Laura Frličková získala na 100 m prekážok historické zlato, s prvou medailou ju predbehla bronzová spolužiačka Petra Kusá v chôdzi

Krásny medailový záver druhého dňa IV. majstrovstiev Európy do 18 rokov: najskôr bronz, potom fantastické zlato. Laura Frličková sa stala historicky prvou slovenskou majsterkou Európy tejto vekovej kategórie, ale napokon až štvrtou medailistkou. Krátko pred ňou totiž jej spolužiačka na Evanjelickom bilingválnom gymnáziu Martine Petra Kusá obsadila tretie miesto v chôdzi na 5000 m, čím napodobnila bývalých zverencov Pavla Slouku Gabrielu Gajanovú (Tbilisi 2016, 800 m), úradujúcu vicemajsterku Európy z Ríma 2024, a Andreja Paulínyho (Győr 2018, 1500 m).

„Tieto preteky ani nemohli lepšie dopadnúť. Sčasti mi ešte nedochádza, čo sa mi podarilo. Teším sa aj za Peťu Kusú, lebo sme spolužiačky, tu sme spolubývajúce, každý deň sa vidíme na tréningoch. Dnes tak skoro spať pre oslavy našich úspechov nepôjdeme. Práve ona ma nahovorila na atletiku, ku ktorej som prešla z gymnastiky. Skúsila som to, napokon som zostala pri atletike a viac sa jej za to poďakovať nemôžem,“ tešila sa dorastenecká majsterka Európy.

Laura vo finále 100 m prekážok potvrdila úlohu veľkej favoritky, do ktorej sa však sama pasovala už vo štvrtkovom senzačnom rozbehu novým dorasteneckým rekordom starého kontinentu 12,86. V súboji o medaily sa zverenka Luboša Komárka druhý raz v kariére dostala pod 13 sekúnd – ako jediná z finalistiek. Súperkám nedala šancu. Triumfovala časom 12,97 (+0,2 m/s) s jednoznačným 36-stotinovým náskokom pred Zofiou Rojekovou z Poľska, po bronz si s odstupom ďalších 4 stotín dobehla Francúzka Auxanne Kingueová (13,37).

„Cítila som, že som na prvej pozícii, že nemôžem zakopnúť, spomaliť, lebo by ma súperky určite predbehli. Snažila som sa to ťahať do cieľa, jediný môj strach bol z toho, aby som nezakopla, lebo v tom sú prekážky zradné. Som šťastná, že som to zvládla a ešte v čase pod 13 sekúnd,“ zhodnotila zlatá Laura a priblížila, čo prežívala pred kľúčovým behom: „Pred štartom som cítila stres a istú zodpovednosť, že som líderka a držiteľka rekordu. Myslím si však, že väčší stres som mala pred semifinále ako teraz. Určite som mierila na najvyššiu pozíciu a fakt som rada, že sa mi to podarilo. Bola by som rada za akúkoľvek medailu, predsa len sú to majstrovstvá Európy a ešte na domácom štadióne. Neviem zhodnotiť, či to bol životný beh. Sú tu emócie, nevidela som ho, určite si ho s trénerom pozrieme a zhodnotíme, či tam boli nejaké chyby. Myslím si, že teraz je to najmenej podstatné, aký to bol beh. Určite prežívam najväčšiu radosť, ktorá zostane vo mne navždy, lebo je to prvá medaila z vrcholného podujatia.“

Frličková prišla na vrcholné podujatie na Štiavničkách s osobákom a zároveň dorasteneckým svetovým výkonom roka 13,14, ktorý dosiahla 22. júna v rovnakom dejisku na dorasteneckých M-SR. Sprievodné očakávania dokázala naplniť vrchovato. Po senzačnom úspechu však už myslí aj na svoju atletickú budúcnosť. „Určite by som sa chcela kvalifikovať na olympijské hry, s medailami som ešte neskončila a toto je len začiatok. Uvidím, ako mi pôjdu vyššie prekážky,“ naznačila veľká nádej slovenskej atletiky.

