, a všetko sa začína odznova. Nové preteky, nové rozbehy, iné súperky.  Idem tam preto, aby som spravila pre úspech našej výpravy maximum.“

■ Keďže sezóna je v plnom prúde, času na oslavy bergenského bronzu niet. Ako oslávite tento úspech? Prichystáte niečo aj po sezóne?

„Určite to oslávim doma s našimi, potom s kamarátmi a spolužiakmi, keď sa vrátim domov. Teraz je na rade univerziáda, potom ďalšie mítingy. Oddych a oslavy môžu prísť najskôr v septembri.“ (úsmev)

■ Magická hranica pre prekážkarky na 100 m je 13 sekúnd. Trúfate si ju prekonať ešte v tomto roku?

„Verím, že keď som dosiahla v silnom protivetre 1,7 m/s čas 13,05, tak trinástka musí padnúť. Verím, že všetko je tak, ako má byť, a raz to istotne príde. Ja si na ten správny moment počkám, ale spravím všetko, aby prišiel čím skôr.“

■ Na vašej atletickej kariére sa podieľali štyria tréneri – na úplnom začiatku Jana Oľšová s Jánom Surgáčom, potom dlhé roky Igor Gavenčiak a od roku 2023 Peter Bottlík. Skúste jednou – dvoma vetami charakterizovať týchto trénerov alebo obdobie, v ktorom ste s nimi trénovali?

„Pán tréner Surgáč s pani Oľšovou ma trénovali, keď som mala približne 8 rokov, keď ma otec priviedol prvýkrát na štadión Mladá Garda. Neskôr, po krátkej pauze, ktorú som strávila na krasokorčuľovaní, som sa dostala do skupiny trénera Igora Gavenčiaka. Jemu som vďačná, že mi dal správne základy a priviedol ma k prekážkam. Aj vďaka nemu som sa dostala tam, kde som dnes.  S trénerom Petrom Bottlíkom sa pripravujem od začiatku roka 2023. Som veľmi rada, že sme si ´sadli´ aj ľudsky. Tréner dáva do mojich tréningov veľa úsilia a taktiky, vždy sa snaží hľadať najlepšie spôsoby a riešenia. Hľadáme vždy možnosť, ako veci posunúť dopredu, a nie to, ako sa niečo nedá. To je pre mňa veľmi dôležité. Na našich tréningoch je vždy zábava, je to moja obľúbená časť dňa. Jednoducho on pre atletiku dýcha a ja som mu za to neskutočne vďačná.“

■ Aký je vlastne kouč Bottlík, ktorý vás priviedol k tomuto úspechu? Čo vám na ňom najviac imponuje?

„Je to profesionál! Pre svojich zverencov by sa aj rozdal. Ak vidí, že chcem ja, tak potom mám 100-percentnú  istotu, že chce aj on. A to je v individuálnom športe ako je atletika, veľmi dôležité.“

■ Čo bolo vo vašej kariére kľúčové, že ste sa prepracovali až k tomuto úspechu – bronzu na ME do 23 rokov?

„Určite za jeden z kľúčových momentov považujem účasť na vlaňajších juniorských MS v peruánskej Lime, kde som sa spoznala s viacerými ľuďmi a našla si veľa zahraničných kamarátov. Uvedomila som si, že každý z nich je taký istý človek ako aj ja, a keď môžu víťaziť oni, prečo by som nemohla aj  ja!“

■ Pred rokom 2025 o vás vedeli len atletickí fajnšmekri, od piatku 19. júla vás bude poznať už takmer celé Slovensko. Aký je to pocit?

„Naozaj neviem, kto o mne všetko vedel, alebo nevedel. Toto ja neriešim. Chcem na sebe pracovať a chcem sa zlepšovať. Mne ide hlavne o tvrdú prácu a dobré výsledky. Ak ma niekto vďaka bergenskému výsledku niekde spozná, bude to len taká čerešnička na torte. Stále som to ja a vždy, na každých pretekoch, s úvodom novej sezóny sa všetko začína odznova.“

VIZITKA BRONZOVEJ MEDAILISTKY NA 100 M PREKÁŽOK NA ME DO 23 ROKOV TEREZY ČOREJOVEJ

DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 19. 7. 2005, Bratislava

BYDLISKO: Bratislava/Devínska Nová Ves

ŠKOLA: Fakulta matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK v Bratislave – odbor manažérska matematika, ukončený 1. ročník (predtým Gymnázium na Metodovej ul. v Bratislave)

KLUB: Naša atletika Bratislava

TRÉNER: Peter Bottlík (predtým Igor Gavenčiak, v úplných začiatkoch kariéry Jana Olšová a Ján Surgáč)

OSOBNÉ REKORDY: 100 m prek. 13,04 Banská Bystrica 17. 6. 2025, 60 m prek./hala 8,22 Ostrava 21. 2. 2025

DOTERAJŠIE ŠTARTY NA VRCHOLNÝCH PODUJATIACH:

MEJ 2023 Jeruzalem: 31. na 100 m prek. 14,49 (8. v I. rozbehu)

MSJ 2024 Lima: 52. na 100 m prek.14,66 (7. v VIII. rozbehu)

ME 2025 do 23 rokov Bergen: 3. na 100 m prek. 13.05

ATLETICKÝ VZOR: Sally Pearsonová (Austrália, prekážkarka)

ZÁUJMY/HOBBY: hudba (hra na saxofón), fantasy literatúra, pečenie a varenie, v minulosti sa venovala aj krasokorčuľovaniu a spoločenským tancom

GABRIEL BOGDÁNYI

FOTO SOŇA MALÉTEROVÁ