V piatok 19. júla pripravila Laura krásne chvíle nielen sebe, ale aj divákom, ktorí si našli cestu na Štiavničky, a tiež všetkým, ktorí stáli za prípravou vrcholného podujatia na Slovensku. „Triumf na domácej pôde je niečo špeciálne. Keď som videla zaplnené tribúny, ktoré skandovali moje meno, tak to bol neuveriteľný pocit. Tešili sa spolu so mnou. Je to najkrajšia vec, aká sa mohla stať.“Na ceste do finále Frličková oproti emóciami nabitému rozbehu s pokojom a rutinérsky ovládla semifinálovú fázu. Druhý beh vyhrala za 13,18 s komfortným náskokom 38 stotín pred Kingueovou. Favoritka si pomohla na štarte aj najlepším reakčným časom 0,162 a opäť jej zafúkalo do chrbta (+0,4). Svoje ašpirácie na najcennejšiu medailu potvrdila 25-stotinovým odstupom od druhej najrýchlejšej semifinalistky Daryl Ndasiovej z Nemecka a 32-stotinovým od tretej Ivy Deliverskej z Bulharska.

V nervóznom treťom semifinále až na tretí pokus odštartovala Petra Ďurišová, ale na 7. mieste sa zďaleka nepriblížila k svojmu osobáku 13,88 z rozbehu. Časom 14,23 sa zaradila na výslednú 22. priečku.

„Už som vedela, do čoho idem. Bol tam mierny tlak, ale chcela som ďalší osobný rekord. Nevadí. Odštartovať na tretí pokus bolo zaujímavé a zároveň dobrá skúsenosť. Cítila som sa dobre, ale myslím si, že mám na viac. Som šťastná, že som to dotiahla až sem. Vážim si to a považujem to za úspech. Cieľ bol dokončiť ME v zdraví, k tomu mám osobný rekord a dostala som sa do semifinále,“ rozlúčila sa so šampionátom 17-ročná Banskobystričanka.

V druhej fáze súťaže na „krátkych“ prekážkach sa skončila aj cesta ďalšieho miestneho rodáka Miroslava Krchňavého. Všestranný atlét nedokázal zopakovať svoj bojovný výkon na hrane zranenia z rozbehu korunovaný osobným rekordom. V úvodnom z troch semifinále 110 m prek. bol v protivetre 1,5 m/s o 12 stotín pomalší ako vo štvrtok, podarilo sa mu síce zdolať dvoch súperov, ale s 13,87 bol prakticky bez nádeje preniknúť medzi elitnú osmičku. Celkovo mu patrilo viac ako dôstojné 12. miesto – ocitol sa štyri priečky pod čiarou a 13 stotín od finále.

„Škoda, že sa mi nepodarilo posunúť osobný rekord, ale ja ako viacbojár už účasť v semifinále považujem za úspech. Dnes mi to technicky nevyšlo. Štart som mal dobrý na moje pomery, ale nevydržal som ťahať do konca. V opačnom prípade by to bolo dopadlo lepšie. Dosiahol som výkon len 12 stotín za osobným maximom, čo je stále dobré. Beriem to pozitívne,“ zhodnotil zverenec trénerského tímu okolo Ivana Číllíka.

Ešte pred prekážkarským zlatým chodom sa na Štiavničkách podával chodecký predkrm a napokon mal takisto medailovú príchuť. Petra Kusá dokráčala do cieľa pretekov na 5000 m síce na štvrtom mieste iba 9,44 s za treťou Dunjou Eremićovou, ale Srbku napokon potrestali 30-sekundovou penalizáciou za trojnásobné porušenie pravidiel o technike a z bronzu sa po potvrdení výsledkov mohla tešiť Slovenka.

„Je to úžasný zážitok. Keď som došla do cieľa, bola som štvrtá. Neskôr som sa dozvedela, že som sa posunula na bronzovú priečku. Dlho to bolo neoficiálne, na potvrdenie som si musela počkať. Bola som napätá, ale teraz som šťastná, že mám medailu. Počas pretekov som Srbku predstihla, potom sa dostala predsa len predo mňa, ale neustrážila si techniku. Boli to veľmi náročné preteky, ale keďže som sa cítila dobre, tak to až tak nebolelo. Tretiu priečku vnímam ako veľký bonus,“ reagovala Petra Kusá.

Sedemnásťročná zverenka Pavla Zemka v AK ZŤS Martin si po bronz došla v novom osobnom rekorde 23:49,22, ten starý mal hodnotu 24:10,85 a dosiahla ho takisto na Štiavničkách v rámci májovej „pétéesky“.

„Išla som podľa stanovenej taktiky. S trénerom sme boli dohodnutí, že zrýchlim až po treťom kilometri. Cítila som sa však veľmi dobre, preto som si povedala, že to skúsim a pridala som už po druhom. Na mítingu P-T-S som si otestovala, že dokážem výrazne zrýchliť, takže som vedela, do čoho idem. Atmosféra bola úžasná, posúvala ma dopredu. Prakticky bola porovnateľná s EYOF 2022,“ pripomenula bronzová chodkyňa podujatie, na ktorom obsadila ôsme miesto a takisto si vtedy výrazne zlepšila osobný rekord. „Ešte stále mi to nedochádza, stále je to také, že áno – nie. Samozrejme, veľmi sa z toho teším. Medailu som nečakala, znemená pre mňa veľmi veľa, obzvlášť na domácej pôde v Banskej Bystrici.“

Úspech slovenskej chôdze podčiarkla Kristína Zámečníková, ktorá uzatvárala najlepšiu osmičku takisto v novom kariérnom maxime na dráhe 24:35,20 (doteraz 25:06,35 zo 4. 10. 2023). „Spokojná s výkonom určite nie som. Viem určite, že som mala na viac. Žiaľ, brzdili ma technické problémy, hoci na tréningoch sme v tomto smere nič nepostrehli. Všetko bolo v poriadku. Z umiestnenia som nadšená, pre mňa veľmi dobrá pozícia, ale dalo sa skončiť aj vyššie. Atmosféra bola úžasná, dosť mi to počas pretekov pomáhalo,“ vravela Kristína Zámečníková, ktorej rozhodcovia počas pretekov ukázali dva terčíky.

Zlato suverénnym spôsobom získala talianska líderka tohtoročných európskych tabuliek do 18 rokov Serena Di Fabiová v novom rekorde šampionátu 21:50,80 s náskokom 12,31 s pred Rumunkou Alessiou Cristinou Popovou.

„S výkonmi našich dievčat musím byť spokojný. Splnili sme ciele, s ktorými sme do týchto pretekov šli. Potvrdili sme, že slovenská chôdza má vysokú kvalitu a to ma veľmi teší,“ konštatoval šéftréner slovenskej chôdze Roman Benčík, ktorý je aj osobným trénerom 16-ročnej Kristíny Zámečníkovej v ŠK BDF Dukla Banská Bystrica.

Ešte pred medailovým večerom sa v rozbehoch na 800 m začalo a žiaľ aj skončilo účinkovanie kompletnej štvorice slovenských zástupcov, hoci najmä obaja chlapci sa prezentovali sympatickým prejavom. Najbližšie k postupu mal narodeninový oslávenec Peter Csikós, ktorý sa približne 150 m pred cieľom svojho rozbehu odhodlal k odvážnemu nástupu, prepracoval sa aj na postupovú druhú pozíciu (priamo išli ďalej prví traja), ale v rovinke ho predstihli traja súperi, finišoval až piaty a výkon 1:54,56 (23 stotín od osobného rekordu) nedával veľkú nádej na semifinále jedným zo šiestich časov. Napokon mu však k nemu na chýbali dve iba stotiny. Dosiahol 21. najlepší čas, ale pod čiaru ho odsunuli piati konkurenti z pomalších rozbehov s veľkým Q. „Určite by to boli krajšie narodeniny, keby som si dal darček v podobe osobného rekordu. Všetci moji súperi v rozbehu mali lepší čas, preto som zvolil taktiku, že pôjdem pred nich. Chvíľu to tak vyzeralo, že mi to vyjde, ale na posledných 50 m mi došli sily. Možno keby som nastúpil trochu neskôr, tak by som vydržal až do cieľa,“ povedal už 17-ročný strednotratiar z Nových Zámkov, ktorého pripravujú Andrea Jakubcová a Štefan Mereš.

Nepochodil ani slovenský juniorský šampión Michal Krajčík so svojou taktikou diktovania tempa na úvodných približne 500 m. Na ďalších metroch sa cez neho prehnali všetci súperi, dobehol v čase 1:56,34 a celkovo mu v konkurencii 44 štartujúcich patrilo 37. miesto.

„Plánoval som ísť na čas. Boli sme dohodnutí s trénerom, že pôjdeme prvých 400 m okolo 54 sekúnd, čo sa ako-tak podarilo. Nebolo to zle rozbehnuté, ale potom som mal ťažké nohy, akoby to vzdali a súperi boli lepší vo finiši. Celkovo to nebol môj deň. Asi sklamem tatina, ktorý si kúpil lístky až na zajtra. Myslel si, že budem v semifinále. Som sklamaný, chcel som postúpiť,“ priznal 16-ročný zverenec Michala Jursu.

Medzi dievčatami bola Eliška Ella Gáliková v súčte piatich rozbehov iba o 14 stotín rýchlejšia a výsledkovo o jedinú priečku vyššie ako Slovenka s holandským pasom Kiara Sluijpers. Obe však zaostali za svojimi osobnými rekordmi o viac ako 2 sekundy a s časmi 2:15,22, resp. 2:15,36 nemohli pomýšľať na prípadný postup do semifinále – patrilo im 33. a 34. miesto z 37 štartujúcich. Medzi 24 najlepších sa cez postupový kľúč prvé 4 plus 4 časom dalo postúpiť aj za 2:11,71.

„Snažila som si to čo najviac užiť. Hoci sa bežalo pomalšie, v závere mi už neostali sily, takže ťažko povedať, či som dnes mala na zlepšenie svojho najlepšieho výkonu,“ poznamenala zverenka Jozefa Repčíka Gáliková, zatiaľ čo Sluijpers, ktorú trénersky vedie jej otec Rob Sluijpers, v cieli svojho rozbehu plynulou slovenčinou priznala: „Pre mňa bolo tempo príliš rýchle, štyristovku sme mali za 1:02 min. Na konci mi to už potom nešlo, chýbali mi sily.“

Dva metre neprekoná Peter Kučera ani na vrcholnom podujatí na domácom štadióne. Výškar ŠK UMB Banská Bystrica sa v kvalifikácii nedostal ani k ataku tejto méty. Po zdolaní základu 194 cm na druhý pokus stroskotal na nasledujúcej výške 197 cm, ktorou si mohol o centimeter posunúť osobné maximum. Bývalý futbalista z Hriňovej obsadil vo svojej premiére na vrcholnom atletickom podujatí 25. miesto z tridsiatky štartujúcich.

„Z troch pokusov na 197 cm bol najnádejnejší asi ten druhý, ale chýba mi ešte technika, ktorú potrebujem dotrénovať. Môj cieľ bol zlepšiť osobný rekord, čo mi nevyšlo, ale musím mať hlavu hore a sústrediť sa na ďalšie preteky, kde budem mať nové možnosti na posunutie svojej výkonnosti. Atmosféra a diváci boli úžasní. Pochvala patrí aj organizátorom, bez ktorých by sme nemali v Banskej Bystrici toto významné podujatie,“ nezabudol pripomenúť 16-ročný atlét zo skupiny trénera Michala Škvarku.

Dominika Švaňová zakončila svoje dvojdňové úsilie v sedemboji osobným maximom na 800 m. Šestnásťročná Žilinčanka našla v sebe sily na zlepšenie o 9 stotín na 2:33,75, čo jej vynieslo 647 bodov. So súčtom 4812 bodov obsadila zverenka Petra Tichého konečné 24. miesto. Súťaž všestrannosti dokončilo 26 dievčat. „Prvý súťažný deň som začala celkom dobre, ale osobné rekordy nepadali tak, ako som očakávala. Som spokojná s mojím výkonom napriek menším zdravotným komplikáciám, ktoré však neovplyvním. Do druhého dňa som išla s vierou, že bude lepší ako prvý. Žiaľ, nezačal sa úplne ideálne. Dokončila som však súťaž, takže som rada. Teší ma osobný rekord v záverečnej osemstovke, maximum som si posunula v guli. Naopak, mrzí ma diaľka,“ bilancovala Dominika. Jej výkony na ME U18: 100 m prek. 14,06, výška 154, guľa 10,44 (osobný rekord), 200 m 25,63, diaľka 529, oštep 31,27, 800 m 2:33,75 (osobný rekord).

(JM)

SLOVENSKÉ MEDAILY NA ME DO 18 ROKOV

ZLATO (1)

2024 Banská Bystrica – 100 m prekážok: Laura Frličková 12,97

BRONZ (3)

2016 Tbilisi – 800 m: Gabriela Gajanová 2:09,43

2018 Győr – 1500 m: Andrej Paulíny 3:55,58

2024 Banská Bystrica – 5000 m chôdza: Petra Kusá 23:49,22

NAJLEPŠIE UMIESTNENIA NA ME DO 18 ROKOV

ZLATO (1)

2024 Banská Bystrica – 100 m prekážok: Laura Frličková 12,97

BRONZ (3)